Splnomocnenie na Zastupovanie v Sporoch: Podmienky a Aspekty

Splnomocnenie, často označované ako plná moc, je v právnej praxi veľmi dôležitý inštitút. Ide o jednostranný právny úkon, ktorým určitá osoba (splnomocniteľ) poveruje inú osobu (splnomocnenca), aby ju zastupovala v právnych vzťahoch alebo pri uskutočňovaní nejakých právnych úkonov. Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania a to za podmienok ustanovených zákonom.

Právny rámec splnomocnenia

Na Slovensku je právna úprava plnej moci všeobecne zakotvená v Občianskom zákonníku. V jeho zmysle je splnomocnenie považované za jednostranný právny úkon, ktorým splnomocniteľ udeľuje splnomocnencovi oprávnenie, aby ho zastupoval.

Subjekty splnomocnenia

Kto môže byť splnomocniteľom?

Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.

• Fyzická osoba - každá osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony (t. j. dosiahla plnoletosť a je spôsobilá na právne úkony). Maloleté osoby do 18 rokov nemôžu udeľovať plnú moc sami, ale iba prostredníctvom zákonného zástupcu (rodiča alebo poručníka). Osoba, ktorej bola obmedzená spôsobilosť (napr. pre duševnú poruchu), môže udeliť plnú moc len s obmedzeniami vyplývajúcimi z jej obmedzenej spôsobilosti.
• Právnická osoba - spoločnosti, družstvá, nadácie, občianske združenia a podobne. Plnú moc v prípade právnických osôb udeľuje štatutárny orgán (napr. konateľ v s. r. o., predstavenstvo v a. s., predseda občianskeho združenia atď.).

Kto môže byť splnomocnencom?

• Fyzická osoba - v zásade každý človek bez ohľadu na vek alebo spôsobilosť. Avšak ak by splnomocnenec mal vykonávať úkony, ktoré vyžadujú plnú spôsobilosť (napr. uzatváranie zmlúv o nehnuteľnosti a podobne) musí mať aj on plnú spôsobilosť na právne úkony. Inými slovami, splnomocnenec môže byť aj neplnoletý alebo obmedzený v spôsobilosti. V takom prípade však je limitovaný jeho vlastnou spôsobilosťou, teda nemôže urobiť viac, než by mohol urobiť vo vlastnom mene. Maloleté dieťa teda môže byť splnomocnencom len pri veľmi jednoduchých úkonoch (napr. prevzatie balíka a podobne), ale nie pri právnych úkonoch, ktoré spôsobujú právne následky (napr. podpísanie zmluvy).
• Právnická osoba - napr. advokátska kancelária, účtovná firma alebo obchodná spoločnosť.

Zákon neobmedzuje vzájomný vzťah medzi splnomocnencom a splnomocniteľom. Splnomocnencom môže byť príbuzný, priateľ, advokát, notár, účtovník alebo aj úplne cudzia osoba. Pri určitých konaniach sa však vyžaduje osobitná kvalifikácia, napríklad v súdnom spore môže byť splnomocnencom iba advokát (najmä v dovolacom alebo trestnom konaní).

Splnomocnenec je povinný konať v súlade s rozsahom plnej moci a v prospech splnomocniteľa.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na rozsudky, odstúpenie a plnomocenstvá

Druhy splnomocnenia

• Všeobecné (generálne) splnomocnenie: Oprávňuje splnomocnenca ku všetkým právnym úkonom okrem tých, ktoré vyžadujú zvláštnu plnú moc.
• Špeciálne splnomocnenie: Obmedzené len na určitý právny úkon.

Okrem prípadov, keď zákon výslovne vyžaduje špeciálnu plnú moc k určitému právnemu úkonu, je vecou splnomocniteľa, či ku každému právnemu úkonu, ktorý má splnomocnenec vykonať, udelí osobitnú plnú moc alebo udelí splnomocnencovi plnú moc všeobecnú.

Zastupovanie v civilnom sporovom konaní

Zastupovanie v spore je významný procesný inštitút, ktorý umožňuje strane sporu, aby za ňu v konaní pred súdom konala iná osoba. Zástupcom môžu byť spravidla tri subjekty - advokát, fyzická osoba ako všeobecný zástupca a právnická osoba s osobitnými úlohami vo vzťahu k ochrane práv. Intervencia (pôvodne vedľajšie účastníctvo) môže obdobne ako zastúpenie predstavovať právnu pomoc v konaní. Civilný sporový poriadok (CSP) ustanovenia o zastúpení v spore oproti pôvodnej (stále platnej) právnej úprave modifikoval.

