Príspevky na sociálne poistenie nezaplatené: Komplexný prehľad

Sociálne poistenie je základným pilierom sociálneho štátu, ktoré zabezpečuje príjem v prípade straty zárobku v dôsledku choroby, materstva, invalidity, staroby alebo straty zamestnania. Platenie príspevkov na sociálne poistenie je povinnosťou zamestnancov, zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Čo sa však stane, ak si túto povinnosť niekto nesplní? Aké sú dôsledky nezaplatenia príspevkov na sociálne poistenie a ako sa s týmto problémom vysporiadať?

Povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov

Pre zamestnanca a zamestnávateľa vzniká povinnosť platiť poistné vznikom právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, teda napríklad vznikom pracovného pomeru, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, vznikom funkcie, z ktorej plynie právo na príjem zo závislej činnosti.

Povinnosti SZČO

SZČO je povinná platiť poistné na sociálne poistenie od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ak ide o SZČO, u ktorej sa na výkon samostatnej zárobkovej činnosti nevyžaduje oprávnenie alebo postup podľa osobitného predpisu (SZČO bez oprávnenia, napr. Uvedené platí v prípade začínajúcich podnikateľov, resp.

Ak SZČO opätovne nadobudne postavenie SZČO v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 a od zániku posledného oprávnenia/ukončenia vykonávania poslednej samostatnej zárobkovej činnosti neuplynulo viac ako 60 mesiacov, povinnosť platiť poistné jej vznikne opätovným nadobudnutím postavenia SZČO, ak za rok 2024 mala príjmy vyššie ako 8 580 eur. Ak SZČO opätovne nadobudne postavenie SZČO v období od 1. Ak SZČO opätovne nadobudne postavenie SZČO v období od 1. 2. je príjem zo závislej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca.

Sociálna poisťovňa oznamuje SZČO vznik povinného sociálneho poistenia. Pri vzniku sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa oznamuje SZČO aj vymeriavací základ, výšku poistného, dátum splatnosti poistného a údaje týkajúce sa úhrady poistného. Tieto údaje je Sociálna poisťovňa povinná oznámiť SZČO v lehote 20 dní od vzniku povinného sociálneho poistenia. Pokiaľ o vzniku povinného sociálneho poistenia neinformovala Sociálna poisťovňa SZČO do 20 dní od vzniku tohto poistenia, t.j.

Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom zvončeka pre seniorov

Pre povinne sociálne poistenú SZČO, ktorá dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu (pre rok 2026 je to príjem 9 144,01 a viac) platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla/1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu, do 30. júna/30. „Osobitný“ vymeriavací základ, ktorý je 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. výšku príjmov a výdavkov SZČO do ôsmich dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom Slovenskej republiky a v bežnom roku najneskôr do 31. vznik a zánik oprávnenia na výkon činnosti SZČO, v lehote do ôsmich dní od vzniku a zániku oprávnenia, resp. Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Jednotlivé sumy poistného na sociálne poistenie sa určia z vymeriavacieho základu podľa jednotlivých sadzieb poistného a zaokrúhľujú sa na najbližší eurocent nadol.

Splatnosť poistného

3. v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Pri nepravidelných príjmoch a príjmoch zúčtovaných po zániku právneho vzťahu je poistné splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný. Pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom je poistné splatné do 8. dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol. Ak bol príjem zúčtovaný po tejto lehote splatnosti, poistné je splatné do 8. do 8. do 8.

Identifikácia platby

4. Pri platení poistného, penále a pokút je povinnosťou odvádzateľov identifikovať platbu uvedením správneho variabilného a špecifického symbolu. Špecifický symbol označuje obdobie [v tvare MMRRRR alebo v tvare RRRRMM (napr. za marec 2026 je v tvare 032026 alebo v tvare 202603)], resp. rozhodnutie o predpísaní dlžnej sumy, ku ktorému patrí platba (špecifický symbol je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia o predpísaní dlžnej sumy). V prípade ak odvádzateľ poistného (SZČO a DPO) uhrádza poistné trvalým príkazom, je špecifický symbol v tvare 88.

Úhrada poistného

5. Všetky platby sa uhrádzajú na účty pobočiek Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie.

Dôsledky nezaplatenia poistného

Nezaplatenie príspevkov na sociálne poistenie má vážne dôsledky pre zamestnávateľov, zamestnancov aj SZČO. Medzi najzávažnejšie patria:

