Dohoda o vykonaní práce: Všetko, čo potrebujete vedieť

Dohoda o vykonaní práce je jednou z foriem zamestnávania mimo štandardného pracovného pomeru, ktorá sa na Slovensku využíva pomerne často. Zamestnanie na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti má byť prevažne výnimočné, s prihliadnutím na charakter práce a časový rozmer. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o tomto type dohody, jej podmienkach, odvodoch a ďalších dôležitých aspektoch.

Úvod do dohody o vykonaní práce

Dohoda o vykonaní práce je pracovnoprávny vzťah, ktorý sa zakladá medzi zamestnávateľom a zamestnancom (resp. dohodárom). Základom pracovnoprávneho vzťahu je výkon práce zamestnanca (resp. výkon sezónnej práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na zabezpečenie potrieb zamestnávateľa pri práci vymedzenej výsledkom. Musí ísť o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce, nie každodennú alebo bežnú prácu.

Podmienky uzatvorenia dohody o vykonaní práce

Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je neplatná. Dohoda o vykonaní práce (§ 226 ods. 1 Zákonníka práce) musí obsahovať:

  • Dohodnutú prácu
  • Dohodnutú odmenu
  • Rozsah pracovného času
  • Dobu, na ktorú sa dohoda uzatvára

Dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ uzatvoriť iba s fyzickou osobou, nie s inou spoločnosťou.

Dôležité podmienky pre uzatvorenie dohody:

  1. Musí ísť o príležitostnú prácu, ktorá je vymedzená výsledkom, nie pracovným časom.
  2. Na prácu je potrebné uzatvoriť riadnu písomnú dohodu, ktorá bude presne určovať vykonanie pracovnej úlohy, dobu, rozsah práce aj dohodnutú odmenu.
  3. Zároveň nesmie ísť o činnosť, ktorá je predmetom autorského zákona, čiže nepôjde o kreatívnu prácu, po ktorej ostane dielo chránené autorstvom.
  4. Dohodu je možné uzatvoriť časovo najviac na obdobie 12 mesiacov a dohodnutá odmena nesmie byť nižšia, ako ustanovená minimálna mzda.

Časový rozsah práce

Pri dohode o vykonaní práce je dôležitý časový rozsah práce. Ten je zo zákona ohraničený časovým fondom 350 hodín počas jedného kalendárneho roka. Táto doba je samozrejme maximálna, ako dohodár môžete odpracovať aj oveľa menšie obdobie. Zamestnávateľ je zároveň povinný viesť evidenciu pracovného času. V nej je treba, aby sa zaznamenala dĺžka časového úseku a dátum, kedy bola práca vykonávaní. Dohodárovi nemôže zamestnávateľ nariadiť pracovnú pohotovosť ani prácu nadčas. Ako dohodár ale môžete pracovať vo sviatok a vtedy vám patrí mzdové zvýhodnenie.

Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje výsluhový dôchodok dane?

Kto môže uzatvoriť dohodu o vykonaní práce?

Dohodu o vykonaní práce môže uzatvoriť aj zamestnanec na trvalý pracovný pomer, samostatne zárobkovo činná osoba (živnostník), dôchodca (starobný, invalidný alebo výsluhový) alebo nezamestnaný.

Špecifická situácia študentov:

  • Študenti strednej školy musia uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov.
  • To isté platí aj pre študentov dennej formy vysokoškolského štúdia, ktorý nedosiahli hranicu 26 rokov.
  • Ak ste túto vekovú hranicu dosiahli, môžete spomínanú dohodu vykonávať do konca kalendárneho roka, v ktorom prišlo k dosiahnutí veku.

Čo musí obsahovať dohoda o vykonaní práce?

Okrem toho, že dohoda o vykonaní práce musí mať písomný charakter, je dôležité aj to, čo obsahuje. Jedna časť je to, čo je povinné podľa Zákonníka práce, druhá časť je dobrovoľná a odporúčaná. Čím bude dohoda viac špecifická, tým lepšie to je.

