PN a SZČO: Informácie o nemocenskom poistení pre živnostníkov

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) môže postihnúť každého, vrátane živnostníkov (SZČO). V prípade choroby, úrazu alebo karantény môže byť živnostník uznaný za dočasne práceneschopného. V takom prípade má živnostník nárok na nemocenské dávky, ak splní zákonom stanovené podmienky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach, výške dávok, spôsobe výpočtu a ďalších dôležitých informáciách týkajúcich sa PN a nemocenského poistenia pre SZČO na Slovensku.

Podmienky nároku na nemocenské dávky

Aby mal živnostník nárok na vyplácanie nemocenskej dávky, musí splniť nasledujúce podmienky:

1. Uznanie za dočasne PN lekárom: Ošetrujúci lekár musí živnostníka uznať za dočasne práceneschopného. Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť.
2. Platné nemocenské poistenie alebo ochranná lehota: Živnostník musí mať platné nemocenské poistenie alebo byť v ochrannej lehote po jeho zániku.
3. Nepoberanie materského: Počas PN nesmie živnostník poberať materské.
4. Zaplatené poistné na nemocenské poistenie: Živnostník musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v riadnej výške a včas. Toleruje sa suma dlžného poistenia nižšia ako 5 €.
5. Dĺžka nemocenského poistenia: Nárok na niektorú z dávok vyplácanú v rámci nemocenského poistenia vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu.

Ochranná lehota

Po zániku nemocenského poistenia existuje ochranná lehota, ktorá trvá 7 dní. Počas tejto lehoty má živnostník nárok na nemocenské plnenie. Existujú však výnimky, kedy je ochranná lehota kratšia alebo dlhšia:

• Kratšia lehota: Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 dní, dĺžka ochrannej lehoty je rovnaká ako dĺžka poistenia.
• Dlhá lehota: Ak nemocenské poistenie zaniklo počas tehotenstva, ochranná lehota je 8 mesiacov.

Výška nemocenskej dávky

Živnostník má nárok na nemocenskú dávku za každý kalendárny deň počas trvania dočasnej PN, maximálne po dobu 52 týždňov. Výška dávky sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ).

• Od 1. do 3. dňa PN: 25 % z DVZ
• Od 4. dňa PN: 55 % z DVZ

Dôležité je vedieť, že ak PN vznikne na základe požitia alkoholu alebo iných návykových látok, výška nemocenskej dávky sa kráti o polovicu.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre dlhodobú práceneschopnosť

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

DVZ je základnou jednotkou pre určenie výšky nemocenskej dávky a u každého živnostníka je iný. Vypočíta sa nasledovne:

DVZ = Súčet vymeriavacích základov na platenie nemocenského poistného dosiahnutých v rozhodujúcom období / Počet dní rozhodujúceho obdobia

Výsledný DVZ sa zaokrúhli na 4 desatinné miesta smerom nadol.

Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ

Určenie rozhodujúceho obdobia závisí od vzniku nemocenského poistenia:

• Nemocenské poistenie trvá nepretržite za celý predchádzajúci kalendárny rok: Rozhodujúce obdobie je predchádzajúci kalendárny rok.
  • Príklad: PN vznikla v 02/2023. Rozhodujúce obdobie je tak celý rok 2022.
• Nemocenské poistenie vzniklo počas predchádzajúceho kalendárneho roku: Rozhodujúce obdobie je od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roku.
  • Príklad: PN vznikla v 02/2023 a nemocenské poistenie platí od 01. 05. 2022. Rozhodujúce obdobie je tak od 01. 05. 2022 do 31. 12. 2022.
• Nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom kalendárnom roku: Rozhodujúce obdobie je od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla PN.
  • Príklad: Nemocenské poistenie vzniklo 01. 01. 2023 a PN nastala 02. 03. 2023. Rozhodujúce obdobie je tak od 01. 01. 2023 do 28. 02. 2023.
• Nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom mesiaci, kedy vznikla aj PN: Rozhodujúce obdobie je od vzniku poistenia do predchádzajúceho dňa, kedy vznikla PN.
  • Príklad: Poistenie vzniklo 01. 02. 2023 a PN vznikla 25. 02. 2023. Rozhodujúce obdobie je tak od 01. 02. 2023 do 24. 02. 2023.
• PN vznikla v deň vzniku nemocenského poistenia: Neprihliada sa na rozhodujúce obdobie. Výška nemocenskej dávky sa určí podľa pravdepodobného DVZ (PDVZ).

Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ)

PDVZ je 1/30 z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa uhradilo poistné na nemocenské poistné v daný kalendárny mesiac, kedy vznikla PN.

Príklad výpočtu nemocenskej dávky

Živnostník je povinne zdravotne poistený od roku 2019. Lekár ho 12. 01. 2023 vypísal na PN, ktorá trvala do 26. 01. 2023. Keďže nemocenské poistenie má aktívne od roku 2019, rozhodujúce obdobie je celý rok 2022. Počas tohto roku mal od 01. 01. 2022 do 31. 05. 2022 vymeriavací základ (VZ) 750 € a od 01. 06. 2022 do 31. 12. 2022 VZ 900 €.

Prečítajte si tiež: Sprievodca životnými nákladmi v Luxembursku

Ako požiadať o PN

PN vystaví ošetrujúci lekár dvoma spôsobmi:

• Elektronicky: Od 01. 06. 2023 je možné vystaviť potvrdenie o dočasnej PN iba elektronicky (ePN). Výhodou ePN je, že nie je potrebné nosiť žiadne papierové potvrdenia na pobočku Sociálnej poisťovne. Pri prvej ePN sa odporúča nahlásiť spôsob vyplácania nemocenskej dávky. Ak totiž nezadáte číslo účtu, Sociálna poisťovňa vám dávku pošle na adresu trvalého bydliska.
• Papierovo: Ak lekár neponúka možnosť ePN, vydá potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na päťdielnom papierovom tlačive.

Povinnosti počas PN

Podobne ako u bežného zamestnanca, aj u SZČO platí, že musí dodržať liečebný režim. To znamená, že sa počas PN zdržiava na uvedenej adrese. Musí oznámiť zmenu adresy, kde sa bude počas PN zdržiavať či odstrániť akékoľvek prekážky, ktoré by bránili vo výkone kontroly. Existujú však výnimky, ktoré umožňujú opustiť adresu:

• Povolené vychádzky (ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.)
• Kontrola u lekára.

Dodržiavanie liečebného režimu môže prísť skontrolovať zamestnanec Sociálnej poisťovne. V prípade porušenia stráca živnostník nárok na nemocenskú dávku maximálne v rozsahu 30 dní. Sociálna poisťovňa môže za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti živnostník nájde v schránke písomné oznámenie, že v čase jeho neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby najneskôr do troch pracovných dní kontaktoval príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podal vysvetlenie. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Ak sa živnostník rozhodne zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu sa odporúča konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môže cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Prečítajte si tiež: Podmienky dlhodobej osobnej starostlivosti

V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý má živnostník určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak živnostníka počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihnú na adrese, ktorú uviedol, zanechajú mu v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne počas PN

Dočasná PN je braná ako obdobie, kedy živnostník nemá príjem. Počas nej nemusí preto platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Ak je PN celý mesiac, tak neplatí nič.

Nemocenské poistenie pre SZČO: Dobrovoľné vs. Povinné

Ako SZČO máte nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispievate. Pretože nemocenské poistenie do dosiahnutia určitej hranice príjmov nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí. Málokto si ale uvedomuje, že mu v tom prípade zaniká nárok na nemocenské, tehotenské, materské a ošetrovné.

Ak si SZČO neplatí nemocenské poistenie, je dôležité mať vlastnú rezervu, aby mal z čoho žiť, keď napríklad niekoľko týždňov či mesiacov nebude môcť pracovať. Výška rezervy sa odvíja od bežných výdavkov. Mať vytvorený peňažný vankúš sa napokon hodí vždy, nielen pri nečakanom ochorení či úraze, inak by sa musel napríklad zadĺžiť.

