PN doklad pre zamestnávateľa: Vzor a povinnosti

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) zamestnanca je situácia, ktorá si vyžaduje pozornosť a správny postup zo strany zamestnávateľa. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o povinnostiach zamestnávateľa, potrebných tlačivách a postupoch súvisiacich s PN zamestnanca.

Čo je PN a aké sú nároky zamestnanca?

PN, alebo dočasná práceneschopnosť, nastáva, keď zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom. Počas PN má zamestnanec nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu a následne Sociálna poisťovňa vo forme nemocenských dávok.

Náhrada príjmu počas PN

Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti od svojho zamestnávateľa, a to počas prvých desiatich dní trvania PN. Peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu dostane zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni, a to od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však do desiateho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Výška náhrady príjmu je nasledovná:

• 25 % denného vymeriavacieho základu, v období od 1. do 3. dňa trvania PN
• 55 % denného vymeriavacieho základu, v období od 4. do 10. dňa trvania PN

Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť dennú výšku náhradu príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

Prečítajte si tiež: Rekreácia a doklady: Kompletný prehľad

Nemocenské dávky

Od jedenásteho dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vypláca zamestnancovi nemocenskú dávku Sociálna poisťovňa. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Výška nemocenskej dávky je 55 % z denného vymeriavacieho základu.

Podmienky nároku na PN

Zamestnanec má nárok na PN (nemocenskú dávku), ak jeho dočasná pracovná neschopnosť vznikla počas trvania nemocenského poistenia alebo v ochrannej lehote. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu?

Zamestnávateľ nevypláca náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti takému zamestnancovi, ktorý:

• má nárok na materské,
• má nárok na rodičovský príspevok (ak však zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca, má nárok na náhradu príjmu počas PN),
• má nárok na nemocenské,
• sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• porušil liečebný režim určený lekárom, resp. ak sa nezdržiaval na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Takýto zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa porušenia liečebného režimu,
• sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Ak sa zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám, a to požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, zamestnávateľ mu poskytne náhradu príjmu len vo výške polovice náhrady príjmu.

Postup pri uplatňovaní nároku na náhradu PN

Ak zamestnanec ochorie a lekár mu naordinuje práceneschopnosť (PN), je dôležité vedieť, ako postupovať. Celý proces sa začína u lekára, ktorý vystaví tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Prečítajte si tiež: Vzorový prehľad výplaty dôchodku

Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti

Zamestnanec si nárokuje na náhradu práceneschopnosti u svojho zamestnávateľa predložením „Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti“, ktoré mu vystaví lekár zdravotníckeho zariadenia. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti je päťdielne tlačivo Sociálnej poisťovne a lekár zamestnancovi odovzdá:

• I. diel potvrdenia - legitimácia dočasne práceneschopného poistenca: tento diel ostáva zamestnancovi a slúži na preukázanie sa zamestnancovi Sociálnej poisťovne, ktorý môže vykonať kontrolu dodržiavanie liečebného režimu. Na tomto diele lekár vyznačuje dátum kontroly a po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti ho zamestnanec odovzdá naspäť lekárovi.
• II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok: tento diel odovzdáva zamestnanec svojmu zamestnávateľovi a pred jeho predložím je povinný vyznačiť, či žiada o nemocenské alebo úrazový príplatok, či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a uvádza spôsob poukazovania dávky. V neposlednom rade je dôležitý podpis zamestnanca na tomto diele. Zamestnávateľ tento diel odosiela na Sociálnu poisťovňu, v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako 10 dní.
• IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti: tento diel odovzdá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, čím si uplatňuje nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.
• IV. diel potvrdenia - hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti: po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec tento diel podpíše a odovzdá ho bezodkladne svojmu zamestnávateľovi (ak trvá dočasná neschopnosť viac ako 10 dní, tak toto hlásenie zamestnávateľ postupuje Sociálnej poisťovni).

Ostatné diely potvrdenia odosiela lekár zdravotníckeho zariadenia Sociálnej poisťovni do evidencie dočasne práceneschopných poistencov.

Povinnosti zamestnanca počas PN

• Podpisovanie dokladov: Nezabudnite podpísať všetky potrebné doklady, inak Sociálna poisťovňa nemusí vyplatiť dávku.
• Spôsob výplaty dávky: Na zadnej strane II. oddielu PN je potrebné uviesť, ako má Sociálna poisťovňa dávku vyplácať (hotovosť alebo účet). Ak v hotovosti, môžete si vybrať, či na adresu trvalého pobytu alebo na inú adresu. Ak na účet, uveďte číslo účtu vo formáte IBAN.
• Viac pracovných vzťahov: Ak má zamestnanec viac zamestnaní naraz, z ktorých platí nemocenské poistenie, mal by si dať u lekára vystaviť PN do každej práce samostatne.
• Úraz: Ak je zamestnanec PN kvôli úrazu, je povinný priložiť „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“. Poistenec dostane navyše aj úrazový príplatok.
• Kontroly u lekára: Pravidelne sa zúčastňujte kontrol u lekára a dodržiavajte liečebný režim.