Povinné zastúpenie advokátom

Advokát je v intenciách zákona č. 586/2003 Z. z. Povinné zastúpenie advokátom bolo v intenciách rekodifikácie civilného procesu značne rozšírené oproti pôvodnej právnej úprave. Podľa dôvodovej správy je za tým snaha eliminovať tzv. pokútnictvo, čiže neoprávnené zarábanie na zastupovaní.

Pôvodné ustanovenie § 27 OSP bolo po novom rozdelené do dvoch ustanovení, a to § 90 ods. Prvé ustanovenie sústreďuje také spory, ktorých povaha a hmotno-právna i procesno-právna náročnosť vyžaduje zastúpenie advokátom. Súvisí to taktiež s procesnou ekonómiou vedenia sporu, nakoľko pri zastúpení advokátom je znížená poučovacia povinnosť súdu. Prezumuje sa určitá profesijná znalosť advokáta a tým sa predpokladá i rýchlejší priebeh konania.

V prípade, ak si strana vo vyššie uvedených typoch sporov nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, súd na jej úkony nebude prihliadať, o čom stranu poučí. Výnimkou je situácia, ak je stranou sporu (i) fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, (ii) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Prečítajte si tiež: Podpis a vzory substitúcie plnomocenstva

Ustanovenie § 91 CSP negatívnou enumeráciou určuje typy sporov, pri ktorých sa zastúpenie všeobecným zástupcom nepripúšťa.

Forma a rozsah splnomocnenia

Podľa novej úpravy musí mať splnomocnenie písomnú formu a predkladá sa súdu. Rozsah splnomocnenia môže byť v zmysle § 92 CSP na celé konanie, alebo len na konkrétne procesné úkony (napr. na podanie žaloby, odvolania a pod.).

Ak je splnomocnenie udelené zástupcovi na celé konanie (generálne splnomocnenie), nemožno ho obmedziť. Toto automaticky platí aj v prípade splnomocnenia udeleného advokátovi. Zástupca s generálnym splnomocnením môže v konaní robiť všetky úkony, ktoré v spore prináležia strane, čo však nevylučuje, aby strana tieto úkony vykonala aj sama. Zároveň sa všetky písomnosti týkajúce sa konania doručujú len tomuto zástupcovi a strane len v prípade, že má osobne niečo vykonať. Ak má strana viacero zástupcov (resp. Strana sporu môže splnomocnenie odvolať, pričom tento úkon je voči súdu účinný dňom, kedy mu strana odvolanie splnomocnenia oznámila.

Intervencia (vedľajšie účastníctvo)

Intervencia (podľa stále platnej právnej úpravy „vedľajšie účastníctvo“) je typickým procesným inštitútom, ktorého doterajšia právna úprava sa javila ako nedostatočná a neefektívna. Zákonodarca ju prostredníctvom ustanovení CSP komplexne zmenil.

Intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom, pričom má na výsledku konania právny záujem. V praxi sú drvivou väčšinou intervenientov poisťovne, s ktorými má strana sporu uzavretú poistnú zmluvu.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na plnomocenstvá v trestnom práve

Intervenient v zmysle ustanovenia § 82 CSP vstupuje do konania na základe vlastného podnetu alebo na základe litisdenunciácie (viac nižšie) písomným podaním. Odôvodnenie právneho záujmu na výsledku konania je základnou náležitosťou podania, ktorou intervenient vstupuje do konania, samozrejme popri všeobecných náležitostiach podania. O samotnom vstupe intervenienta súd nerozhoduje, nakoľko k vstupu dochádza dňom doručenia oznámenia za predpokladu, že obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.

Podľa ustanovenia § 83 CSP však súd môže rozhodnúť o prípustnosti intervencie, ale výlučne len na návrh jednej zo strán sporu. Predpokladá sa tak procesná aktivita strán, ktoré musia v návrhu uviesť skutočnosti, prípadne označiť dôkazy, ktoré intervenciu vylučujú - napríklad tvrdenia a dôkazy o neexistencii hmotno-právneho vzťahu medzi intervenientom a stranou sporu.

Ustanovenie § 84 CSP normatívne určuje prípady, kedy intervenient spolu so stranou na ktorej vystupuje tvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Nerozlučným spoločenstvom sa rozumie procesné spoločenstvo, v ktorom sa jedná o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Zároveň sú procesným úkonom jedného z nich viazaní aj ostatní. Jedná sa napríklad o prípady konania o zdržanie sa nekalosúťažného konania, alebo o odstránenie závadného stavu v zmysle § 54 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, alebo o konanie o návrhu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 131 ods.