Dobrovoľná prihláška na nemocenské poistenie

Aby ste mohli čerpať dávky z nemocenského poistenia, musíte sa naň prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne, pod ktorú patríte podľa miesta trvalého pobytu. Na webových stránkach Sociálnej poisťovne si nájdite formulár Registračný list FO a Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. Tie vyplníte a buď ich prinesiete na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne osobne, odošlete poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.

SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale môže využiť len niektorý z nasledujúcich dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia obsahujúci dobrovoľné nemocenské poistenie:

1. dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie,
2. dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Tieto balíky dobrovoľného sociálneho poistenia nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.

Podmienky čerpania dávok z dobrovoľného nemocenského poistenia

Dôležité je pamätať na to, že nárok na niektorú z dávok vyplácanú v rámci nemocenského poistenia vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu.

1. Nemocenské

Nárok na čerpanie nemocenského vznikne, ak vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti ste boli nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Nemocenské sa stanoví z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti).

Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

Žiadať o výplatu nemocenského poistenia nemusíte, ak vám ošetrujúci lekár vystaví elektronickú pracovnú neschopnosť (ePN). V takomto prípade je záznam automaticky elektronicky odosielaný do Sociálnej poisťovne a nič jej už neoznamujete. Nedostanete žiadne potvrdenie od lekára, ale prístup k údajom o svojej ePN máte v aplikácii Elektronický účet poistenca.

Ak vám ošetrujúci lekár vystaví papierové Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, žiadosť o nemocenské si uplatníte v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu predložením II. dielu tohto tlačiva, najlepšie ihneď po jeho vystavení. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti jej do troch dní ešte predložíte IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ale to len v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní.

2. Tehotenské

Pokiaľ ide o tehotenské, nárok naň vzniká žene pracujúcej na SZČO, ktorá je tehotná. Podmienkou je, že musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky tehotenského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie tehotenského).

Pre tehotenské je určená aj jeho minimálna výška ako 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie tehotenského. Minimálna výška tehotenského v roku 2025 je 9,40274 eura na kalendárny deň.

Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom. Originál tlačiva „Žiadosť o tehotenské“ vám vystaví a vyplní gynekológ na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu.

3. Materské

V prípade materskej musíte ako žena pracujúca na SZČO byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.

Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky materského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského).

Na materskú môžete nastúpiť 8 až 6 týždňov (termín si zvolíte ľubovoľne v tomto rozmedzí) pred očakávaným termínom pôrodu a ak pôrod nastal skôr, tak odo dňa pôrodu. Od vtedy vám vzniká nárok na materské, ktoré začínate poberať. Nárok na výplatu máte spravidla po dobu 34 týždňov (pri narodení zároveň dvoch alebo viacerých detí až po dobu 43 týždňov a v prípade, že ste osamelá, tak až po dobu 37 týždňov). Originál tlačiva „Žiadosť o materské“, ktoré vám vystaví a vyplní gynekológ, podajte na miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu. Pokiaľ na dobrovoľné nemocenské poistenie neprispievate vôbec, môžete ihneď po pôrode začať čerpať aspoň rodičovský príspevok. Jeho výšku a dobu vyplácania vypočíta štát.

4. Ošetrovné

Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela / chorej manželky alebo chorého rodiča manžela / chorej rodiča manželky, ktorého zdravotný stav si to vyžaduje, osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku (alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), ak dieťaťu bola nariadená karanténa alebo izolácia, ak predškolské zariadenie alebo škola, ktoré dieťa navštevuje, boli príslušnými orgánmi uzavreté alebo v nich bola nariadená karanténa, alebo ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bola jej nariadená karanténa alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia. Ďalšie podmienky vzniku nároku na ošetrovné upravuje § 39 zákona o sociálnom poistení.

Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky ošetrovného sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie ošetrovného). Nárok na uplatnenie ošetrovného sa uplatňuje prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o ošetrovné“, ktoré vám vystaví lekár. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu. Po skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti vám lekár vystaví tlačivo „Potvrdenie o skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti“, ktoré tiež predložte pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vám vypláca ošetrovné.

Existuje ešte jedna dávka, ktorá patrí iba zamestnancom a ako SZČO na ňu nárok nemáte. Ide o vyrovnávaciu dávku určenú pre zamestnankyne, ktoré sú pre tehotenstvo preradené na inú prácu, kde dosahujú nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávali pred preradením.

