Rusínske sviatky pre deti: Zachovávanie tradícií a radostné oslavy

Rusíni, ako etnikum na Slovensku, sú jedineční svojou kultúrou a tradíciami. Používajú cyriliku, iné písmo než latinské, a majú náboženstvo východného obradu, ktoré má korene v cyrilometodskej tradícii. V liturgických a bohoslužobných textoch si zachovali prvky staroslovienskeho jazyka. Tento článok sa zameriava na rusínske Vianoce a s nimi spojené tradície, ktoré sú pre deti obzvlášť zaujímavé.

Rusínske Vianoce: Roždestvo Christovo

Rusíni si ako grécki katolíci zachovali zvyk oslavovať Vianoce podľa starého, Juliánskeho kalendára, teda o 13 dní neskôr. Na Slovensku to rusínske obce dodržiavali do 70. rokov minulého storočia. Za posledných asi 40 rokov však aj grécki katolíci postupne prešli na Gregoriánsky kalendár z praktických dôvodov, ako sú školské prázdniny. Absolútna väčšina pravoslávnych Rusínov sa ešte stále pridržiava starého Juliánskeho kalendára. V Prešovskom kraji dnes slávia Štedrý večer 6. januára už len tri posledné gréckokatolícke obce: Jalová, Strihovce a Šmigovec v Sninskom okrese. Juliánsky kalendár sa však zachováva v pravoslávnej cirkvi a je kanonickým kalendárom Prešovskej pravoslávnej eparchie.

Prípravy na Štedrý deň

Rusínskym Vianociam predchádza prísny pôst, podobný tomu pred Veľkou nocou, ale kratší. Na Štedrý deň, ktorý sa nazýva „Sjatyj večur“, sa po zotmení začínajú prvé obrady. Podľa starých zvykov gazda pred večerou obišiel domáce zvieratá a priniesol do izby snop slamy, symbolizujúci narodenie Ježiška v Betleheme na slame. Gazdiná položila v predsieni do kruhu reťaz ako symbol spojenia rodiny a dobrého hospodárenia a na sviatočnom stole nesmelo vedľa pripravených jedál chýbať zrno na znak bohatej úrody.

Spisovateľ Vasiľ Choma, ktorý vyrastal v dedine Miková, spomína: „K úvodu večere patrilo aj umytie v potoku. Všetci sme šli k "prorubu", ktorý otec predtým vysekal v ľade, umyli sa a mama priniesla v kanvici vodu a za hrsť piesku z potoka aj domov. Bol to rituál očisty a zdravia rodiny.“ Mnohí Rusíni, aj v mestách, si tento zvyk zachovali a pred večerou sa umyjú studenou vodou.

Štedrovečerná večera

Samotnú večeru začína pán domu zapálením sviečky a spoločnou modlitbou. Potom gazdiná vyznačí každému na čelo krížik z medu so slovami „Christos roždajetsja“. Podľa rusínskej tradície sa na štedrovečernom stole má vystriedať deväť jedál. Od cesnaku s chlebom, soľou a medom, cez typické rusínske jedlá, ako sú hríbová „mačanka“, pôstna kapustnica, pirohy, studená slivková polievka „slivčanka“ a pečená ryba, až po bobaľky s makom a napečené koláče. Pre dospelých je nachystaná aj pálenka.

Prečítajte si tiež: Dovolenka so psom bez stresu

Vasiľ Choma spomína: „Po večeri otec na jednom mieste v izbe rozložil slamený snop ako symbol, že Ježiško sa narodil v Betleheme na slame. Deti si na slamu sadali, dávali tam vankúše a hrali sa, akože spia.“ Po večeri si každý nájde pod stromčekom aspoň drobný darček od Ježiška.

