- Kontaktujte nás / Centrála:
- 047 / 5511 200
- [email protected]
Spoločník, Konečný Užívateľ Výhod a Zákon: Komplexný Prehľad
Register partnerov verejného sektora (RPVS) je kľúčový nástroj na zabezpečenie transparentnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi na Slovensku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o úlohe spoločníka ako konečného užívateľa výhod (KÚV) v kontexte zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov, známeho aj ako protischránkový zákon. Cieľom je objasniť, kto je považovaný za konečného užívateľa výhod, aké povinnosti z toho vyplývajú a ako sa táto problematika prelína s ďalšími právnymi predpismi.
Úvod do Registra Partnerov Verejného Sektora
Register partnerov verejného sektora (RPVS) je informačný systém verejnej správy, ktorý spravuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Obsahuje údaje o partneroch verejného sektora, ich konečných užívateľoch výhod a oprávnených osobách. Súčasťou registra sú aj zákonom ustanovené verifikačné dokumenty. RPVS je určený partnerom verejného sektora, ktorí prijímajú verejné zdroje, verejnému sektoru, ktorý overuje zápis v registri pred distribúciou verejných zdrojov, a aj verejnosti, ktorá môže sledovať a kontrolovať distribúciu verejných zdrojov.
Právny Rámec RPVS
Problematika registra partnerov verejného sektora je regulovaná viacerými predpismi, vrátane:
- Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 328/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory podaní do registra partnerov verejného sektora.
- Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
- Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon o RPVS prekračuje rámec verejného obstarávania a pokrýva nakladanie so širším spektrom verejných zdrojov, vrátane finančných prostriedkov z verejných rozpočtov, európskych fondov, verejného zdravotného poistenia, štátnej pomoci, verejného obstarávania, verejných licencií a postúpených pohľadávok voči verejnému sektoru.
Kto je Partner Verejného Sektora?
Partnerom verejného sektora sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá spĺňa niektorú z definícií podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona. Ide o subjekty, ktoré:
Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti spoločníka
- Prijímajú plnenia z verejných zdrojov (finančné prostriedky alebo majetok).
- Uzavierajú zmluvu s verejným obstarávateľom podľa zákona o verejnom obstarávaní.
- Nadobúdajú pohľadávku od štátu.
- Uzavierajú zmluvu so zdravotnou poisťovňou.
- Sú držiteľmi verejných licencií (zdravotné poisťovne, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, držitelia banského oprávnenia, osoby poverené správcom výberu mýta alebo úhrady diaľničnej známky).
Finančné Limity a Výnimky
Pri posudzovaní záväznosti zákona sa berú do úvahy finančné limity. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba prijíma od štátu plnenia, ktoré nepresahujú tieto limity, nepovažuje sa za partnera verejného sektora.
Zákon tiež pripúšťa určité výnimky. Partnerom verejného sektora nie je:
- Subjekt verejnej správy.
- Verejný podnik (s výnimkou prípadov, keď dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, alebo nadobúda majetok, ktorého hodnota prevyšuje finančné limity).
- Osoba, ktorá prevažne pôsobí v neziskovom sektore (s výnimkou prípadov, keď dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy s cieľom dosiahnuť zisk, alebo nadobúda majetok, ktorého hodnota prevyšuje finančné limity).
- Banka, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zaisťovňa, správcovská spoločnosť, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, centrálny depozitár cenných papierov, burza cenných papierov alebo iná finančná inštitúcia.
- Iný štát a jeho orgány.
- Medzinárodná organizácia zriadená na základe medzinárodného práva verejného a jej orgány.
- Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prijíma plnenia od verejného podniku v rámci bežného obchodného styku verejného podniku a pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku.
- Majiteľ finančných nástrojov a osoba, ktorá má právo na výplatu finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu.
- Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uzatvára zmluvu s Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity, Národnou bankou Slovenska, Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a. s., Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky, Štátnou pokladnicou alebo finančným sprostredkovateľom.
- Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti so sídlom alebo miestom podnikania mimo územia Slovenskej republiky, ktorý nevykonáva na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť a ktorý prijíma plnenia od zdravotnej poisťovne.
- Vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ak prijíma finančné prostriedky v súvislosti so správou domu, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická osoba a právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o výkone správy, ak prijíma finančné prostriedky v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.
- Pozemkové spoločenstvo.
Kto je Konečný Užívateľ Výhod (KÚV)?
Konečným užívateľom výhod je vždy fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu - podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod. Presné vymedzenie KÚV možno nájsť v ustanovení § 6a zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá:
- Má priamy alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach alebo na základnom imaní právnickej osoby najmenej 25%.
- Má právo vymenovať alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci, kontrolný alebo dozorný orgán právnickej osoby.
- Má právo na hospodársky prospech vo výške najmenej 25% z podnikania právnickej osoby.
- Ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené vyššie.
Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené vyššie, za KÚV právnickej osoby sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu (štatutárny orgán alebo jeho členovia, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu). V prípade s.r.o. s viacerými konateľmi sa za KÚV v postavení vrcholového manažmentu považujú všetci konatelia.
Prečítajte si tiež: Význam KU pre slovenské firmy
Spoločník ako Konečný Užívateľ Výhod
V praxi je konečným užívateľom výhod zvyčajne spoločník, ktorý má obchodný podiel viac ako 25%. Spoločník má právo odvolať alebo vymenovať konateľa podľa svojho uváženia. Zjednodušene povedané, KÚV je ten, kto má právo na hospodársky prospech (zisk) z danej spoločnosti, priamy alebo nepriamy podiel na hlasovacích právach, alebo právo vymenovať alebo odvolať konateľa.
