Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom: Dôvody odmietnutia výplaty výživného a súvisiace aspekty

Jednou zo základných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdnom konaní. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.

Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti a veková hranica

Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré sme v texte zámerne použili. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády.

Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium. Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.

Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti. V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej školy, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.

V súvislosti so štúdium na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy. „Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár. Naďalej však platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky poistné, poskytovanie stravy atď.

Prečítajte si tiež: Kompletný prehľad: Dôchodkový účet

Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. V prípade ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. „Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár.

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. (zdroj: Pavelková: Zákon o rodine - Komentár, 3. vydanie, C.H. Beck, 2019). Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné. „V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.

Podľa rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor. „Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo. Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje (zdroj: R.

Spôsob platby výživného

Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu. Ako sme spomínali v predchádzajúcom článku: výpočet výšky výživného na dieťa, zákon stavuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery. Dobrý deň,slovenské zákony hovoria o minimálnom výživnom, ktoré v súčasnosti predstavuje 28,08 €. Toto je suma, ktorá nemôže byť nižšia bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

Náhradné výživné a jeho podmienky

V prípade, ak ide o plnoleté dieťa, žiadosť o náhradné výživné podáva samotné plnoleté dieťa. Žiadosť sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v zmysle § 5 zákona o náhradnom výživnom rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Po priznaní náhradného výživného je poberateľ povinný informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o každej zmene skutočnosti, ktorá je rozhodujúca na vyplácanie náhradného výživného najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny skutočnosti.

Prečítajte si tiež: Ako zmeniť trvalý pobyt?

Zrušenie vyživovacej povinnosti

V prípade ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr.

Ďalšie aspekty a súvislosti

Ak sa vyhýbate plateniu alimentov, môžete prísť o vodičský preukaz. Často stačí, aby exekútor takto pohrozil, a neplatič dlžoby radšej uhradí. Opatrenie, ktoré zaviedli pred šiestimi rokmi, naozaj pomáha.„Zadržanie vodičského preukazu pri vykonávaní exekúcie za neplatenie výživného je zo strany exekútorov bežne využívanou formou,“ potvrdil Martin Wäldl z policajného prezídia.Od apríla 2009, keď začala platiť táto zmena v exekučnom poriadku, až do konca minulého roka odobrala polícia v rámci exekúcii vyše 1 500 vodičských preukazov, ktoré dodnes zadržiava. Najviac takých prípadov, až 294, zaznamenala pred šiestimi rokmi, vlani ich bolo 267.Koľko „vodičákov“ odobrala a následne vrátila pri zrušení exekúcie, polícia neeviduje. Informácie o tom nemajú ani exekútori, a tak sa nedá overiť, ako tento postih urýchľuje splatenie podlžností.Argumentovali tým, že kto má peniaze na drahý benzín, má ich aj na alimenty. Parlament dokonca schválil, aby to platilo i pre vodičov z povolania.Ako informovala Stanislava Kolesárová zo Slovenskej komory exekútorov, vymáhanie pohľadávok na výživnom má prednosť pred inými exekúciami a požíva zvýšenú ochranu. Len v rámci toho je možné odobrať „vodičáky“, pri exekúcií iných prípadov to zákon nepovoľuje.„Súdni exekútori nepoužívajú tento spôsob paušálne v každom prípade, ale najmä vtedy, ak sa dlžník vyhýba exekúcii, nekomunikuje s nimi alebo odmieta zaplatiť dlh na výživnom,“ priblížila Kolesárová.Podľa nej má odobratie vodičského preukazu skôr donucovací charakter, pretože obmedzuje dlžníka vo výkone jeho práva viesť auto, čo ho núti k tomu, aby dlh vyrovnal. „Preto sa bežne stáva, že až odobratie vodičského preukazu dlžníka rozhýbe,“ zdôraznila Kolesárová.

