Plynovod Trebišov: Strategická mapa energetickej infraštruktúry Slovenska

Slovensko, krajina v srdci Európy, zohráva kľúčovú úlohu v tranzite zemného plynu. Jeho strategická poloha a rozsiahla sieť plynovodov ho robia dôležitým hráčom na európskom energetickom trhu. Tento článok sa zameriava na plynovod Trebišov v kontexte širšej mapy plynárenskej infraštruktúry Slovenska, jeho historický vývoj a súčasný význam.

Historické korene plynárenstva na Slovensku

História plynárenstva na Slovensku je úzko spätá so Sovietskym zväzom. Pred viac ako polstoročím, v časoch Nikitu Chruščova, padlo rozhodnutie o výstavbe prvého medzištátneho plynovodu Sovietsky zväz - Československo. Toto rozhodnutie bolo motivované snahou Sovietskeho zväzu podeliť sa o svoje bohaté zásoby zemného plynu s „bratskými krajinami“.

Komunistické vedenie Československa, na čele s Antonínom Novotným a Jozefom Lenártom, prijalo túto iniciatívu s nadšením. Dovoz zemného plynu zo Sovietskeho zväzu sa vnímal ako strategická výhoda, hoci niektorí už vtedy tušili, že to môže viesť k nebezpečnej závislosti od východných energetických zdrojov. Zvažovala sa aj možnosť dovozu kvapalného zemného plynu z Alžírska. Projektová dokumentácia musela vznikať už v roku 1963, lebo v nasledujúcom roku, ešte pred podpisom medzivládnej dohody, sa podľa tohto projektu už veselo stavalo.

Plynovod Bratstvo: Kľúčový projekt socialistického Československa

Výstavba magistrálneho plynovodu sa spočiatku utajovala. Projektovanie a výstavba medzištátnych produktovodov patrili medzi prvoradé strategické objekty, o ktoré sa zaujímali predstavitelia armád Varšavskej zmluvy. Zvlášť dôležité boli tzv. prepojovacie plynovody, ktoré by sa v prípade globálneho vojnového konfliktu mohli využiť na prepravu rôznych surovín.

Pre verejnosť bolo dlho neznáme, odkiaľ presne mal plyn pre Československo pochádzať. Málokto vedel, že plynovod Bratstvo začína v Ľvovskej oblasti na Ukrajine, a nie niekde v orenburskej stepi alebo v západnej Sibíri. V sovietskej dokumentácii sa plynovod Bratstvo označoval ako „plynovod Dolyna - Užhorod - štátna hranica ZSSR-ČSSR“. Dolyna je okresné mesto v Ivano-Frankovskej oblasti, kde sa nachádzajú ložiská plynu - dolynské, nadvirnské a boryslavské.

Prečítajte si tiež: Ružomberok: Ako získať dotácie na plynové kotly a OZE

Už v roku 1951 postavili plynovod Dašava - Kyjev - Briansk - Moskva dlhý vyše 1 500 kilometrov, ktorý zásoboval plynom hlavné mesto ZSSR takmer tri desaťročia. Až do konca 50. rokov minulého storočia sa najviac zemného plynu v bývalom Sovietskom zväze ťažilo nie v Rusku, ani nie v Uzbekistane, ale na západnej Ukrajine.

V roku 1964 bol už v značnom štádiu rozostavanosti podobný plynovod vedúci z úpätia východnej strany Karpát do Poľska a pripravovala sa výstavba ďalších plynovodov do Maďarska a Rumunska. Prepojenie sovietskej ríše s jej stredoeurópskymi satelitmi pomocou magistrálnych ropovodov a plynovodov sa začalo až za vlády Chruščova.

Chruščov sa však dokončenia Bratstva už nedočkal vo vrcholnej funkcii. V októbri 1964 sa v Moskve uskutočnil vnútrostranícky prevrat, ktorý vyniesol na výslnie Leonida Brežneva. Sovieti „fakticky zadarmo“ (za režijné náklady) odovzdali československej strane technickú dokumentáciu, špeciálne stroje a pomohli aj radou pri výstavbe a skúšobnej prevádzke plynovodu. Za československú stranu hrali prvé husle pri projektovaní plynovodu a jeho výstavbe české firmy. Generálne riaditeľstvo investora výstavby plynovodu na našom území, Československých plynárenských podnikov, sídlilo v Prahe. Tam sa nachádzal aj generálny projektant Plynoprojekt.

Napriek problémom sa stavbu podarilo dokončiť v stanovenom termíne a 20. júla 1967 pretieklo plynovodom Bratstvo do Československa prvých 155-tisíc kubických metrov plynu.

Rozširovanie prepravných kapacít a nové plynovody

Sovietsky zväz potreboval na uskutočnenie svojich plánov v hospodárstve, sociálnej sfére i vo vojenstve tvrdú valutu. Dopyt západoeurópskych odberateľov bol taký veľký, že kapacitu Bratstva bolo treba čoskoro zdvojnásobiť. V roku 1973 bola dokončená druhá línia tohto medzištátneho plynovodu s väčším priemerom potrubia (1 420 mm) a ďalšími kompresnými stanicami.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o kotol

Práve začiatkom 70. rokov sa ukončil geologický prieskum novej obrovskej „zásobárne“ modrého plynu neďaleko Orenburgu v ďalekej ruskej stepi. V decembri 1970 podpisujú predstavitelia ZSSR a ČSSR dohodu o preprave sovietskeho zemného plynu cez územie Československa do štátov západnej Európy.

