Plnomocenstvo na zastupovanie v konaní: Rozdiely medzi všeobecným a špecifickým splnomocnením

V právnej praxi sa často stretávame s pojmami ako plnomocenstvo a splnomocnenie, ktoré umožňujú zastupovanie jednej osoby druhou pri rôznych právnych úkonoch. Hoci sa tieto termíny často používajú zameniteľne, je dôležité rozumieť ich významu a rozdielom medzi nimi, najmä ak ide o rozsah oprávnení, ktoré splnomocnenec (zástupca) získava. Tento článok sa zameriava na rozlíšenie medzi plnomocenstvom a splnomocnením, s dôrazom na tzv. generálnu plnú moc a jej špecifiká v kontexte slovenského právneho poriadku.

Čo je splnomocnenie?

Splnomocnenie, inak nazývané aj plnomocenstvo alebo plná moc, je právny úkon, ktorým splnomocniteľ (osoba, ktorá splnomocnenie udeľuje) poveruje splnomocnenca (osoba, ktorá je splnomocnená konať) na vykonávanie určitých právnych úkonov v jeho mene. Ide o dohodu o zastúpení, ktorá preukazuje, že splnomocnenec je oprávnený konať za splnomocniteľa v rozsahu stanovenom v splnomocnení.

Náležitosti splnomocnenia

Splnomocnenie by malo obsahovať nasledovné náležitosti:

1. Identifikačné údaje splnomocniteľa a splnomocnenca: Meno, priezvisko, dátum narodenia (prípadne rodné číslo) a adresa trvalého bydliska, prípadne obchodné meno, sídlo a IČO, ak ide o právnickú osobu.
2. Predmet splnomocnenia: Presné vymedzenie právnych úkonov, na ktoré je splnomocnenec oprávnený.
3. Rozsah splnomocnenia: Určenie rozsahu oprávnení splnomocnenca, čiže aké úkony môže vykonávať v mene splnomocniteľa.
4. Dátum a miesto vystavenia splnomocnenia.
5. Podpis splnomocniteľa.
6. Súhlas splnomocnenca s prijatím splnomocnenia (často vyjadrený frázou "splnomocnenie prijímam").

Hoci súhlas splnomocnenca nie je povinnou náležitosťou, odporúča sa ho uviesť pre jednoznačnosť a preukázateľnosť dohody.

Druhy splnomocnení

Splnomocnenia možno rozdeliť podľa rozsahu oprávnení splnomocnenca na:

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na rozsudky, odstúpenie a plnomocenstvá

• Všeobecné (generálne) splnomocnenie: Oprávňuje splnomocnenca na vykonávanie všetkých právnych úkonov v mene splnomocniteľa.
• Špeciálne splnomocnenie: Oprávňuje splnomocnenca na vykonávanie len určitých, v splnomocnení presne vymedzených právnych úkonov.
• Konkrétne splnomocnenie: Oprávňuje splnomocnenca na vykonanie jedného konkrétneho právneho úkonu.

Generálna plná moc: Špecifiká a obmedzenia

Generálna plná moc, ako už bolo spomenuté, oprávňuje splnomocnenca na vykonávanie všetkých právnych úkonov v mene splnomocniteľa. V praxi je však jej použitie často sporné, najmä ak ide o udelenie generálnej plnej moci právnickou osobou.

Generálna plná moc udelená právnickou osobou

Existujú rôzne právne názory na platnosť generálnej plnej moci udelenej právnickou osobou. Jeden právny názor pripúšťa možnosť udelenia takéhoto splnomocnenia, zatiaľ čo druhý ho odmieta. Ústavný súd SR sa v jednom zo svojich rozhodnutí vyjadril, že ak je splnomocnenie udelené právnickou osobou a v rozsahu oprávnenia robiť právne úkony spoločnosti vo všetkých veciach, ide o neplatný právny úkon, pretože tento rozsah právomoci patrí výlučne štatutárnym orgánom právnickej osoby.

Tento právny záver vychádza z toho, že v mene právnických osôb by mali neobmedzene konať len ich štatutári, a ak sa na dosiahnutie toho istého cieľa používa splnomocnenie, obchádza sa zákon.