Podľa nich totiž ani nejde o to, aby sa k odobratiu vodičských preukazov naozaj pristúpilo. Proti neplatičom väčšinou pomáha už to, že sa im týmto postihom pohrozí.„Osvedčilo sa to. Určite to prispelo k zlepšeniu situácie,“ zhodnotil možné odoberanie vodičských preukazov Ladislav Ágh, súdny exekútor z Bratislavy. Hoci k tomuto riešeniu prikročil iba v asi desiatich prípadoch, v množstve ďalších stačilo, keď tým neplatičom pohrozil.„Majú z toho strach. Keď ich vystrašíme odobratím vodičského preukazu, snažia sa s nami dohodnúť,“ opísal Ágh. Dobrý deň, chcela by som požiadať otca môjho syna o výživné. Problém je, že nie je zapísaný v jeho rodnom liste a už dva roky sa o neho vôbec nezaujíma. Navyše, ani neviem, kde momentálne býva, pretože sa odsťahoval. 1./ Je potrebné v zmysle ust. civil. mimospor. poriadku podať návrh na súd o určenie otcovstva, kde platí, že ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom. 2./ Miestne prísl. 3./ Súčasne podáte aj návrh na určenie výživného, môžete aj spätne . Tu však poukazujeme na ust. § 77 zákona o rodine, kde je uvedené, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukazujeme aj na ust. 4./ Pokiaľ sa jedná o hľadanie otca, kde uvádzate, že viete len meno, bude z Vašej strany potrebné ešte vyvinúť iniciatívu na bližšie zistenie identifik. údajov /živn. register, obchodný register, soc. a zdrav.

V rámci súdneho konania sa budú skúmať majetkové pomery a možnosti rodičov. Zákon o rodine pri výživnom myslí aj na možné obchádzanie zákona, tzn. ak napríklad ten kto má platiť výživné, dá v práci výpoveď v domnení, že ak nebude mať príjem, nebude musieť platiť výživné.Zákon o rodine § 75: „Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu“.V prípade, ak na súdnom konaní jedna strana bude žiadať vyššie výživné a druhá strana uvedie ako protiargument stratu zamestnania, súd bude skúmať dôvody straty zamestnania alebo iného zárobku. Taktiež môže byť na súde skúmané, či povinný rodič nezarába „na čierno“.V rámci súdnych sporov ale treba pamätať na jednu podstatnú vec, čím Vám zároveň dám aj odpoveď na Vašu otázku. Nikto Vám negarantuje, ako súdy rozhodnú. Jedná vec je, aké práva dáva zákon, druhá vec je povinnosť dokázať uvádzané skutočnosti. V neposlednom rade ide aj o subjektívne zhodnotenie sporu sudcom/sudkyňou.Súdne spory bývajú zradné nielen z dôvodu povinnosti uniesť dôkazné bremeno (ten kto niečo tvrdí, musí to aj dokázať), ale aj z dôvodu, že rodičia - strany sporu - si nie sú často vedomí svojich práv a povinností, a s vedomím „istej“ výhry v spore zhoršujú vzťahy a prehlbujú spor.Práve v týchto situáciách a z uvedených dôvodov vždy odporúčame ešte pred podaním návrhu alebo aj počas súdneho konania, pokúsiť sa vyjasniť si s druhou stranou postoje a záujmy, a za prítomnosti tretej osoby - mediátora, sa pokúsiť dospieť k obojstranne akceptovateľnej dohode.Takáto dohoda sa dáva schváliť súdom a má rovnakú právnu silu ako právoplatný rozsudok. Z teoretického hľadiska je aj výhodnejšia, keďže je prirodzenejšie dodržiavať niečo, s čím sme dobrovoľne súhlasili, ako autoritatívne rozhodnutie súdu.

Mimoriadne výdavky

Čiže, čo si tam dáš, na čom sa dohodnete, to platí a je právoplatné.My máme napísané, výživné k 15.dnu a mimoriadne výdavky (začiatok školského roka, školské poplatky, školské výlety, zubné prehliadky, strojček, okuliare, krúžky) rovným dielom, polovica matka, polovica otec po zdokladovani. Napríklad stalo sa nám, že manželovi ex išla so synom k zibarke, dala mu robiť strojček, poisťovňa jej to preplatila a ona pýtala polovicu od môjho manžela. 😃 A tiež pýtala polovicu sumy za dovolenku pri mori, že za neho má zaplatiť on. Nedal, chcel aby išiel s nami,nepustila ho. Dala to na súd že jej odmietol prispieť, súd jej nevyhovel.Môj ex neprispieval a neprispieva dcére na žiadne mimoriadne výdavky. Dcéra je so mnou nonstop 24/7 už niekoľko rokov. Neprispel na školu v prírode, ani na lyžiarsky. Na dovolenku ani náhodou - ak chcem ísť, nech si ju zaplatím. Neprispel ani na vodičák, ani teraz na stužkovú. Podľa jeho názoru - nič z uvedeného nie je nevyhnutný výdavok, a vlastne to ani nie je nevyhnutné pre život. Na moje prekvapenie mu dal súd za pravdu. V poriadku, rešpektujem. Dcéra má o dva týždne stužkovú, pán otec pozvaný nie je. Zatiaľ mu nedala ani oznamko.