• Penále: Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, kedy bola dlžná suma uhradená alebo do dňa začatia kontroly. Penále sa nepredpíše, ak za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura. Lehota na predpísanie dlžného poistného aj penále je najviac 10 rokov od splatnosti poistného, za ktoré sa penále vystavilo. Od januára 2005 bol inštitút odpustenia povinnosti zaplatiť penále alebo zníženia penále zrušený.
• Exekúcia: Ak dlžné poistné nie je zaplatené ani po výzve Sociálnej poisťovne, táto môže dlh vymáhať exekučne.
• Nepriznanie dávky: Neodvedené odvody môžu znamenať, že Sociálna poisťovňa neprizná dávku zo systému sociálneho poistenia.
• Problémy pri poskytovaní úverov a dotácií: Dlhy v Sociálnej poisťovni môžu spôsobiť problémy pri získavaní úverov a rôznych dotácií.
• Trestné stíhanie: V niektorých prípadoch môže nezaplatenie poistného viesť k trestnému stíhaniu za prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona. Podľa tohto ustanovenia, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Pre naplnenie znaku skutkovej podstaty zákon vyžaduje výšku dlžnej čiastky aspoň 2 660,- €.

Ako sa vyhnúť problémom s nezaplateným poistným

Každému odvádzateľovi poistného by malo záležať na tom, aby nezanedbal svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni a nevznikol mu dlh. Ak by sa to stalo a situáciu by podcenil a neriešil, dlh by narastal o penále a neskôr by musel riešiť aj problémy, ktoré súvisia s vymáhaním dlhu.

• Dôkladné vedenie evidencie: Je dôležité viesť si presnú evidenciu o príjmoch a výdavkoch, aby ste mali prehľad o svojej povinnosti platiť príspevky na sociálne poistenie.
• Dodržiavanie termínov: Dôležité je dodržiavať termíny splatnosti poistného, aby ste sa vyhli penále.
• Komunikácia so Sociálnou poisťovňou: V prípade nejasností alebo problémov je vhodné komunikovať so Sociálnou poisťovňou a pýtať sa na potrebné informácie.
• Splátkový kalendár: Ak máte problémy so zaplatením dlžného poistného, môžete požiadať Sociálnu poisťovňu o splátkový kalendár. Musíte však pritom splniť podmienku, že platíte aktuálne poistné. Splátkový kalendár nemôže byť rozvrhnutý na viac ako 18 mesiacov.

Vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia v roku 2015 zaplatil na účet Sociálnej poisťovne odvody aj za obdobie, kedy ich nebol povinný platiť, napr. poistné platil počas obdobia práceneschopnosti, resp. omylom dvakrát uhradil platbu poistného alebo uhrádzal poistné v sume vyššej ako bol povinný. Takto navyše zaplatené poistné bez právneho dôvodu mu Sociálna poisťovňa vrátila v roku 2016.

V súlade s § 146 zákona o sociálnom poistení je Sociálna poisťovňa v ustanovenej lehote povinná vrátiť poistné, ktoré povinne poistená fyzická osoba zaplatila bez právneho dôvodu. Právo na vrátenie poistného sa premlčí do desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba poistného bez právneho dôvodu zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Zvonček dalmatínsky vo vašej záhrade

Ak poistné zaplatené bez právneho dôvodu Sociálna poisťovňa, resp. zdravotná poisťovňa vráti daňovníkovi v rovnakom účtovnom období, ako daňovník uvedené sumy na účet Sociálnej poisťovne, resp. zdravotnej poisťovne uhradil, potom daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva o sumu vráteného poistného zníži výdavky zahrnované do základu dane z príjmov v členení „poistné a príspevky“, a to v rámci uzávierkových účtovných operácií [§ 8 ods. 4 písm. a) bod 1d opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74].

Ak k vráteniu súm poistného zaplateného bez právneho dôvodu dôjde až v nasledujúcom účtovnom období, daňovník neúčtuje tieto sumy ako zníženie výdavkov zahrnovaných do základu dane z príjmov v členení „poistné a príspevky“, tzn. o oprave chyby minulých účtovných období v zmysle § 2 ods. 3 opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 neúčtuje, keďže informácie o sume poistného na vrátenie v účtovnom období, v ktorom bolo uvedené poistné uhradené, daňovníkovi neboli známe. V tomto prípade poistné zaplatené bez právneho dôvodu, o ktoré si daňovník v predchádzajúcom zdaňovacom období znížil základ dane, vrátené daňovníkovi je jeho zdaniteľným príjmom, ktorý zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom vrátenú sumu poistného prijal.

Obdobný postup uplatní aj daňovník, ktorý uplatňuje preukázateľné daňové výdavky a vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné

Existujú situácie, kedy má SZČO vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. Medzi tieto situácie patria:

• od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) v prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa - § 39 ods. 1 písm.
• v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, a v ktorom podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, ak jej neplynie obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie, t. j. od 91.
• b) by jej trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské, t. j. podmienky trvania nároku na materské sú podmienkami trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné. Podmienky trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sú napr. Podmienka starostlivosti o dieťa sa v jednotlivých prípadoch posudzuje individuálne. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť popri starostlivosti o dieťa (bez ohľadu na to, či ide o nový pracovnoprávny vzťah alebo podnikanie), Sociálna poisťovňa musí zhodnotiť, či čas výkonu práce, hoci aj v domácom prostredí, umožňuje starať sa o dieťa, t. j. či je reálne, aby sa poistenec popri výkone práce plnohodnotne staral o dieťa. Starostlivosť o dieťa musí byť poskytovaná osobne a celodenne, t. j. od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) v prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa - § 39 ods. 1 písm. od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90.

