
Invalidný dôchodok predstavuje dôležitú sociálnu dávku, ktorá má za cieľ finančne zabezpečiť osoby, ktorých zdravotný stav im znemožňuje vykonávať zárobkovú činnosť v plnom rozsahu. Tento príspevok má kompenzovať stratu príjmu, ktorý by človek mohol dosiahnuť, keby bol zdravý. Hoci invalidný dôchodok slúži ako podpora, zákon nezakazuje jeho poberateľom pracovať, bez ohľadu na mieru poklesu ich schopnosti pracovať.
Osoba sa považuje za invalidnú, ak jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý stav je definovaný ako zdravotný stav, ktorý podľa lekárskej vedy trvá alebo má trvať dlhšie ako jeden rok.
Invalidný dôchodok nie je možné priznať počas liečby, ktorá trvá menej ako rok, ak existuje predpoklad, že po jej ukončení bude osoba opäť schopná pracovať. V takom prípade má pacient nárok na nemocenské dávky, ktoré môže poberať až jeden rok (52 týždňov) počas trvania práceneschopnosti. Ak však zhoršenie zdravotného stavu trvá dlhšie ako rok, žiadosť o invalidný dôchodok je možné podať aj počas práceneschopnosti.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Hodnotenie sa vykonáva na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je hlavnou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera môže byť navýšená maximálne o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje schopnosť pracovať.
Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Pri posudzovaní pacientov s poruchami imunity sa uplatňuje tzv. všeobecné posudkové hľadisko. To znamená, že stupeň a rozsah komplikácií, ktoré vznikli ako dôsledok porúch imunity, musia mať vplyv na celkovú telesnú výkonnosť človeka. Pacient s primárnou imunodeficienciou môže byť uznaný za invalidného len v prípade, ak je výkonnosť jeho organizmu ťažkým spôsobom obmedzená. Podstatné zníženie celkovej výkonnosti organizmu, ohodnotené na 20 - 30 %, nestačí.
Žiadateľ o invalidný dôchodok trpiaci primárnou imunodeficienciou, ktorá nespôsobuje ťažký pokles výkonnosti organizmu, môže byť uznaný za čiastočne invalidného, ak by jeho imunodeficientný stav bol ohodnotený na maximálne možných 30 % a zároveň by trpel iným ochorením (alebo ochoreniami), za ktoré by mu bolo možné pridať ďalších 10 %. Týchto 10 % predstavuje najvyššie možné navýšenie, aj keby človek trpel viacerými ďalšími ochoreniami.
Opačná situácia nastane, ak by u pacienta s primárnou imunodeficienciou prepuklo iné, závažnejšie ochorenie, napríklad zhubný lymfóm v akútnom stave, ktorý možno ohodnotiť na 70 - 80 %. V takom prípade by mohol byť uznaný za plne invalidného kvôli lymfómu, nie primárnej imunodeficiencii. "Za" primárnu imunodeficienciu by pacientovi bolo pridaných 10 %, ak by ochorenie, ktoré je rozhodujúcou príčinou zníženia výkonnosti organizmu, nedosahovalo 70 %.
Okrem zdravotného stavu je potrebné splniť aj ďalšie podmienky pre získanie nároku na invalidný dôchodok.
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, počas ktorého bolo z príjmu odvádzané poistné na dôchodkové poistenie. To zahŕňa zamestnanie, podnikanie, inú zárobkovú činnosť alebo dobrovoľné platenie dôchodkového poistenia. Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok. Rok dôchodkového poistenia predstavuje 365 dní.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Podmienka získania určitého počtu rokov dôchodkového poistenia neplatí, ak invalidita vznikne v mladosti, do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo počas obdobia, kedy je človek nezaopatreným dieťaťom. Nezaopatrené dieťa je definované ako dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie, alebo pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie, alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť, alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie, alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný alebo predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný príslušný percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Invalidný dôchodok nie je možné poberať, ak žiadateľ k dátumu vzniku invalidity bol starobným dôchodcom alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov, s výnimkou žien narodených pred rokom 1962, ktorým sa dôchodkový vek odvodzuje od roku narodenia a počtu detí. Invalidný dôchodok nie je možné poberať ani v prípade, ak bol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Výška invalidného dôchodku závisí od niekoľkých faktorov:
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti je komplexný a spíše ho so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne.
Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku
Pri podávaní žiadosti je potrebné predložiť nasledujúce dokumenty:
Ak žiadateľ nemá všetky potrebné doklady so sebou, proces spísania žiadosti sa predĺži. Zamestnanec Sociálnej poisťovne s ním dokončí žiadosť až po predložení všetkých dokumentov. Za deň podania žiadosti sa považuje deň jej spísania.
V deň spísania žiadosti spravidla prebehne aj posúdenie invalidity posudkovým lekárom, ktorý svoju činnosť vykonáva v pobočke Sociálnej poisťovne. Posudkový lekár žiadateľovi vysvetlí, za akých podmienok môže byť uznaný za invalidného a požiada ho, aby popísal svoje osobné, rodinné, pracovné, sociálne pomery, svoj zdravotný stav a priebeh ochorenia.
Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, fotokópie. O invalidných dôchodkoch rozhoduje Ústredie Sociálnej poisťovne (nie pobočka).
Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.
Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku.
Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu. Postupuje sa od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.
Vylúčenie povinnosti platiť poistné nastáva aj v období, počas ktorého nepoberá materské, pričom nárok na materské by mu trval a jediným dôvodom nepriznania materského je, že nezískal potrebných 270 dní nemocenského poistenia. Vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské. Podmienky trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sú napr. Podmienka starostlivosti o dieťa sa v jednotlivých prípadoch posudzuje individuálne. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť popri starostlivosti o dieťa (bez ohľadu na to, či ide o nový pracovnoprávny vzťah alebo podnikanie), Sociálna poisťovňa musí zhodnotiť, či čas výkonu práce, hoci aj v domácom prostredí, umožňuje starať sa o dieťa, t. j. či je reálne, aby sa poistenec popri výkone práce plnohodnotne staral o dieťa. Starostlivosť o dieťa musí byť poskytovaná osobne a celodenne, t. j. je nezastupiteľná inou osobou a osoba sa musí o dieťa starať na každodennej báze. Zároveň Sociálna poisťovňa musí skúmať aj to, či došlo k poklesu príjmu poistenca, keďže materské sa poskytuje ako náhrada strateného príjmu.
Nie je možné súčasne poberať starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok ani invalidný dôchodok. Súbežne však je možné poberať jeden z uvedených dôchodkov a pritom vdovský/vdovecký dôchodok. V takomto prípade sa nižší zo súčasne poberaných dôchodkov kráti na polovicu. Nezaopatrené dieťa, ktoré stratilo oboch rodičov, poberá dva sirotské dôchodky - jeden sirotský dôchodok po každom rodičovi.