Dôchodkový systém na Slovensku pre nepočujúcich

Úvod

V článku sa budeme venovať dôchodkovému systému na Slovensku, s osobitným zreteľom na zmeny v 2. pilieri a ich dopad na sporiteľov. Zameriame sa na to, ako tieto zmeny ovplyvňujú rôzne vekové skupiny a aké stratégie je vhodné zvoliť pre zabezpečenie si adekvátneho dôchodku.

Hlavné dôvody zmien v 2. pilieri

Hlavným dôvodom zmien v 2. pilieri bola náprava nesprávnej alokácie úspor medzi garantované a negarantované fondy, ktorá vznikla v roku 2013 presunom sporiteľov. Paradoxom bolo, že hoci si sporitelia vyberali dynamickejšie akciové fondy, po presune ich 95 % skončilo v garantovanom fonde. Dôchodkové správcovské spoločnosti sa snažili presunúť sporiteľov naspäť do rizikovejších fondov, no narazili na mantinely. Preto bol nevyhnutný presun zákonom, aby sa zosúladil vek sporiteľov a rozloženie úspor. Pred komunikáciou so sporiteľmi analýzy ukázali, že približne 500 000 sporiteľov mladších ako 55 rokov bolo v plne garantovanom fonde a ďalších 150 000 tam bolo v dôsledku zmeny v roku 2013.

Najdôležitejšie zmeny v 2. pilieri

Medzi najdôležitejšie zmeny v 2. pilieri patrí zníženie poplatkov, presun úspor a zavedenie predvolenej investičnej stratégie, zmena v garanciách a zmeny vo výplatnej fáze.

Zníženie poplatkov

Kým predtým boli tri druhy poplatkov (za správu, vedenie účtu a odplata za zhodnotenie), po novom ostal už len jeden - odplata za správu.

Presun úspor a predvolená investičná stratégia

Predvolená investičná stratégia je návod, ako by mali mať sporitelia rozložené úspory medzi indexový, akciový a garantovaný fond v závislosti od veku. Teória hovorí, že pri dlhom období sporenia by sa malo na začiatku sporiť predovšetkým v rizikových (akciových) fondoch. Dôchodkové sporenie je najdlhší investičný horizont, preto by mal mať sporiteľ na začiatku všetky úspory v akciových rizikových fondoch. Po tridsiatich rokoch v 2. pilieri máme už krátku dobu do dôchodku a veľké úspory. Preto by sme sa mali postupne presúvať do menej rizikových investícií, teda do dlhopisového garantovaného fondu. Predvolená investičná stratégia určuje percentuálne rozloženie úspor a nových príspevkov v závislosti od veku sporiteľa. Napríklad, všetci sporitelia do veku 50 rokov by mali mať všetky úspory a nové príspevky v indexovom fonde. Od veku 50 rokov by tento pomer mal klesať tempom 4 % ročne. To znamená, že 51-ročný sporiteľ bude mať 4 % presunuté z indexového fondu do garantovaného fondu a všetky nové príspevky mu budú posielané v pomere 96 na 4.

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevkov do III. piliera

Zmena v garanciách

Ide o dôležitú zmenu, ktorá je výrazne v prospech sporiteľov.

Zmeny vo výplatnej fáze

Tieto zmeny nie sú až také podstatné pre sporiteľov, týkajú sa spôsobu, akým sa mení dôchodková správcovská spoločnosť, a zavedenia automatického vstupu, čo sa týka nových sporiteľov alebo ľudí, ktorí nie sú v 2. pilieri.

Ako by sa mali prejaviť tieto zmeny na 2. pilieri?

V dlhodobom horizonte sa presun úspor a zavedenie predvolenej investičnej stratégie prejaví pozitívne. Sporitelia, ktorí boli mladí a v garantovanom fonde nemali čo robiť, mali naakumulované úspory v garantovaných fondoch približne 3,5 miliardy €. Tieto peniaze by mali v horizonte 10, 15, 20 rokov v akciových fondoch zarobiť sporiteľom viac, ako keby boli naďalej investované v dlhopisových fondoch. Dôležité je, aby sporitelia túto investičnú stratégiu dodržiavali. Najhoršia stratégia je, keď si to sporiteľ vždy na základe krátkodobej výkonnosti rozmyslí a bezmyšlienkovito preskakuje z fondu do fondu. Presun úspor z menej rizikového do rizikového fondu je len prvá časť príbehu. Tá druhá časť je, že tí sporitelia tam musia zostať, aj keď dôjde k poklesom na akciových trhoch, pretože akciové trhy vždy kolísali a poklesy nie sú nič nezvyčajné. Preto by bolo ideálne, aby sa tí ľudia predtým poradili s niekým, kto sa vyzná.

Názory odborníkov na zmeny v 2. pilieri

Komunikácia o zmenách v 2. pilieri prebiehala na platforme Asociácie dôchodkových správcovských spoločností, ministerstva a zapojená bola aj odborná verejnosť. Do diskusie vstupovala aj Národná banka Slovenska a Inštitút finančnej politiky. Každý mal v niečom trošku odlišný názor, ale vo všeobecnosti každý v niečom ustúpil. Dosiahnutý kompromis je dobrý.