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s PN zamestnanca

Zamestnávateľ má v súvislosti s PN zamestnanca niekoľko povinností voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni.

Oznamovacia povinnosť voči Sociálnej poisťovni

• Ak trvá práceneschopnosť zamestnanca dlhšie ako 10 dní, zamestnávateľ má povinnosť do troch dní po desiatom dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca postúpiť pobočke Sociálnej poisťovne tlačivo, na ktorom sa oznamuje práceneschopnosť zamestnanca (diel II. Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti - Žiadosť o nemocenské).
• Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je zamestnávateľ povinný postúpiť Sociálnej poisťovni originál tlačiva Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti (IV. časť Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti) najneskôr do troch dní po skončení práceneschopnosti, ak trvala viac ako desať dní.
• Zamestnávateľ si uchováva kópiu tlačiva.

Oznamovacia povinnosť voči zdravotnej poisťovni

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, je povinný elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného najneskôr do ôsmich pracovných dní. Existujú však výnimky, kedy túto zmenu nemusí oznamovať. Týka sa to zmien platiteľa poistného z dôvodu poberania rodičovského príspevku, ošetrovného, materského, nemocenského vyplácaného Sociálnou poisťovňou, alebo nemocenského vyplácaného Útvarom sociálneho zabezpečenia alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.

Zamestnávateľ je povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že zamestnanec poberá náhradu príjmu, nemocenské, alebo ak zamestnancovi zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia podľa osobitného predpisu a ktorému trvá dočasná pracovná neschopnosť.

Prečítajte si tiež: Príspevok na opatrovanie rodiča

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa

• Náhrada príjmu: Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhradu príjmu pri pracovnej neschopnosti ako peňažné plnenie.
• Kontrola dodržiavania liečebného režimu: Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu, ktorý určil lekár.

Tlačivá a dokumenty súvisiace s práceneschopnosťou

• Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (PN): pozostáva z piatich dielov určených pre zamestnanca, zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu.
• Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti (prechodový lístok alebo lístok na peniaze): vystavuje sa, ak PN pokračuje aj do ďalšieho mesiaca. Zamestnanec ho môže odovzdať zamestnávateľovi, ktorý ho zašle Sociálnej poisťovni.
• Hlásenie úrazu na účely nemocenského: prikladá sa k PN, ak je zamestnanec PN kvôli úrazu.
• Mesačný výkaz poistného a príspevkov: zamestnávateľ predkladá Sociálnej poisťovni. Existujú rôzne verzie tlačiva platné pre rôzne obdobia (napr. od 1.1.2023, od 1.1.2014, od 1.1.2013, od 1.1.2011, od 1. januára 2009).
• Výkaz poistného a príspevkov - príloha: príloha k mesačnému výkazu poistného a príspevkov.
• Registračný list zamestnávateľa: platný od 01.01.2021.
• Čestné vyhlásenia SZČO: rôzne čestné vyhlásenia pre SZČO v súvislosti so sociálnym poistením (napr. o poberaní rodičovského príspevku, o skončení/opätovnom začatí výkonu samostatnej zárobkovej činnosti).
• Žiadosť o dôchodok: päťstranové tlačivo s dvoma prílohami Doba zamestnania, poistenia a iných činností a Zoznam príloh k žiadosti o dôchodok. V zmysle zákona o sociálnom poistení žiadosť o dôchodok so žiadateľom spisuje pobočka Sociálnej poisťovne.

Ako vypočítať náhradu príjmu počas PN?

Zamestnávateľ pri výpočte náhradu príjmu vychádza z denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, tak denný vymeriavací základ vypočíta zamestnávateľ ako denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná práceneschopnosť.

Zamestnávateľ musí dávať pozor na to, aby denný vymeriavací základ zamestnanca nepresiahol maximálny denný vymeriavací základ. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo najmenej 90 dní určíme nasledovne:

• ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, tak rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (napríklad: ak je zamestnanec práceneschopný dňom 2.5.2018 a nemocenské poistenie tohto zamestnanca trvalo celý rok 2017, tak rozhodujúcim obdobím je kalendárny rok 2017),
• ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (napríklad: ak je zamestnanec práceneschopný dňom 2.5.2018 a nemocenské poistenie trvalo od 1.10.2017, rozhodujúcim obdobím je od 1.10.2017 do 30.4.2018).

