
S rozvodom manželstva neodmysliteľne súvisí aj majetkové vysporiadanie. Podľa § 148 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o procese majetkového vysporiadania po rozvode, vrátane spôsobov, akými sa dá BSM vysporiadať, a dôležitých faktorov, ktoré treba zvážiť.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) vzniká uzavretím manželstva a zahŕňa majetok a záväzky, ktoré manželia nadobudli počas jeho trvania. Právna úprava BSM je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Do BSM patrí všetko, čo manželia nadobudli počas manželstva, okrem vecí získaných dedičstvom alebo darom, alebo vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe len jedného z manželov.
BSM zaniká zánikom manželstva, čo nastáva smrťou jedného z manželov, vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho alebo rozvodom. V súčasnosti je rozvod čoraz častejšou formou zániku manželstva. Rozvod je však prípustný len v odôvodnených prípadoch.
Občiansky zákonník upravuje tri základné formy majetkového vyporiadania BSM:
Najvhodnejším riešením je vyporiadanie BSM dohodou. Tento spôsob je najprijateľnejší, ak sú manželia schopní dosiahnuť konsenzus o svojom majetku. Dohoda je menej finančne náročná ako súdne vyporiadanie a nepodlieha schváleniu súdom.
Prečítajte si tiež: Rozvod a výživné: Striedavá starostlivosť
Dohoda musí zahŕňať všetok majetok a veci patriace do BSM. Ak sa dohoda nevzťahuje na všetok majetok, jeden z manželov sa môže domáhať súdneho vyporiadania aj doteraz nevysporiadaného majetku. V takom prípade by súd rozhodoval o celom majetku a predchádzajúca dohoda by stratila platnosť.
Zákon vyžaduje písomnú formu dohody, ak je predmetom vyporiadania nehnuteľný majetok. Z dôvodu právnej istoty je však účelné uzatvoriť dohodu vždy v písomnej forme, ideálne do troch rokov od zániku manželstva. Po uplynutí tejto lehoty dochádza k vyporiadaniu priamo zo zákona.
Manželia sú povinní vydať si na požiadanie potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, a to v písomnej podobe.
Ak sa manželia nedohodnú, prichádza do úvahy vyporiadanie súdnou cestou. Táto forma je časovo zdĺhavá a finančne náročná.
Za podanie návrhu na vyporiadanie BSM sa platí súdny poplatok vo výške 66 €. Ak sa konanie skončí rozsudkom, finálny poplatok predstavuje 3 % z hodnoty predmetu konania (1 % pri súdnom zmieri), najmenej však 66 € a najviac 16.596,50 €.
Prečítajte si tiež: Pohovor s rodičom pri rozvode
Súd zisťuje rozsah a hodnotu celého spoločného majetku. Ak sa manželia nedohodnú na hodnote vecí, súd zisťuje hodnotu majetku znaleckým posudkom, čo zvyšuje náklady.
Súd vychádza zo zásad vyplývajúcich z § 150 OZ, pričom sa má za to, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať úhradu toho, čo zo svojho osobného majetku vynaložil na spoločný majetok, a súčasne je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho osobný majetok.
Súd prihliada na záujmy maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia sa zohľadňuje starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti.
V praxi nie je možné, aby hodnota vecí rozdelených medzi manželov bola u oboch rovnaká. Súd preto spravidla uloží tomu z manželov, ktorý nadobudol veci vo vyššej hodnote, aby druhému z manželov poskytol adekvátnu finančnú náhradu.
Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo rozhodnutím súdu, nastupuje fikcia vyporiadania zo zákona.
Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti rodičov po rozvode
Platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Občiansky zákonník neustanovuje, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s BSM, nakoľko podľa § 143 OZ do BSM nepatria. Najvyšší súd SR však zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ. Predpokladom ich vyporiadania je, že vznikli za trvania BSM, v súvislosti s ich hospodárskym spoločenstvom a že existujú v dobe zániku manželstva.
Základným predpokladom je rovnosť podielov oboch manželov. Odklon od tohto princípu je možný len výnimočne, ak existujú závažné dôvody.
Pri vyporiadaní sa prihliada na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Ak jeden z manželov investoval do majetku, ktorý patrí do výlučného vlastníctva druhého manžela (napr. splácanie úveru na byt, ktorý vlastnil jeden z manželov pred manželstvom), má nárok na náhradu týchto investícií.
Ak jeden z manželov predal spoločný majetok bez súhlasu druhého manžela, tento úkon je neplatný.
Ak manželia bývajú v spoločnej domácnosti aj po rozvode, je potrebné riešiť otázku užívania nehnuteľnosti a prípadného vysťahovania.
Ak manžel nadobudol byt pred manželstvom a počas manželstva sa byt rekonštruoval, manželka má nárok na náhradu investícií, ktoré boli vynaložené na rekonštrukciu počas manželstva.
Ak manžel založil firmu počas manželstva, obchodný podiel v tejto firme patrí do BSM a je potrebné ho zohľadniť pri vysporiadaní.
Ak manželia splácali hypotéku počas manželstva, aj keď je byt zapísaný len na jedného z nich, druhý manžel má nárok na polovicu splátok, ktoré boli uhradené počas manželstva.
Advokát môže klientovi pomôcť v nasledujúcich oblastiach:
tags: #po #rozvode #majetkove #vysporiadanie