
Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD) pre poberateľov starobného dôchodku na Slovensku. Vysvetlíme, kto má nárok na NČZD, aké sú podmienky, ako sa vypočítava a aké povinnosti z toho vyplývajú pre daňovníkov a zamestnávateľov.
Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy, o ktoré si daňovník, ktorý je fyzickou osobou, znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Cieľom metodického pokynu je zabezpečiť jednotný postup pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“).
V súlade s § 11 ods. 6 ZDP, nárok na NČZD na daňovníka si môže uplatniť každý daňovník, s výnimkou daňovníka, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“).
Výnimkou je aj daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP).
Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP, zníži sa základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP) a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje výsluhový dôchodok dane?
V súlade s § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“), NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy platného životného minima.
Keďže suma životného minima k 1.1.2025 je stanovená vo výške 273,99 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2025 sumu 5 753,79 eura.
S účinnosťou od 01.07.2024 sa na účely výpočtu NČZD na daňovníka k sume vyplateného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok poberateľa dôchodku. Na uplatnenie NČZD na daňovníka má vplyv len ten 13. dôchodok, ktorý sa vypláca v súvislosti s dôchodkom definovaným v § 11 ods. 6 ZDP.
Ak teda daňovník je poberateľom dôchodku už k 1.1.2025, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2025 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2025 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 753,79 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
Ak zamestnanec uplatňuje NČZD na daňovníka u zamestnávateľa, zamestnávateľ na ňu prihliadne, ak zamestnanec podá vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP (ďalej len „vyhlásenie“) na tlačive, ktorého vzor na príslušné zdaňovacie obdobie určilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejnilo ho na svojom webovom sídle.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodca a sporenie v 2. pilieri
Pokiaľ dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi, u ktorého si NČZD na daňovníka uplatňuje, v listinnej podobe, napríklad zmenou vo vyhlásení, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými prostriedkami, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala (§ 36 ods. 7 ZDP).
Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom vo vyhlásení u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na NČZD na daňovníka ku dňu, kedy táto skutočnosť nastala (§ 36 ods. 8 ZDP).
Ak sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, na NČZD na daňovníka prihliadne zamestnávateľ poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, ak vo vyhlásení zamestnanec neuvedie inak (§ 36 ods. 9 ZDP).
Zamestnávateľ v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) ZDP základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP].
Ak si daňovník uvedený v § 11 ods. 6 ZDP uplatňuje NČZD na daňovníka prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť k nemu priložiť doklad o výške dôchodku, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal.
Prečítajte si tiež: Práva invalidných dôchodcov v práci
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti (a ďalej základ dane určený podľa § 6 ods. 1 a 2) znižuje o nezdaniteľné časti základu dane. Pri ročnom zúčtovaní, resp. pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť).
Príklad 1: Daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok od 2.1.2025. Naďalej dosahuje príjem z podnikania. Vzniká mu nárok na NČZD na daňovníka, nakoľko k 1.1.2025 nebol poberateľom starobného dôchodku.
Príklad 2: Daňovník poberá celý rok 2025 výsluhový dôchodok vo výške 850 eur, t. j. ročný dôchodok bude vo výške 10 200 eur. V roku 2025 dosahuje aj príjem zo závislej činnosti. Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko suma jeho ročného dôchodku presahuje sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2025.
Príklad 3: V roku 2025 bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok od 1.6.2023 vo výške 680 eur. Za rok 2023 daňovník nie je povinný opraviť svoju daňovú povinnosť, nakoľko v roku 2023 má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, keďže nebol k 1.1.2023 poberateľom starobného dôchodku. Povinnosť opravy daňovej povinnosti má za rok 2024, a to podaním dodatočného daňového priznania, v ktorom zvýši základ dane o sumu uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane, keďže za rok 2024 mu nevznikol nárok na jej uplatnenie. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu nevznikne ani v roku 2025, nakoľko poberá starobný dôchodok celý rok 2025 a suma dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2025 presiahne sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2025.
Príklad 4: Starobná dôchodkyňa dosahuje v roku 2025 príjem z osobnej asistencie ťažko postihnutej osoby. Poberá aj vdovský dôchodok po zomrelom manželovi. Do úhrnu dôchodku pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2025 sa započíta iba suma starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku. Ak úhrn starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2025 nepresiahne sumu 5 753,79 eura, vznikne daňovníčke nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 753,79 eura a úhrnnou sumou vyplateného starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku.
Príklad 5: Daňovník poberá starobný dôchodok vo výške 450 eur, t. j. ročný dôchodok má vo výške 5 400 eur. Dosahuje aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Na uplatnenie NČZD je potrebné dosahovať príjmy zo závislej činnosti alebo z podnikania.
Okrem NČZD na daňovníka existuje aj NČZD na manželku (manžela). V podstate ide o sociálne opatrenie, ktorého cieľom je zlepšiť finančnú situáciu rodiny v špecifických situáciách. Nárok na NČZD na manželku má daňovník, ak jeho manželka (manžel) nemá vlastný príjem, resp. základ dane daňovníka (súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2) je vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima.
Manželka (manžel) musí spĺňať niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP:
Do vlastných príjmov manželky sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. 4 ZDP.
Do vlastného príjmu sa nezahŕňajú:
Všetky ostatné príjmy manželky(-la) (okrem príjmov v § 11 ods. 4 ZDP) sa do vlastných príjmov započítavajú. Do vlastných príjmov manželského partnera je potrebné zahrnúť napr. aj nemocenské dávky (nemocenské, materské a pod.), dôchodky (okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť), úrazové dávky, dávku v nezamestnanosti, peňažný príspevok na opatrovanie, sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, podpory a príspevky z prostriedkov štátneho rozpočtu, príjem z prenájmu (v plnej výške vrátane sumy oslobodenej od dane) a pod.
Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky z týchto príjmov.
Výška NČZD na manželku sa odvíja od aktuálneho životného minima a základu dane daňovníka.
tags: #poberateľ #starobného #dôchodku #nezdaniteľná #časť #základu