Ak obdobie nemocenského poistenia pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo menej ako 90 dní, tak rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť (napríklad: ak ja zamestnanec práceneschopný dňom 2.5.2018 a nemocenské poistenie trvalo od 30.3.2018, rozhodujúcim obdobím je od 30.3.2018 do 1.5.2018).

Ak počas pracovnej neschopnosti zamestnanca dôjde k ukončeniu pracovného pomeru, zamestnávateľ mu vyplatí náhradu príjmu počas PN len počas dní, kedy bol jeho zamestnancom.

Príklady výpočtu

Príklad 1

Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Zamestnanec dostane od 1. do 3. Zamestnanec dostane od 4. do 14.

Príklad 2

Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní. Zamestnanec dostane bude od 1. do 3. Zamestnanec dostane od 4. do 14.

Príklad 3

Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. Zamestnanec dostane od 1. do 3. Zamestnanec dostane od 4. do 14.

Príklad 4

Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. Zamestnanec dostane od 1. do 3. Zamestnanec dostane od 4. do 14.

Príklad 5

Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. ( Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023 , t.j. Zamestnanec dostane od 1. do 3. Zamestnanec dostane od 4. do 14.

Práva zamestnávateľa počas PN zamestnanca

Zamestnávateľ má právo počas prvých desiatich dní vykonať u svojho zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca, buď on sám, alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.

V prípade, ak chce zamestnávateľ vykonať kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca, ktorý je dočasne PN, musí písomne poveriť iného zamestnanca na výkon kontroly. Ak zamestnávateľ pri kontrole PN zistí, že zamestnanec nie je na mieste, kde sa mal zdržiavať počas dočasnej PN, spíše oznámenie o výsledku kontroly. To, že zamestnanec nebol v čase kontroly dodržiavania PN na mieste, kde sa mal zdržiavať, zamestnávateľ oznámi aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však povinnosťou zamestnávateľa). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu.

Nakoľko zamestnávateľ má právo kontrolovať počas dočasnej pracovnej neschopnosti len to, či sa zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN, porušenie liečebného režimu je predmetom ďalšieho šetrenia, ktoré vykonáva príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ vykoná kontrolu u zamestnanca počas PN on sám a zamestnanec nebude na mieste určenom počas dočasnej PN, od uvedeného dňa nemá nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, avšak podľa šetrenia dodržiavania liečebného režimu mu môže naďalej plynúť od jedenásteho dňa nemocenská dávka (ak Sociálna poisťovňa nezistí porušenie liečebného režimu).

Ak by zamestnávateľ podal podnet na vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu počas prvých desiatich a Sociálna poisťovňa by zistila porušenie liečebného režimu, tak zamestnanec nemá nárok od uvedeného dňa na náhradu príjmu počas dočasnej PN a taktiež nemá nárok aj na nemocenskú dávku, ktorá mu začína plynúť od jedenásteho dňa trvania dočasnej PN. Zamestnanec nemá nárok na nemocenskú dávku do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac však v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľov v zmysle Metodického usmernenia ÚDZS č. 12/13/2014

V zmysle Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/13/2014 „Spôsob oznámenia platiteľa poistného o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni“, zverejňujeme pre platiteľov prehľad noviniek - zmien týkajúcich sa oznámenia o zmene platiteľa u poistencov.

Osoby poberajúce príjmy v nepravidelných intervaloch, resp. Platiteľ poistného nemusí zdravotnej poisťovni oznamovať napríklad: poberanie rodičovského príspevku [§ 11 ods. 7 písm. c)], ošetrovného, materského, nemocenského [§ 11 ods. 7 písm. m)] vyplácaného Sociálnou poisťovňou, nemocenského [§ 11 ods. 7 písm. s)] vyplácaného Útvarom sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu § 5 písm. a), b) a d) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a/alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.

Na oznámenie zmien zamestnávateľa z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe dohody o vykonaní práce, resp. dohody o pracovnej činnosti sa zaviedol osobitný kód 2D, v ktorom 2 vypovedá, že ide o zamestnanca a D o skutočnosti, že takýto zamestnanec má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, resp. Kód „2P“ je potrebné použiť, aj v prípade, ak si takáto osoba nepožiadala o uplatnenie OP u zamestnávateľa.

Vykázanie kódu „2P“ znamená ukončenie pracovného pomeru, nie iného dôvodu napr.

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom je v zmysle § 24 ods.1 písmeno c) zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov, t.z. elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Zmenu platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhej vety zákona o zdravotnom poistení (skutočnosť, že poistenec v pracovnom pomere sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a nie je fyzickou osobou podľa § 11 ods. 7 písm.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil s účinnosťou od 14.02.2025 Metodickým usmernením č. Štruktúra oznámenia v elektronickej forme je určená Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - v MU č.

tags: #pn #doklad #pre #zamestnavatela #vzor