Prečítajte si tiež: Podvody na dôchodcoch

Zmena pomerov a úprava výživného

V prípade zvýšenia životného minima bolo potrebné podávať pre zvýšenie výživného nový návrh. V dôsledku uvedenej zmeny zákona (ust. § 155 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) je možné upraviť pomery tak, aby aktualizácia súdneho rozhodnutia len z dôvodu zvýšenia životného minima nebola potrebná. O zvýšenie, príp. zníženie výživného možno požiadať ak dôjde k relevantnej zmene pomerov. Ak ide o maloleté dieťa, môže výživné súd upraviť aj bez návrhu. Všeobecne najbežnejšie uznávané sú napr. Plnoleté dieťa musí podať návrh na určenie, príp. zmenu výšky výživného vo vlastnom mene. Ak sa manželstvo rozvádza, návrh na určenie výživného a zverenie dieťaťa do starostlivosti sa podáva spolu s návrhom na rozvod. Ak rodičia nie sú zosobášení, môžu sa dohodnúť písomne alebo ústne, no najlepšie je podať písomný návrh na určenie výživného na príslušný okresný súd podľa bydliska dieťaťa. Ak ide o krátkodobý problém (napr. Ak ide o dlhodobú zmenu (strata práce, invalidita, trvalé zníženie príjmu), je potrebné požiadať súd o zníženie výživného. Dobrý deň,vo Vašej situácii je dôležité vedieť, že výška výživného sa určuje podľa potrieb dieťaťa a možností, schopností a majetkových pomerov rodičov podľa § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na viacero faktorov, ktoré sa môžu v čase meniť.Narodenie ďalších detí otcovi môže ovplyvniť jeho schopnosť platiť výživné, pretože má zákonnú vyživovaciu povinnosť aj voči novonarodeným deťom. Súd pri novom rozhodovaní zohľadní, že otec musí zabezpečiť výživu pre všetky svoje deti, a preto môže dôjsť k úprave (zníženiu) výživného na Vaše dieťa, ak sa preukáže, že jeho finančné možnosti sú týmto obmedzené. Súd však vždy posudzuje konkrétne okolnosti a celkovú situáciu rodiča, vrátane jeho príjmov, majetku a ďalších povinností. Rovnako tiež súd musí zohľadňovať to, že výdavky na Vaše mal. dieťa sa zvýšili, z dôvodu, že nastúpil do školy a začal si plniť povinnú školskú dochádzaku, s ktorou skutočnosťou sú objektívne spojené vyššie mesačné výdavky. To, že žijete s partnerom v spoločnej domácnosti, nemá priamy vplyv na výšku výživného od otca dieťaťa. Váš partner nemá voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, pokiaľ ho neosvojil. Súd však môže zohľadniť, ak by sa preukázalo, že Vaša životná úroveň sa výrazne zlepšila vďaka partnerovi, ale spravidla sa to do výpočtu výživného nezapočítava.Vzhľadom na uvedené, ak sa potreby Vášho mal.