Problém jednorazového výberu úspor

Celý čas, keď sa pripravovala novela zákona, sa počítalo s tým, že nosný spôsob výberu úspor z 2. piliera bude dlhodobým programovým výberom. To znamená, že keď sporiteľ dosiahne dôchodkový vek, tak sa jeho peniaze rozložia na dve kôpky pol na pol. Z prvej kôpky bude postupne čerpať peniaze takzvaným programovým výberom, čiže každý mesiac mu dôchodková správcovská spoločnosť pošle nejakú časť jeho úspor, tá druhá polovica sa bude naďalej zhodnocovať v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. A za tú druhú polovicu si kúpi takzvanú anuitu alebo doživotný dôchodok. S týmto spôsobom čerpania sa počítalo ako s nosným. Na to bola nastavená aj predvolená investičná stratégia, ktorá ešte vo veku približne 60 rokov stále má polovicu úspor v akciovom indexovom fonde. Tá sa mala potom postupne presúvať tých 10 rokov do garantovaného fondu. A z tej prvej polovice úspor, ktorá už mala byť podľa predvolenej investičnej stratégie v garantovanom fonde pri odchode do dôchodku, by sa postupne odkrajovalo. Na celý tento systém výplaty bol naviazaný aj systém garancií dôchodkových správcovských spoločností, ale skončilo to v parlamente tak, že tesne pred schvaľovaním zákona sa umožnilo veľkej väčšine sporiteľov vyberať svoje úspory jednorazovo. Ak sa nič nezmení do budúcnosti, tak sporitelia budú mať v čase odchodu do dôchodku ešte stále polovicu úspor v akciách, čo je nesprávne. Ak ideme nastaviť 2. pilier na to, že sa môže v drvivej väčšine vyberať jednorazovo, tak sa musí zmeniť predvolená investičná stratégia, alebo ak sa nezmení, tak sa musí zmeniť spôsob výberu úspor z 2. piliera. Na ten dlhodobý výber, na tú pôvodnú verziu je aj naviazaný systém garancií. A ten takisto momentálne, pokiaľ prijmeme predpoklad, že drvivá väčšina sporiteľov bude vyberať prostriedky jednorazovo, tak je pre dôchodkové správcovské spoločnosti veľmi obmedzujúci a veľmi limituje investovanie v garantovanom fonde. Sú tam 2 veci, ktoré spolu neladia a nehrajú. Na jednej strane je to spôsob výberu z 2. piliera a na druhej stojí nastavenie predvolenej investičnej stratégie a garancie.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový fond v Československu pred rokom 1989

Garantované stratégie

Systém garancií v 2. pilieri funguje tak, že sa pozerá individuálne na každého jedného sporiteľa a urobí mu takzvaný celoživotný balans v momente, keď žiada o dôchodok. Keď klient požiada o dôchodok, pozrie sa, koľko navkladal do garantovaného fondu za celý svoj pobyt v 2. pilieri, a pozrie sa, koľko tam v tom momente má. Pokiaľ tam má menej, tak ten rozdiel mu dôchodková správcovská spoločnosť musí z vlastného doplatiť. A tie peniaze mu reálne pristanú na jeho dôchodkovom účte v tom momente, keď požiada o dôchodok.

Riziková investičná stratégia

V rámci rizikových investícií väčšina z DSS investuje do takzvaného indexu MSCI World, čo sú tie najvyspelejšie a najväčšie celosvetové firmy. Šanca, že by hodnota akcií všetkých týchto 1500 najväčších firiem klesla na nulu a sporiteľ by prišiel o všetko, je mimo nejakých reálnych očakávaní. Najväčšie riziko je, že sporitelia spanikária a budú presúvať svoje úspory.

Zmena poplatkovej štruktúry

Dôchodkové správcovské spoločnosti prišli o odplatu za zhodnotenie, ktorá v strednodobom horizonte by mohla odhadom tvoriť zhruba polovicu až tri štvrtiny všetkých ich tržieb.

Psychológia peňazí a emočné správanie

Pre dosiahnutie finančného úspechu je dôležitejšie emočné správanie ako vedomosť o financiách. Ľudia sú impulzívni a to vychádza z dopamínu, ktorý sa uvoľňuje pri pôžitku alebo pri niečom novom. Keď si človek kúpi niečo nové, uvoľní sa mu dopamín, ale potom nastáva prepad. Preto je dobré si nastaviť nejaký strop a nenaháňať sa stále za niečím. Ďalšia vec je, že ľudia robia veci, na ktoré nie sú pripravení, alebo si to neuvedomujú. Keď investujú do indexových fondov alebo ETF, nemusia o tom nič vedieť a robia to len preto, že im to niekto povedal. Potom, keď to začne padať, spanikária a vyberú peniaze.

Budovanie majetku a schopnosť šetriť

Budovanie majetku nesúvisí až tak s výškou príjmu, ale so schopnosťou šetriť. Veľa ľuďom chýba odhodlanosť, že si časť príjmu odložia. Máme nízku finančnú gramotnosť a spoliehame sa na to, že štát sa o nás postará. Tento mindset je prežitok doby a berieme ho od svojich rodičov, ktorí v tom vyrastali. Preto je dôležité sa o tú oblasť zaujímať a začať si odkladať z každej výplaty. Dôvera v štát by nemala byť natoľko vysoká, že na ňu chceme staviť celú svoju budúcnosť.

Prečítajte si tiež: Nepoberanie dôchodku a vek

tags: #dochodkovy #system #na #Slovensku #pre #nepočujúcich