
Vzdelávanie seniorov na Slovensku, najmä prostredníctvom Univerzít tretieho veku (UTV), zaznamenalo za posledné dve desaťročia výrazný rozvoj. Tento trend je spojený s demografickými zmenami, predlžovaním života a rastúcim záujmom staršej populácie o aktívne starnutie a celoživotné vzdelávanie. Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku (ASUTV) zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii, podpore a rozvoji tohto vzdelávacieho segmentu.
Genéza UTV na Slovensku je úzko spätá s aktivitami ASUTV a jej vplyvom na ich rozšírenie. Počiatky siahajú do roku 1990, kedy vznikla prvá UTV pri Univerzite Komenského v Bratislave. Následne sa, aj vďaka iniciatíve Jednoty dôchodcov na Slovensku, začali UTV etablovať aj na ďalších vysokých školách a univerzitách po celom Slovensku.
Dňa 1. decembra 1994 bola v Košiciach založená Asociácia UTV na Slovensku (ASUTV) za účasti 39 zástupcov z 11 vysokých škôl a univerzít, vrátane reprezentanta Jednoty dôchodcov na Slovensku a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Prvým prezidentom sa stal prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc.
Vývoj UTV na Slovensku prebiehal v niekoľkých etapách:
ASUTV zohráva významnú úlohu pri rozvoji vzdelávania seniorov na Slovensku. Medzi hlavné ciele asociácie patrí:
Prečítajte si tiež: Prehľad invalidných dôchodkov
ASUTV sa aktívne podieľala na tvorbe celonárodných programov, akými bol Národný program ochrany starších ľudí (1999) a jeho aktualizácia v podobe Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014 - 2020.
Počet seniorov zapojených do vzdelávania na UTV neustále rastie. V súčasnosti môžeme konštatovať, že vzdelávanie na UTV sa stalo jednou z foriem aktívneho starnutia, či dokonca životným štýlom staršej generácie na Slovensku.
Z hľadiska veku sa študenti UTV delia do dvoch hlavných generácií:
Štruktúra študentov UTV je výrazne ovplyvnená rodovým zastúpením. Na UTV študuje výrazne viac žien ako mužov. Ženy tvoria od 78% a dokonca v roku 2006/2007 až 91% počtu študentov UTV na Slovensku. Tento fakt naznačuje, že v ponuke UTV prevládajú humanitne zamerané programy nad technicky a ekonomicky orientovanými.
Ďalším zaujímavým fenoménom je zvyšujúci sa podiel vysokoškolsky vzdelaných frekventantov štúdia na UTV. Dnes registrujeme záujem o štúdium na UTV u záujemcov, z ktorých má už ½ získané VŠ vzdelanie.
Prečítajte si tiež: Vlastníctvo áut u slovenských dôchodcov
Financovanie UTV je od počiatku až dodnes na pleciach materských univerzít a hlavne na poplatkoch samotných účastníkov - starších študentov, z ktorých sa financuje celá prevádzka, vo veľa prípadoch mzdové zabezpečenie a kompletná realizácia vzdelávacích programov UTV. Dotáciu dostali univerzity združené v asociácii v záujme rozvoja vzdelávania seniorov a podporu činnosti na UTV v roku 1994 a odvtedy až v roku 2012 výzva z OP Vzdelávanie mala podporiť na krátke obdobie vzdelávanie seniorov v mimo bratislavských krajoch.
Systém štúdia na UTV sa od počiatočného jednoročného všeobecného programu v roku 1990 rozšíril na dvoj - trojročné i štvorročné programy so zachovaním prvého všeobecného ročníka, alebo na niektorých UTV aj bez neho. Rozhodnutie vyplynulo z podmienok a záujmu organizátorov, kde na jednej strane je potreba naplniť ponúknuté študijné odbory v danom akademickom roku alebo na druhej strane vo všeobecnom ročníku pripraviť seniorov na výber študijného programu postupne a poskytnúť im najprv základné informácie z ponúkaných odborov a systému štúdia.
V ponuke UTV prevládajú záujmové formy vzdelávania. Starší študenti na univerzitách na Slovensku nemajú záujem napĺňať požiadavky potrebné pre kvalifikačné vzdelávanie a prekonávať záťažové situácie vyplývajúce zo stresov pri absolvovaní skúšok. Skúška ako forma preverovania vedomostí realizovaná vysokoškolským systémom sa na UTV veľmi neuplatnila a mnoho UTV prešlo z testovej formy na formu rozpravy, obhajoby seminárnych prác spojených s diskusiou a praktické cvičenia spojené s overením si správneho pochopenia postupov a informácií.
Vzdelávanie na UTV má pre seniorov množstvo pozitívnych prínosov:
Absolventi UTV vedia svoje vedomosti využiť nielen vo svoj osobný prospech a svoje okolie, ale niekedy aj pre pracovné príležitosti, ktoré sa im naskytnú. Tak je to zvyčajne po absolvovaní humanitne zameraných programov ako napr. história, dejiny výtvarného umenia, etnológia, muzeológia a i., ktoré dávajú seniorom priestor pre prácu v múzeách, galériách i v práci sprievodcov po pamiatkach, po absolvovaní odboru právo ako prísediacich na súdoch, či v práci na PC i ako dobrovoľníkov v rôznych oblastiach.
Prečítajte si tiež: Dôchodkové sporenie a zákon
Medzinárodné kontakty členov ASUTV a tým aj asociácie sa postupne od jej založenia rozširovali z pôvodnej spolupráce s Poľskom a Českou republikou aj smerom do Rakúska, Nemecka, Holandska a ďalších krajín Európy.
Rozvoj medzinárodných kontaktov s priamym zapojením seniorov začal od roku 2002, keď sa niektoré UTV zapojili do projektov Sokrates Grundtvig, kde jeden z prvých bol v spolupráci s Univerzitou v Ulme pod názvom EuCoNet. V tomto roku sa popri UK aj ASUTV stala členom AIUTA, čo rozšírilo kontakty seniorov aj do iných oblastí Európy. Projekty Grundtvig (napr. na STU v Bratislave projekty Sen-Net, Neighbours, na UK v Bratislave projekt VECU, Danu…
Projekt Univerzita tretieho veku Akadémie Policajného zboru v Bratislave už funguje v praxi. Dňa 28. Univerzitu tretieho veku schválil Akademický senát podľa zákona o vysokých školách. Podstatou projektu je poskytnúť priestor pre uspokojovanie túžby po poznaní a odborných vedomostiach ľuďom v seniorskom veku. Je jedným z kľúčov k zvyšovaniu kvality života v spoločnosti založenej na vedomostiach. Tým, že vytvára vysokohodnotný životný program seniorom, prispieva ku kvalitnému vypĺňaniu ich voľného času a sebarealizácii osobnosti seniora. Štúdium trvá tri roky a je rozdelené na semestre. Jeden semester jedného študijného bloku tvorí spolu sedem sústredení v rozsahu 2 vyučovacích hodí, a to formou prednášok, seminárov, konzultácií, ako aj praktických cvičení a exkurzií.