Povinné náležitosti:

  1. Identifikácia oboch strán:
    • Zamestnávateľ: Obchodné meno, sídlo, IČO, DIČ.
    • Dohodár: Celé meno, adresa, rodné číslo a údaje pre prihlásenie na odvody.
  2. Predmet dohody: Vymedzenie pracovnej úlohy, čo najviac konkrétne. Ak je cieľom úloha, ktorá má naplniť nejaké kvantitatívne parametre alebo konkrétne kritéria, treba ich napísať. Môže ísť o rozsah, kvalitu alebo aj časový harmonogram prác.
  3. Rozsah dohodnutej práce: Špecifikácia rozsahu dohodnutej práce. Potrebné je špecifikovať aj časový harmonogram práce.
  4. Odmena: Špecifikovaná ako koncová odmena, prípadne ako odmena podľa počtu odpracovaných hodín. Môže tiež závisieť od kvality práce, od časového plnenia prípadného harmonogramu a môže mať aj motivačný charakter nejakým limitom.

Odporúčané náležitosti:

  1. Dodatočné povinnosti zamestnanca: Časový harmonogram priebežného plnenia úloh, zodpovednosť za prípadné škody spôsobené zamestnávateľovi. V prípade, ak je práca náročnejšieho charakteru, môže byť v dohode uzatvorená povinnosť zamestnanca priebežne informovať o postupe práce a o výsledkoch.
  2. Dodatočné povinnosti zamestnávateľa: Spôsob výplaty odmeny, najmä pokiaľ je pracovná úloha na dlhší časový úsek a má niekoľko čiastkových cieľov. V prípade náročnejších podmienok pre plnenie úlohy treba špecifikovať aj vytvorenie pracovných podmienok pre zamestnanca, vrátane vysielania na pracovné cesty.

Skončenie dohody o vykonaní práce

Pokiaľ ide o skončenie dohody o vykonaní práce, tento úkon je možné spraviť z oboch strán. Zamestnávateľ môže od dohody odstúpiť, ak jej predmet zamestnanec nenaplnil, zamestnanec vtedy, ak mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zákonník práce pozná aj možnosť obojstranného ukončenia a to vzájomnou dohodou oboch.

Sociálne odvody pri dohode o vykonaní práce

Príjem z dohody o vykonaní práce podlieha plateniu odvodov do Sociálnej poisťovne. Nakoľko ide o príjem zo závislej činnosti, postupuje sa tu tak, ako aj pri iných príjmoch podobného typu. Veľa závisí aj od toho, či ide o pravidelná príjem alebo nie.

Odvody, ak nie ste poberateľom dôchodku:

  • Pravidelný príjem:
    • Odvody zamestnávateľa: 25,2 % (starobné, invalidné, nemocenské, garančné a úrazové poistenie, rezervný fond aj poistenie v nezamestnanosti)
    • Odvody zamestnanca: 9,40 % (všetky okrem garančného, úrazového a do fondu)
  • Nepravidelný príjem:
    • Odvody zamestnávateľa: 22,8 %
    • Odvody zamestnanca: 7 %
    • Oproti sociálnemu poisteniu pri pravidelnom príjme neplatia zamestnávateľ ani zamestnanec nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Výška ostatných poistení je zhodná.

Odvody, ak poberáte dôchodok:

  • Príjem do 200 € mesačne: Na jednu dohodu si môžete pri takomto príjme uplatniť tzv. odvodovú výnimku. V tomto prípade sa nepozerá, či je príjem pravidelný alebo nepravidelný. Zamestnávateľ za vás bude odvádzať iba odvody na úrazové a garančné poistenie vo výške 1,05 %. Za zamestnanca sa v tomto prípade neodvádzajú žiadne odvody.
  • Príjem nad 200 € mesačne: Pri prekročení príjmu už nie je možné uplatniť spomínanú odvodovú výnimku. Všetci dôchodcovia musia potom platiť starobné poistenie vo výške 4 % a to akoby za zamestnanca. Zamestnávateľ za nich odvádza poistné vo výške 19,8 %. Ak ste invalidný dôchodca, je poistné za vás ešte o niečo vyššie, spolu o 6 %.