Prečítajte si tiež: PN a povinnosť označenia zvončeka

Povinne poistenej SZČO, ktorá je súčasne dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, sa vylúčenie povinnosti platiť poistné viaže súčasne na povinné poistenie SZČO aj na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Príklad

SZČO od 1. V období od 11. mája 2026 do 21. mája 2026 je uznaná práceneschopnou. Počas 11 dní práceneschopnosti má SZČO vylúčenú povinnosť platiť poistné a teda za mesiac máj 2026 platí poistné iba za 20 dní, počas ktorých bola práceschopná. VZ na platenie poistného sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa v danom mesiaci platí poistné. 1. 2. 3. SZČO odvedie za máj 2026 poistné v príslušných percentuálnych sadzbách z alikvotného VZ vo výške 774 eur.

Minimálne a maximálne odvody v roku 2016

Ak ste začali podnikať len v tomto roku, sociálne odvody začnete platiť až na budúci rok, prvá platba bude do 8. augusta,minimálny mesačný vymeriavací základ 429 eur, z toho vyplývajúce poistné je mesačne 142,20 eura, pre SZČO, ktoré majú priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok a tiež pre SZČO, ktoré sú poberateľmi výsluhového dôchodku a dovŕšili dôchodkový vek, je mesačná suma poistného 116,46 eura, keďže neplatia poistné na invalidné poistenie,maximálny mesačný vymeriavací základ 4 290 eur, z toho vyplývajúce poistné je mesačne 1 422,13 eura (pre SZČO, ktoré majú priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok a tiež pre SZČO, ktoré sú poberateľmi výsluhového dôchodku a dovŕšili dôchodkový vek, je mesačná suma poistného 1 164,73 eura, keďže neplatia poistné na invalidné poistenie).Na rok 2016 je minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie 60,06 eura (ide o 14 % z minimálneho vymeriavacieho základu vo výške 429 eur). Tento preddavok budete platiť svojej zdravotnej poisťovni mesačne pozadu, vždy do 8. dňa v nasledujúceho mesiaca (napríklad za august 2016 do 8. septembra 2016). Naposledy preddavok v takejto sume zaplatíte najneskôr 6.

Zoznam dlžníkov Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa vedie verejný zoznam dlžníkov na svojej webovej stránke. V zozname dlžníkov sa nachádzajú právnické a fyzické osoby, ktoré dlhujú Sociálnej poisťovni od 3,32 eura. Zoznam sa aktualizuje štyrikrát mesačne. Ak svoje meno v zozname nenájdete, neznamená to, že v Sociálnej poisťovni nemáte podlžnosti. Poisťovňa vás o nich môže informovať v rozhodnutí o predpísaní dlžnej sumy poistného, penále, o uložení pokuty. S každým dňom omeškania s platením poistného totiž narastá aj sankcia - penále za oneskorené alebo nesprávne nižšie platby.

Čo robiť, ak máte dlh v Sociálnej poisťovni?

Ak ste sa ocitli v situácii, že máte dlh v Sociálnej poisťovni, je dôležité túto situáciu riešiť. Tu je niekoľko krokov, ktoré môžete podniknúť:

1. Zistite výšku dlhu: Kontaktujte Sociálnu poisťovňu a zistite presnú výšku dlhu, vrátane penále.
2. Požiadajte o splátkový kalendár: Ak nemôžete zaplatiť dlh naraz, požiadajte o splátkový kalendár.
3. Dodržiavajte splátkový kalendár: Dôsledne dodržiavajte splátkový kalendár, aby ste sa vyhli ďalším sankciám a exekúcii.
4. Komunikujte so Sociálnou poisťovňou: V prípade problémov alebo nejasností komunikujte so Sociálnou poisťovňou a hľadajte riešenia.
5. Vyhľadajte právnu pomoc: Ak si neviete sami poradiť, vyhľadajte právnu pomoc.

Trestnoprávne aspekty nezaplatenia poistného

Neplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne môže mať aj trestnoprávne dôsledky. Podľa § 278 Trestného zákona, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Pre naplnenie znaku skutkovej podstaty zákon vyžaduje výšku dlžnej čiastky aspoň 2 660,- €.

Dôležité je si uvedomiť, že trestná zodpovednosť za nezaplatenie poistného sa posudzuje individuálne a závisí od konkrétnych okolností prípadu.

tags: #príspevky #na #sociálne #poistenie #nezaplatené