Trasu plynovodu Sojuz, dlhú 2 750 kilometrov rozdelili v riadiacom štábe RVHP na päť úsekov. Prvý sa ušiel Maďarom, druhý (medzi Volgogradom a Rostovom na Done) Čechom a Slovákom, tretí Poliakom, štvrtý Nemcom z NDR a piaty Bulharom. V januári 1979 uviedli do prevádzky tranzitný plynovod Sojuz. O dva roky nato začala NSR podľa nového protokolu odoberať každoročne 10,5 miliardy m3 sovietskeho plynu. O ďalšie dva roky sa začala prevádzka transkontinentálneho plynovodu Urengoj - Pomary - Užhorod. V auguste 1989 vznikol Gazprom.

Vojany: Strategický bod na mape

Obec Vojany sa nachádza na strategickom mieste na mape distribučných energetických sietí Slovenska. V blízkosti sa nachádza elektráreň Vojany a plynovod Vojany-Užhorod. Lokalita má bohaté zásoby vody a duálne železničné napojenie, okrem úzkorozchodnej aj širokorozchodná trať na Ukrajinu. Výhodou je aj strategické umiestnenie v blízkosti hraničného prechodu do Maďarska v rámci tokajskej oblasti. V tejto obci sa nachádza priemyselný areál s celkovou výmerou 8,4 ha, ktorý je situovaný v blízkosti hraníc Slovensko - Ukrajina (35 km od Užhorodu). Priemyselný areál má celkovú výmeru vyše 8 ha, nachádza sa v severnej časti obce v blízkosti železničnej stanice a štátnej cesty v smere na Trebišov a Košice. Pozostáva z výrobných hál (celkom 10 000 m2), administratívnych a skladových priestorov (4 000 m2) a príslušenstva. Areál má napojenie na el., plynovú a vodovodnú sieť, výhodou sú vlastné zdroje úžitkovej vody využiteľnej v prevádzke.

Nová geopolitická realita a diverzifikácia trás

V decembri 1991 sa rozpadol Sovietsky zväz a vznikla samostatná Ukrajina a o rok neskôr aj samostatné Slovensko. Už vo februári 1993 prepukol prvý rusko-ukrajinský konflikt. V júni 2000 Rusko prvýkrát verejne obvinilo Ukrajinu, že „kradne“ plyn z tranzitnej sústavy. V januári 2006 Gazprom znovu obvinil Ukrajinu z „rozkrádania“ plynu a výrazne jej znížil dodávky. V januári 2009 sa tento scenár zopakoval v horšom variante.

Začala sa prvá rusko-ukrajinská vojna o plyn a jej dôsledky sme pocítili naplno. Slovensko stále podstatnú časť plynu dováža cez Ukrajinu. V posledných mesiacoch však výrazne rastie aj import plynu z juhu cez Maďarsko. Slovensko je v prípade plynu stále skôr tranzitnou krajinou. Väčšinu z toho, čo sa k nám dovezie, totiž následne putuje ďalej, najmä do Rakúska.

Prečítajte si tiež: Parametre a Aplikácie Plynového Filtra Prírubového

Súčasný stav a budúcnosť plynárenstva na Slovensku

Ako pripomína Inštitút pre stratégie a analýzy, Slovensko ako križovatka plynovodov mesačne dovezie zhruba 2 miliardy metrov kubických zemného plynu. Po začiatku vojny na Ukrajine sa však trasy dodávok začali postupne prekresľovať. Za celý rok 2022 sme tak podľa ISA doviezli z Česka až 31 percent celkového importu plynu na Slovensko. Zvyšných 69 percent tvoril dovoz z Ukrajiny.

Vlani sa však situácia výrazne zmenila. Okrem celkového poklesu objemu dovozu plynu na Slovensko sme zaznamenali pokles podielu importu z Česka iba na 6 percent a opätovný nárast podielu dovozov z Ukrajiny na 89 percent. Do mája sa totiž cez južnú hranicu s Maďarskom doviezlo už viac plynu ako za celý vlaňajšok. Maďarsko pritom okrem skvapalneného zemného plynu LNG z Chorvátska dováža aj ruský plyn cez plynovod South Stream či priamo cez Ukrajinu. Slovenský plynárenský priemysel plánuje zvýšiť import touto trasou.

Význam plynovodného prepojenia s Maďarskom môže pritom výrazne stúpnuť vzhľadom na problémovú situáciou týkajúcu sa dovozu cez Ukrajinu. Hoci sa spomínajú možnosti, ako by mohol tranzit plynu cez Ukrajinu pokračovať na základe dohôd s európskymi partnermi, budúcnosť tohto tranzitu je zatiaľ nejasná.

tags: #plynovod #Trebišov #mapa