Povinnosti Spojené so Zápisom KÚV do RPVS
Zápis konečného užívateľa výhod do RPVS je povinný pre všetky subjekty, ktoré sa považujú za partnerov verejného sektora. Cieľom je zabezpečiť transparentnosť vlastníckej štruktúry a umožniť verejnú kontrolu nad nakladaním s verejnými zdrojmi.
Postup Zápisu
Osobu KÚV identifikuje a overuje na účely jej zápisu do RPVS oprávnená osoba, ktorá ju v osobitnom dokumente označí menom a priezviskom, dátumom narodenia, trvalým pobytom, štátnou príslušnosťou a údajom, či ide o osobu vykonávajúcu funkciu verejného funkcionára v SR. Oprávnená osoba je povinná riadne argumentovať, podľa akého postupu pri identifikácii postupovala a na základe akých podkladov zistila, kto je skutočne KÚV.
Pravidelná Identifikácia KÚV
Po vykonaní zápisu KÚV do registra partnerov verejného sektora je oprávnená osoba povinná pravidelne identifikovať KÚV. Ide napr. o prípad, ak má spoločnosť pred podpisom zmluvy so štátom na 5 rokov ako KÚV fyzickú osobu X a táto sa po pol roku od podpisu zmluvy zmení, hoci v registri je zapísaný pôvodný KÚV. Ak žiadna z verifikačných udalostí nenastane, vždy je oprávnená osoba povinná verifikovať KÚV k 31. decembru.
Zodpovednosť za Riadnu Identifikáciu
Zodpovednosť spoločnosti za riadnu identifikáciu KÚV oprávnenou osobou a pravdivo zapísané údaje o KÚV je značná. Ide o finančnú zodpovednosť v rozmedzí od 10.000,00 € do 100.000,00 €.
Prečítajte si tiež: Zápis KUV do OR
Zápis KÚV do Obchodného Registra
S účinnosťou od 1. novembra 2018 majú právnické osoby (podnikatelia) povinnosť zapisovať údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra. Údaje o KÚV nie sú v obchodnom registri verejne prístupné, ale sú zapísané v neverejnej časti obchodného registra. Prístup k nim majú len vybrané subjekty.
Lehota na Zápis a Poplatky
Pre právnické osoby, ktoré boli založené do 31. októbra 2018, bola lehota na splnenie tejto povinnosti do 31. decembra 2019. Zápis KÚV do obchodného registra je bez súdneho poplatku.
Rozdiely Medzi RPVS a Obchodným Registrom
Je dôležité rozlišovať medzi zápisom KÚV do RPVS a do obchodného registra. Zápis do obchodného registra nenahrádza povinnosť vykonať zápis do registra partnerov verejného sektora. Spoločnosti, ktoré obchodujú so štátom a povinne sa zapisujú do RPVS, sú povinné zapísať KÚV aj do RPVS, aj keď ho majú zapísaného v obchodnom registri.
Novela AML Zákona a Jej Dopad na Identifikáciu KÚV
Dňa 15. januára 2025 nadobudol účinnosť zákon č. 387/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hoci novela AML zákona priamo nezmenila zákon o RPVS, jej dopad na jeho aplikáciu je významný. Rozšírenie a spresnenie definície KÚV v AML zákone má priamy dopad na posudzovanie, koho a v akých prípadoch je potrebné ako konečného užívateľa výhod do registra zapísať.
Zmeny v Identifikácii KÚV
Novela AML zákona spresnila kritériá pre identifikáciu fyzickej osoby ako konečného užívateľa výhod, najmä v prípade združení majetku a zvereneckých fondov. Cieľom je odstrániť nedostatky v súvislosti s odporúčaniami FATF a reagovať na cezhraničné situácie.
Zverenecké Fondy a Identifikácia KÚV
Keďže povinnosť registrovať do registra partnerov verejného sektora môže vzniknúť akémukoľvek právnemu subjektu, ktorý môže mať aj slovenskou legislatívou neupravenú právnu formu, často sa stáva, že oprávnená osoba a tiež partner verejného sektora v procese zápisu do registra partnerov verejného sektora museli identifikovať konečného užívateľa výhod aj pre subjekt, ktorý je tzv. zverenecký fond alebo tzv. trust. Aj napriek informáciám, že Ministerstvo spravodlivosti SR pripravuje legislatívu upravujúcu zverenecké fondy, zatiaľ podľa slovenskej legislatívy nie je možné založiť resp. zriadiť zverenecký fond alebo trust, aj napriek tomu, že niektoré právne predpisy s týmto pojmom pracujú.
Zverenecký fond predstavuje súbor majetku, ktorý je vyčlenený pre osobitný účel a ktorý je spravovaný treťou osobou (správcom) v prospech vopred určenej osoby (beneficient). Pravidlá nakladania s majetkom vo zvereneckom fonde sú zadefinované v štatúte zvereneckého fondu, ktoré sú pre správcu zvereneckého fondu záväzné a tento je povinný s majetkom nakladať výlučne v súlade so štatútom zvereneckého fondu.
Dôsledky Nesplnenia Povinností
Je dôležité, aby si spoločnosti uvedomili svoju zodpovednosť za riadnu identifikáciu KÚV a pravdivé zapísanie údajov do RPVS. Nedodržanie týchto povinností môže viesť k finančným sankciám v rozmedzí od 10.000,00 € do 100.000,00 €. Konateľ je povinný najneskôr do 30 dní odo dňa, keď nastali účinky právnej skutočnosti, podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri, alebo návrh na výmaz zapísaných údajov o KUV z obchodného registra.