Zdravotné odvody pri dohode o vykonaní práce

Okrem odvodov pre sociálne poistenie sa z dohody o vykonaní práce odvádzajú aj zdravotné odvody. Ide o platenie preddavkov na zdravotné poistenie, nakoľko zdravotná poisťovňa po skončení kalendárneho roka vykonáva ročné zúčtovanie. Podľa výšky zaplatených preddavkov a na základe skutočnej povinnosti môže vzniknúť rozdiel.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodca a sporenie v 2. pilieri

Platenie zdravotných odvodov z práce na dohodu:

  • Bez ohľadu na to, či ide o pravidelný alebo o nepravidelný príjem, vzniká povinnosť platiť zdravotné odvody, pokiaľ ich za dohodára neplatí štát.
  • Výnimkou sú študenti, ktorí sú počas trvania štúdia poistencami štátu, títo však uzatvárajú osobitnú dohodu o brigádnickej práci študentov.
  • Medzi ďalšie výnimky patria príjmy z dohôd pre poberateľov výsluhového, starobného, predčasného či invalidného dôchodku po splnení podmienok.
  • Vo všetkých ostatných prípadoch odvádza zamestnávateľ do zdravotnej poisťovne preddavky na odvody vo výške 10 % a dohodár vo výške 4 %.

Špecifická situácia nastáva, ak pracujete na dohodu iba v niektoré dni týždňa, no inak ste samoplatiteľom zdravotného poistenia. Zamestnávateľ vás totiž prihlási a zaplatí za vás odvody iba za tie dni, kedy ste skutočne prácu vykonávali. V ostatné dni si musíte platiť pomernú časť samostatne, pokiaľ nespadáte do jednej z kategórii vyššie. Ak máte trvalý pracovný pomer alebo podnikáte na živnosť a z týchto príjmov si platíte zdravotné odvody počas celého trvania, nemusíte sa ničoho obávať. To isté platí aj vtedy, ak pracujete na dohodu päť zo siedmych dní v týždni a to počas celého mesiaca. V tomto prípade vás zamestnávateľ prihlási do zdravotnej poisťovne na celý mesiac.

Daň z príjmu pri dohode o vykonaní práce

Príjem z práce vykonávanej na dohodu patrí medzi tzv. príjmy zo závislej činnosti. Ak ste mali príjem z dohody o vykonaní práce, tento musíte uviesť v daňovom priznaní, konkrétne ide o tlačivu typu A. To platí aj vtedy, ak ste mali okrem príjmu z dohody aj príjem z riadneho pracovného pomeru. V niektorých situáciách sa ale využíva tlačivo B. To platí vtedy, ak okrem príjmu z dohody máte príjem z podnikania, prenájmu alebo príjmy mimo závislej činnosti.

Príjem z dohody sa daní štandardnou sadzbou dane z príjmu vo výške 19 %, v prípade vyššieho základu dane platí zvýšená sadzba 25 %. Na príjmy z dohody o vykonaní práce je možné si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane. Tá sa uplatňuje nielen na tento príjem, ale na všetky príjmy, ktoré podliehajú dani. Ročne ide o sumu 4.511, 43 €, čiže z tejto sumy sa neplatia ešte žiadne dane. Dohodár si môže nezdaniteľnú časť uplatniť mesačne, prípadne v ročnom daňovom priznaní.

Z práce na dohodu zamestnávateľ odvádza preddavky na daň z príjmu, tak, ako aj pri bežných zamestnancoch. Pokiaľ však príde k mesačnému uplatňovaniu spomínanej nezdaniteľnej časti a príjem je nižší, ako táto mesačná časť, nemusia sa platiť žiadne preddavky.

Dohoda o vykonaní práce vs. dohoda o pracovnej činnosti

Na záver by sme radi pripomenuli, že Zákonník práce pozná nielen dohodu o vykonaní práce, ale aj dohodu o pracovnej činnosti. Ide o dve odlišné typy dohôd, hoci laikovi sa môžu javiť ako podobné či zhodné. V mnohých parametroch sa síce tieto typy zamestnávania zhodujú, no sú tu aj odlišnosti, ktoré sa týkajú zamestnávateľa ako aj dohodára.