Ak strana sporu s intervenientom netvoria procesné spoločenstvo tak, ako je uvedené vyššie, prostriedky procesného útoku alebo obrany vykonané intervenientom si vyžadujú súhlas strany sporu.

Litisdenunciácia

Intervenient môže vstúpiť do konania z vlastnej iniciatívy tak, že sa o prebiehajúcom spore dozvie. Druhou možnosťou je, že strana sporu sama oznámi intervenientovi, že prebieha spor a vyzve ho na vstup do konania. Prílohou oznámenia je žaloba a jej zmeny, pričom strana zároveň uvedie, akých nárokov sa bude domáhať voči osobe (potenciálnemu intervenientovi) v prípade, ak spor prehrá.

Procesné námietky intervenienta

Intervenient tradične disponuje procesnými námietkami, a to námietkou o nesprávnom rozhodnutí sporu a námietkou o nesprávnom vedení sporu. V tejto časti CSP (ustanovenia § 87 a 88) sa najviac prejavuje inšpirácia zákonodarcu nemeckou právnou úpravou, v ktorej sú tieto námietky dôkladne rozpracované.

V prípade, ak ten, komu bol spor oznámený, do konania ako intervenient nevstúpil, nemôže si uplatniť námietku o nesprávnom rozhodnutí sporu. Podľa dôvodovej správy je podstatou intervencie procesná podpora intervenienta procesnej strane, na ktorej vystupuje. Ak napriek litisdenunciácii do sporu nevstúpi, nemôže svojou aktivitou ovplyvniť priebeh konania. V neskoršom spore nemôže namietať, že spor bol rozhodnutý po právnej stránke nesprávne.

Prípustnosť námietky nesprávneho vedenia sporu je taktiež upravená značne reštriktívne. Je možné ju uplatniť len v dvoch prípadoch ustanovenia § 87 ods. Zákonodarca zároveň taxatívne vypočítava možnosti, kedy intervenient môže uplatniť námietku nesprávneho vedenia sporu, a to v troch prípadoch upravených v § 88 ods.

Splnomocnenie a elektronický podpis

V kontexte elektronickej komunikácie so súdmi, najmä v dovolacom konaní, vzniká otázka, kto je oprávnený podpísať podanie, aby bolo považované za riadne spísané advokátom. Najvyšší súd v niektorých rozhodnutiach zastáva názor, že dovolanie musí byť podpísané výlučne advokátom s jeho kvalifikovaným elektronickým podpisom. Avšak, Ústavný súd sa v niektorých prípadoch postavil kriticky k takémuto formalistickému prístupu.

Prípad advokátskej koncipientky a elektronického podpisu

Ústavný súd sa zaoberal prípadom, keď advokátska koncipientka, poverená prácou s elektronickou schránkou advokáta, podpísala dovolanie kvalifikovaným elektronickým podpisom prostredníctvom stránky slovensko.sk. Najvyšší súd toto dovolanie odmietol, pretože nebolo podpísané priamo advokátom.

Ústavný súd však dospel k záveru, že nemožno vylúčiť možnosť, aby advokát splnomocnil svojho koncipienta na podpísanie a podanie dovolania, ak je koncipient poverený na takéto úkony v súlade so zákonom o advokácii. Použitie pojmu advokát v § 429 ods. 1 CSP nemožno vykladať tak, že na podanie dovolania advokátom sa nevzťahujú ustanovenia o zastúpení.

Substitučné splnomocnenie advokáta

Substitučné splnomocnenie predstavuje situáciu, kedy sa advokát nechá zastúpiť iným advokátom. Aj keď Ústavný súd v niektorých rozhodnutiach vyjadril názor o neprípustnosti substitučné ho zastúpenia advokáta iným advokátom, najmä v konaní pred Ústavným súdom, táto otázka nie je jednoznačne ustálená.

Zákon o advokácii substitučné splnomocnenie advokáta precizuje v tomto smere, že to nesmie byť v rozpore so záujmami klienta. Záujem na ochrane práv klienta je legislatívne vyjadrený v zákonnom zákaze substitučného splnomocnenia v prípadoch, v ktorých je takéto zastúpenie proti vôli klienta. Vyjadrenie nesúhlasu klienta musí byť výslovné, teda klient musí advokátovi oznámiť, že si nepraje, aby sa tento nechal zastúpiť iným zástupcom.

tags: #plnomocenstvo #zastupovanie #v #spore #podmienky