Nezdaniteľná časť základu dane pre poberateľov výsluhového dôchodku

Nezdaniteľné časti základu dane sú dôležitým aspektom slovenského daňového systému. Predstavujú takzvané odpočítateľné položky alebo daňové úľavy, ktoré umožňujú daňovníkom (fyzickým osobám) znížiť si základ dane. Táto úprava je zakotvená v § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

Kto si môže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane

Nezdaniteľné časti základu dane si môžu uplatniť len tie fyzické osoby, ktoré v danom zdaňovacom období dosiahli takzvané aktívne príjmy. Medzi aktívne príjmy patria príjmy podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP, teda príjmy zo závislej činnosti, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjmy z vytvorenia diela, príjmy z činnosti znalcov, tlmočníkov a podobne. Naopak, medzi aktívne príjmy nepatria napríklad príjmy z prenájmu, príjmy z použitia diela alebo príjmy z predaja nehnuteľnosti. Ak daňovník dosiahne v zdaňovacom období aktívne aj pasívne príjmy, nezdaniteľné časti základu dane si môže uplatniť len k tej časti základu dane, ktorá plynie z jeho aktívnych príjmov.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vzniká automaticky zo zákona a nepreukazuje sa žiadnym dokladom. Existuje však výnimka pre zamestnancov, ktorí sú na začiatku zdaňovacieho obdobia, t. j. k 1. januáru, poberateľmi dôchodkovej dávky.

Dôchodkové dávky

Pod pojmom „dôchodok“ sa rozumie:

• starobný dôchodok,
• vyrovnávací príplatok alebo predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia,
• dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia,
• dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo
• výsluhový dôchodok alebo obdobný dôchodok zo zahraničia.

Zamestnanec (dôchodca) preukazuje zamestnávateľovi nárok na zníženie základu dane posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Táto povinnosť sa nevzťahuje na zamestnancov (dôchodcov) u zamestnávateľa, ktorý sa považuje za orgán verejnej moci.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodca a sporenie v 2. pilieri

Zmeny v legislatíve od 1.7.2024

Zákon č. 87/2024 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2024 doplnil ustanovenie § 11 ods. 6 ZDP. Na základe tohto doplnenia sa základ dane daňovníka neznižuje o sumu vypočítanú podľa § 11 ods. 2 ZDP, ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia. Toto platí aj v prípade, ak bol daňovníkovi posudzovaný dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

13. dôchodok

S účinnosťou od 1. júla 2024 sa na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pripočíta k sume vyplateného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie aj 13. dôchodok poberateľa dôchodku. Vyplácanie 13. dôchodku upravujú osobitné predpisy, konkrétne § 78e zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 87/2024 Z. z. a § 77a až 77d zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 87/2024 Z. z.

Postup pri spätne priznanom dôchodku

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, je povinný podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania je do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo daňovníkovi doručené rozhodnutie o spätne priznanom dôchodku. V rovnakej lehote je splatná aj dodatočne priznaná daň.

Príklady

Príklad 1: Daňovník v roku 2022 splnil podmienky nároku na výplatu dôchodku, ale o výplatu požiadal až 4. júla 2024. Daňovník si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatňoval každoročne v plnej sume. Dňa 14. októbra 2024 mu bolo doručené rozhodnutie, v ktorom mu bol spätne priznaný dôchodok k 3. januáru 2022. Úhrnná suma spätne priznaného dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 predstavovala sumu 5 642 €.

Vzhľadom na to, že v roku 2024 je daňovníkovi priznaný dôchodok spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia 2023, daňovník podá dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2023. V tomto daňovom priznaní si neuplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nakoľko suma dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 bola vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za toto zdaňovacie obdobie. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby je do 30. novembra 2024. V rovnakej lehote bude dodatočne priznaná daň splatná. V prípade uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za rok 2024 sa postupuje podľa § 11 ods. 6 ZDP, t. j. ak úhrnná suma dôchodku vrátane 13. dôchodku je vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za rok 2024 nevznikne.

Prečítajte si tiež: Práva invalidných dôchodcov v práci

Príklad 2: Sociálna poisťovňa oznámila daňovníkovi, že mu bude od 25. novembra 2024 vyplácaný starobný dôchodok preddavkovo v sume 368,50 € mesačne, a to do času, kedy bude vypočítaná skutočná výška starobného dôchodku. Daňovník, ktorému je starobný dôchodok priznaný preddavkovo, sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka považuje za poberateľa starobného dôchodku, preto preddavkovo vyplácaný starobný dôchodok je potrebné zohľadniť pri posudzovaní nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za rok 2025. K začiatku zdaňovacieho obdobia 2024 daňovník nebol poberateľom starobného dôchodku, preto uvedená skutočnosť nemá vplyv na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za rok 2024.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane u zamestnávateľa

Ak si zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u zamestnávateľa, zamestnávateľ na ňu prihliadne, ak zamestnanec podá vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP. Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi, u ktorého si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatňuje, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.

Zamestnávateľ zníži základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Pri mesačnom uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka nie je rozhodujúca výška dosiahnutého základu dane zamestnanca.

Nárok daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka má aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky, s výnimkou daňovníka uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP.

Preukazovanie nároku na nezdaniteľnú časť základu dane

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka sa v zásade nepreukazuje. Výnimkou je len ten daňovník - zamestnanec, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku a suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP). V súlade s § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Uvedené doklady platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených.

Prečítajte si tiež: Vdovský dôchodok – nárok a postup

Základ dane z príjmov zo závislej činnosti a podnikania

Pri ročnom zúčtovaní, resp. pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí.

Nezdaniteľná časť a poberatelia dôchodkov

Podľa § 11 ods. 6 zákona, ak je daňovník poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príspevku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia a uvedený dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka alebo mu bol spätne priznaný k 1.1., nemôže si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane.

Výnimky

• poberatelia starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov alebo výsluhových dôchodkov, ak im boli uvedené dôchodky priznané po 1.1.
• zamestnanec, ktorý k 1.1. nepoberá starobný dôchodok, vyrovnávací príspevok, predčasný starobný dôchodok alebo výsluhový dôchodok.

Príklad z praxe

Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2020, nemala by nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za rok 2019. Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020.

Invalidný dôchodok a nezdaniteľná časť

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Zmeny v roku 2025

V roku 2025 sa podmienky pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka riadia výškou jeho základu dane po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov. Pre daňovníkov s vyšším základom dane sa nezdaniteľná časť základu dane postupne znižuje.

Otázky a odpovede

Otázka č. 1: Daňovník poberá celý rok 2024 výsluhový dôchodok vo výške 850 eur, t. j. ročný dôchodok bude vo výške 10 200 eur. V roku 2024 dosahuje aj príjem zo závislej činnosti. Má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane?

Odpoveď: Ak je daňovník poberateľom výsluhového dôchodku k 1.1.2024, potom mu nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2024.

Otázka č. 2: Starobná dôchodkyňa dosahuje v roku 2024 príjem z osobnej asistencie ťažko postihnutej osoby. Poberá aj vdovský dôchodok po zomrelom manželovi. Započíta sa suma vdovského dôchodku do úhrnu dôchodku pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2024?

Odpoveď: Ak úhrn starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2024 nepresiahne sumu 5 646,48 eura, vznikne daňovníčke nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 646,48 eura a úhrnnou sumou vyplateného starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku.

tags: #poberateľ #výsluhového #dôchodku #nezdaniteľná #časť #základu