Prečítajte si tiež: Práva invalidných dôchodcov v práci

Rozdiely medzi dohodou o vykonaní práce a dohodou o pracovnej činnosti:

  1. Časový rozsah práce: Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najviac na 350 hodín ročne, pri dohode o pracovnej činnosti je rozsah najviac 10 hodín týždenne.
  2. Vymedzenie práce: Pri dohode o vykonaní práce je práca vymedzená výsledkom, pri dohode o pracovnej činnosti typom práce.
  3. Mzdové nároky: Sú zhodné, v oboch prípadoch musí ísť najmenej o sumu minimálnej hodinovej mzdy.
  4. Skončenie pracovného vzťahu: Podobné pri oboch dohodách.
  5. Výška odvodového zaťaženia: Dohoda o vykonaní práce, pokiaľ ide o nepravidelný príjem, je o niečo menej zaťažená odvodmi. Vtedy totiž zamestnávateľ a ani zamestnanec neplatia odvody pre nemocenské poistenie a pre poistenie v nezamestnanosti. Na sociálnych odvodoch sa tak dá ušetriť 4,8 %.

Pravidelný vs. nepravidelný príjem

Váhate, či zvoliť pri uzatvorení dohody pravidelný alebo nepravidelný príjem?

  • Dohody, pri ktorých po vykonaní práce zamestnávateľ poskytne dohodárovi mzdu nasledujúci mesiac, sa považujú za dohody s pravidelným príjmom.
  • Pravidelný príjem je mzda, plat, odmena alebo iný príjem zamestnanca, ktorý je splatný za mesačné obdobie.
  • DPČ alebo DBŠ uzatvorená na dlhšie ako jeden kalendárny mesiac sa vždy považuje za pravidelný príjem.
  • Pri pravidelnom príjme sa na zamestnanca vzťahuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
  • Nepravidelný príjem je príjem, ktorý nie je pravidelne mesačne vyplácaný, napríklad odmena pri DVP po ukončení celej dohodnutej práce.

Obmedzenia pre nezamestnaných evidovaných na úrade práce

Od mája sa obmedzila práca evidovaných nezamestnaných na úrade práce, ktorí si privyrábajú na dohodu. Po novom je dohoda podľa Zákonníka práce obmedzená na 40 dní v roku. V súčasnosti môžu ľudia pracovať na dohodu a byť na úrade práce, ale ich zárobok nesmie prekročiť sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (198,09 eura).

Dôležité zmeny pre nezamestnaných:

  • Od mája 2017 môže evidovaný nezamestnaný pracovať popri evidencii iba na základe dohody podľa Zákonníka práce, a to najviac 40 dní v roku.
  • Nebude možný súbeh evidencie a zárobkovej činnosti na základe pracovného pomeru.
  • Evidovaný nezamestnaný nebude môcť pracovať na dohodu u zamestnávateľa, u ktorého bezprostredne pred zaradením do evidencie pracoval v pracovnom pomere, alebo u zamestnávateľa, ktorý ho odmietol zobrať do zamestnania počas predchádzajúcich 6 mesiacov.
  • Uchádzač o zamestnanie má povinnosť nahlasovať úradu vykonávanie zárobkovej činnosti predložením dohody najneskôr deň pred nástupom do práce a následne preukázať príjem. Ak dohodu neoznámi, bude vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
  • Maximálna hranica odmeny za zárobkovú činnosť popri evidencii je suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (198,09 eura).

Na účely zákona o službách zamestnanosti sa za jeden deň dohody bude počítať každý deň, v ktorom uchádzač o zamestnanie odpracuje čo i len jednu hodinu. Nebude sa sledovať počet odpracovaných hodín, ale celkový počet dní, na ktorý je dohoda uzatvorená.

Minimálny preddavok na zdravotné poistenie od roku 2023

S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálny preddavok na poistné. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.

Výnimky z minimálneho preddavku:

  • Zamestnanci, ktorí sú zároveň aj poistencami štátu (napr. študenti, dôchodcovia, osoby na materskej dovolenke).
  • V prípade, ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku (minimálne poistné sa u neho potom zohľadní až v ročnom zúčtovaní poistného).

Odvodové zaťaženie zamestnávateľa sa nemení. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

tags: #poberatel #odpracovane #hodiny #dohoda #o #vykonani

Ďalšie články