Ako postupovať pri udeľovaní generálnej plnej moci právnickou osobou

Ak sa právnická osoba rozhodne udeliť generálnu plnú moc, je potrebné postupovať opatrne a brať do úvahy závery Ústavného súdu SR. Odporúča sa:

• Uistiť sa, že splnomocnenie udeľuje právnická osoba, nie jej štatutár.
• V splnomocnení neuvádzať, že osoba XY ako štatutár právnickej osoby splnomocňuje osobu ZY, aby ho ako štatutára pri všetkých úkonoch zastupovala.
• Správne uviesť, že právnická osoba ABC, v mene ktorej koná osoba XY ako štatutár, splnomocňuje osobu ZY.
• Generálne splnomocnenie by nemalo obsahovať len všeobecnú splnomocňovaciu klauzulu, ale malo by byť vymedzené limitmi a okruhmi úkonov, ktoré je splnomocnenec oprávnený robiť.
• Reflektovať na základné množiny úkonov (uzatváranie obchodných zmlúv, pracovnoprávnych vzťahov…).
• Pamätať na konanie voči orgánom verejnej moci s dôrazom na zastupovanie v súdnych a správnych konaniach a podávanie riadnych i mimoriadnych opravných prostriedkov.
• Vylúčiť možnosť scudzovať nehnuteľný majetok a pri hnuteľných veciach stanoviť limit hodnoty veci.
• Stanoviť peňažný limit pri iných druhoch majetkovoprávnych úkonov.
• Vylúčiť vykonanie úkonov, ktoré by mali byť v prospech samotného splnomocnenca.

Je dôležité si uvedomiť, že niektoré inštitúcie (napr. banky a niektoré poštové podniky) nemusia generálne splnomocnenie akceptovať. V týchto prípadoch je nutné riešiť zastupovanie príslušnými oprávneniami s týmito inštitúciami.

Prečítajte si tiež: Podpis a vzory substitúcie plnomocenstva

Plná moc a splnomocnenie: Je medzi nimi rozdiel?

Medzi pojmami plná moc a splnomocnenie nie je žiadny rozdiel. Ide o synonymá, ktoré sa používajú na označenie toho istého právneho úkonu.

Musí byť podpis na plnej moci notársky overený?

Podpis na plnej moci nemusí byť vždy notársky overený. Overenie podpisu sa vyžaduje len v prípadoch, keď to vyžaduje zákon (napr. pri prevode nehnuteľností) alebo ak ide o prevenciu, aby splnomocnenie nespochybňovali obchodní partneri.

Musí byť v plnej moci konkretizované, na čo presne je osoba splnomocnená?

Áno, v plnej moci musí byť konkretizované, na čo presne je osoba splnomocnená. Môže ísť o všeobecné splnomocnenie (generálna plná moc), ktoré oprávňuje splnomocnenca na všetky právne úkony, alebo o konkrétne splnomocnenie, ktoré oprávňuje splnomocnenca len na určité, v plnej moci presne vymedzené právne úkony.

Zastupovanie konateľa s.r.o. na základe plnomocenstva

V mene spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) konajú jej konatelia. Títo sú štatutárnym orgánom spoločnosti a sú oprávnení ju zastupovať vo všetkých veciach. Konateľ sa však môže dať zastúpiť na základe plnomocenstva inou osobou.

Obmedzenia zastupovania konateľa

Je dôležité si uvedomiť, že generálnym splnomocnením nie je možné preniesť výkon funkcie konateľa na inú osobu. Konateľ nemôže preniesť svoju právomoc na inú osobu v takom rozsahu, že by táto osoba mohla vykonávať všetky úkony, ktoré prislúchajú konateľovi.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na plnomocenstvá v trestnom práve

Ako správne udeliť plnomocenstvo na zastupovanie s.r.o.

Ak chce konateľ s.r.o. splnomocniť inú osobu na zastupovanie spoločnosti, musí v plnomocenstve presne vymedziť rozsah oprávnení splnomocnenca. Môže ísť napríklad o splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti v určitom konaní, na uzatváranie určitých zmlúv alebo na iné konkrétne úkony.

Zánik plnomocenstva

Plnomocenstvo zaniká:

• Vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené.
• Odvolaním splnomocnenia splnomocniteľom.
• Výpoveďou splnomocnenia splnomocnencom.
• Smrťou splnomocnenca.
• Zánikom právnickej osoby, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo.

tags: #plnomocenstvo #na #zastupovanie #v #konani #rozdiel