Minimálne a maximálne dobrovoľné nemocenské poistenie SZČO

Ako dobrovoľne poistená osoba si sami určíte vymeriavací základ, z ktorého budete platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Pri voľbe výšky platieb dobrovoľného nemocenského poistenia však prihliadnite aj na minimálny a maximálny mesačný vymeriavací základ.

V roku 2025 zaplatíte na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Táto čiastka je stanovená na základe minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,4 %. Pokiaľ si určíte väčší ako minimálny vymeriavací základ, odvádzate z neho 4,4 %. Avšak maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatíte pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne.

Ako už bolo spomenuté, SZČO nemôže byť len dobrovoľne nemocensky poistená, ale môže využiť len niektorý z dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia, ktorý bude okrem nemocenského poistenia obsahovať navyše dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Preto je potrebné počítať s tým, že celkové mesačné platby dobrovoľného poistenia budú zvýšené aj o tieto druhy poistenia.

Výška nemocenských dávok je závislá od mesačných platieb dobrovoľného nemocenského poistenia. Inak povedané, čím viac zaplatíte, tým viac dostanete.

Príklady z praxe

Príklad 1: Kaderníčka Jana si v roku 2025 zlomila ruku a to jej bráni v podnikaní. Lekár určil, že bude na dočasnej pracovnej neschopnosti celkom 60 dní. Od 1. dňa choroby má ako SZČO nárok na výplatu nemocenských dávok. Jana si hradí dobrovoľné nemocenské poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur vo výške 31,46 eura mesačne. Denný vymeriavací základ Jany je 715 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 23,5397 eura (denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor). Aké vysoké dávky bude Jana poberať? Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 60. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Spolu teda za celú dobu pracovnej neschopnosti dostane 25 % z 23,5397 eura x 3 dni + 55 % z 23,5397 eura x 57 dní = 755,00 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).

Príklad 2: Marek je stolár (SZČO). Kvôli úrazu nemôže vykonávať samostatne zárobkovú činnosť a bude na dočasnej pracovnej neschopnosti po dobu 55 dní. V roku 2024 si hradil dobrovoľné nemocenské poistenie z mesačného vymeriavacieho základu 750 eur vo výške 33,00 eura mesačne. Denný vymeriavací základ Mareka je 750 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 24,6576 eura (denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor). Marek bude poberať od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 55. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Po dobu trvania pracovnej neschopnosti mu štát vyplatí dohromady iba 25 % z 24,6576 eura x 3 dni + 55 % z 24,6576 eura x 52 dní = 723,80 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).

Vzhľadom na to, že nemocenské dávky sa vyplácajú mesačne pozadu, môžu v skutočnosti vzniknúť z vyššie uvedených výpočtov v dôsledku zaokrúhľovania určité rozdiely, keďže takto dlhá dočasná pracovná neschopnosť sa bude vyplácať minimálne v dvoch termínoch (za dva mesiace).

Kedy a kam platiť poistné na nemocenské poistenie

Poistné sa hradí každý mesiac a je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. To znamená, že nemocenské poistenie napr. za október musíte Sociálnej poisťovni zaplatiť do 8. novembra.

Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Čísla účtov jednotlivých pracovísk nájdete na webových stránkach Sociálnej poisťovne. Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie vám pobočka Sociálnej poisťovne pridelí aj variabilný symbol, ktorý uvádzate pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uveďte aj špecifický symbol označujúci obdobie, ku ktorému platba patrí. Ak budete uhrádzať poistné trvalým príkazom, tak špecifický symbol bude 88.

Za deň úhrady sa považuje deň, kedy bola platba pripísaná na účet príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak však platba poistného na účet Sociálnej poisťovne príde oneskorene, považuje sa poistné za zaplatené včas aj vtedy, ak pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu bol posledný deň splatnosti poistného, resp. pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného.

Ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO nie ste povinný platiť nemocenské poistenie v období, počas ktorého sa vám poskytuje nemocenské alebo materské.

tags: #pn #dlhsia #ako #rok #a #szco