Koledovanie a bohoslužby

Po večeri chodia v rusínskych dedinách od domu k domu koledníci. Po Štedrej večeri idú všetci na polnočnú omšu. Rusíni nemajú prvý a druhý sviatok vianočný. Deň po Štedrom večeri však nazývajú „Ristvo“ („Roždestvo“) - Narodenie. Zrána idú na rannú bohoslužbu („utreňa“), večer na večernú („večerňa“). Ďalší deň sa to opakuje, vrátane svätej liturgie. Bohoslužby sa nesú v nábožných spevoch v staroslovienskom jazyku, ale s prvkami hovorovej rusínčiny. Pravoslávni Rusíni slávia Vianoce slávnostným spôsobom tri dni:

1. deň: Roždestvo Christovo
2. deň: Sobor presvjatoj Bohodrodici
3. deň: Sv. prvomučeníka Štefana

Rusínske vianočné jedlá

Štedrovečerné menu pozostáva z pôstnych jedál. Na stole nesmie chýbať špeciálny biely chlieb kračun, cesnak, med a zemiaky. Tradičné sú aj vianočné polievky, ako jucha z kapusty a hubová mačanka. Ďalšie jedlá sú pirohy s kapustou a zemiakmi, fazuľová polievka a bobaľky s makom.

Oli Džupinková, ambasádorka rusínskej kultúry, zdôrazňuje, že oproti jedlu pri klasických Vianociach majú Rusíni oveľa bohatšie chody. Od stola nemôže nikto vstať okrem gazdinej, až pokiaľ všetci nedojedia a nesfúkne sa sviečka. Ako prvé sa podávajú oblátky, pečený aj nepečený cesnak, domáci „sladký“ chlieb s medom a soľou. Druhý chod sú pirohy, ktoré sa pripravujú bez použitia nástrojov, cesto sa naťahuje rukami a trhá sa na menšie časti. Do jedného pirohu sa dáva ku kapuste aj minca a ten, kto ju nájde, bude vraj bohatý. Následne sa podáva hríbová polievka a tzv. „koločena“ fazuľa s uvarenými zemiakmi. Po tomto chode nasleduje ryba so zemiakovým šalátom. Po večeri sa idú rozbaliť darčeky, čo doniesol Ježiško a na stôl sa dajú koláče.

Koledovanie: Stará tradícia s novými prvkami

Koledovanie patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie vianočné tradície na Slovensku, pričom v rusínskej kultúre má špecifické črty. V Novej Sedlici vystupujú betlehemci, skupina chlapcov v tradičných kostýmoch, ktorí nesú malý kostolík symbolizujúci miesto narodenia Ježiša Krista. Sprevádzajú ich tzv. gubovia, chlapci prezlečení do masiek z ovčích kožušín, ktorí sa starajú o mladé devy a vyváľajú ich v snehu, čo symbolizuje očistu a nový začiatok.

Prečítajte si tiež: Práceneschopnosť a invalidný dôchodok

Oli Džupinková: Ambasádorka rusínskej kultúry

Oli Džupinková, známa moderátorka a redaktorka, pochádza z obce Pichne neďaleko Sniny. Vo svojej rodine sa vždy hovorilo len po rusínsky a Vianoce slávili 6. januára. Ako dieťa v škole cítila rozdiel, keď všetci spolužiaci slávili Vianoce 24. decembra, ale čakanie ju naučilo uvedomiť si, prečo to tak je - sú totiž Rusíni, a teda pravoslávni.

Džupinková sa stala ambasádorkou rusínskej kultúry a prostredníctvom svojej knihy „Mamina rusínska kuchyňa“ a zážitkových rusínskych večerov šíri povedomie o rusínskych tradíciách a jedle. Na týchto večeroch sa podávajú tradičné jedlá, hrá rusínska hudba a rozprávajú sa príbehy o rusínskych tradíciách. Džupinková tiež vydala knihu „Rozprávky z Vlčích hôr“, ktorá je zbierkou detských rozprávok o národnom parku Poloniny.

Prečítajte si tiež: Prihlásenie na dôchodkové poistenie

tags: #rusínske #sviatky #pre #deti