Zatajovanie príjmov a minimálna výška výživného

Asi najrozšírenejšou „fintou“, ktorú povinní používajú, aby sa výživnému vyhli, je zatajovanie ich skutočných príjmov. Touto taktikou by sa ale súd nemal nechať oklamať. Ak sú zárobky rodiča vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti podozrivo nízke, mal by súd určiť výživné z príjmov, ktoré by dosahoval, ak by svoj pracovný potenciál využíval v súlade s možnosťami pracovného trhu (napr. rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 11CoP/306/2018). Výživné pre dieťa musí byť v každom prípade minimálne 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, resp. na nezaopatrené dieťa. Počínajúc od 1. 7. 2023 je teda minimálne výživné 36,831 Eur mesačne. V niektorých situáciách sa ale možno plateniu výživného vyhnúť aj legálne. Ktoré to sú? Súd nemôže návrhu na určenie výživného vyhovieť, ak by vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu bolo jeho platenie v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti so vzájomnou vyživovacou povinnosťou medzi rodičmi a deťmi však táto možnosť prichádza do úvahy len pri určovaní výživného pre plnoleté deti alebo pri posudzovaní vyživovacej povinnosti detí voči rodičom. Výživné pre maloleté deti sa musí priznať vždy. V praxi sa výživné pre rozpor s dobrými mravmi nepriznáva, ak oň žiada:- plnoleté dieťa, ktoré sa voči rodičovi dopustilo trestnej činnosti,- rodič, ktorý sám riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu,- oprávnený, ktorý sa k povinnému správa hrubo urážlivým spôsobom. Druhou možnosťou ako sa definitívne zbaviť vyživovacej povinnosti, je osvojenie (adopcia) dieťaťa inou osobou. K tejto najčastejšie dochádza zo strany nového partnera rodiča, ktorý má dieťatko v osobnej starostlivosti. Osvojením síce dochádza k zániku vyživovacej povinnosti pôvodného rodiča; zároveň však tento už nemá naďalej ani rodičovské práva a tým pádom už nezasahuje do výchovy a celkového fungovania dieťaťa.

Omeškanie s platením a úroky

Aj pri omeškaní s platením výživného môžete žiadať úroky Ak vám povinný nehradí výživné načas, vzniká vám právo na úroky z omeškania. Sadzbu úrokov určíte ako súčet 5 percentuálnych bodov a základnej sadzby Európskej centrálnej banky („ECB“) platnej k 1. dňu omeškania s úhradou splátky výživného. Za základnú úrokovú sadzbu ECB sa považuje úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie a jej vývoj za minulé obdobia nájdete napríklad na webových stránkach Národnej banky Slovenska. Podľa zákona platí, že splátka výživného je zročná vždy na mesiac dopredu. Po vzniku nároku na úrok z omeškania sa peňažné plnenia povinného započítavajú najskôr na istinu a až po jej úplnej úhrade sa započítajú na úroky z omeškania.

Spätné priznanie výživného

S návrhom na určenie výživného súdom neotáľajte; spätne sa priznáva len zriedka Aj keď zákon výslovne stanoví, že právo na výživné sa nepremlčuje, znamená to len toľko, že oň môžete požiadať bez rizika vznesenia námietky premlčania vo vzťahu k budúcim obdobiam. Za štandardných okolností ho možno vymožiteľným súdnym rozhodnutím priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výnimkou je výživné pre maloleté deti, ktoré súd môže priznať aj 3 roky spätne odo dňa začatia konania, ale len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za dôvod pre výnimočné spätné priznanie výživného sa považuje napríklad situácia, v ktorej matka nestihla podať na súd návrh na jeho určenie kvôli dlhotrvajúcim zdravotným indispozíciám alebo konanie povinného rodiča v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s premlčaním ale treba upozorniť, že hoci sa nepremlčuje samotné právo požiadať o výživné, premlčuje sa právo na úhradu jednotlivých splátok výživného. Tieto sa v zásade premlčujú v trojročnej lehote; ak ide o zročné výživné priznané rozsudkom za minulé obdobie, premlčí sa v lehote 10 rokov.

Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom

Výživné neplatia len rodičia deťom; môžu ho žiadať aj rodičia od detí Ak sú deti schopné sa živiť, musia svojim rodičom zabezpečiť primeranú výživu, a to za predpokladu, že to rodičia potrebujú. Neplatí teda, že sa rodič musí za každých okolností uspokojiť s dôchodkom od štátu. Ak má rodič viac detí, plnia si vyživovaciu povinnosť pomerne podľa ich schopností, možností a majetkových pomerov vo vzťahu k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom súrodencov. Zároveň platí, že rodič musí primárne žiadať výživné od svojho manžela alebo príspevok na výživu od bývalého manžela.

tags: #posta #odmieta #vyplatit #vyzivne #dôvody