
Článok sa zaoberá problematikou započítania podmienky v priebehu konania v slovenskom právnom prostredí. Analyzuje rôzne aspekty procesných podmienok, prekážky veci rozhodnutej, litispendencie a ich vplyv na priebeh a výsledok súdnych konaní.
Hoci Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) explicitne nevymedzuje procesné podmienky konania, možno ich odvodiť z jeho základných ustanovení. Procesné podmienky sú vlastnosti súdu a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Na strane súdu k podmienkam konania patria jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie.
Funkčná príslušnosť je jednou z kľúčových procesných podmienok na strane súdu. Upravuje, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Ak žalobca v občianskom súdnom konaní podá žalobu prostredníctvom právneho zástupcu bez preukázania jeho oprávnenia na zastupovanie, ide o nedostatok podmienky konania, ktorý je možné odstrániť.
Prekážka veci rozhodnutej nastáva, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. Ide o rovnaký nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a týka sa rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Nie je pritom významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie.
Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku
Ak súd zamietne určovaciu žalobu bez záväzného posúdenia (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre novú určovaciu žalobu.
Prekážku prv začatého súdneho konania upravuje ustanovenie § 83 O.s.p. Táto prekážka zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo.
V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) majú účastníci konania na oboch stranách postavenie navrhovateľa aj odporcu. Charakter tohto konania si vyžaduje, aby okresný súd nerešpektoval príkaz zastaviť neskôr začaté konanie o vyporiadanie BSM z dôvodu litispendencie, kým súd nezačne konať v skôr začatom konaní (kým navrhovateľ v skôr začatom konaní nezaplatí súdny poplatok z návrhu).
Ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako bolo konanie právoplatne skončené, súd posúdi podľa povahy veci, či môže v konaní pokračovať. Ak nie je možné v konaní pokračovať ihneď, konanie preruší. Pri strate spôsobilosti byť účastníkom konania u fyzickej osoby a ak povaha veci umožňuje (ide o majetkovú vec), môže v konaní pokračovať s jej procesným nástupcom (nástupcami), ktorými sú jeho dedičia, ak zákon neustanovuje inak.
Započítanie (lat. compensatio) je jedným zo spôsobov zániku vzájomných záväzkov, a to vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Započítanie spôsobuje zánik dvoch proti sebe vzájomne stojacich pohľadávok tým, že tieto pohľadávky sa považujú za navzájom vyrovnané.
Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi
Občiansky zákonník upravuje dva spôsoby započítania:
Dohodou možno započítať širší okruh pohľadávok ako jednostranným úkonom. Započítací prejav je oprávnením ktorejkoľvek strany a možno ho vykonať v zásade aj bez súhlasu, resp. aj proti vôli druhej strany.
V slovenskom pracovnom práve je započítanie pohľadávok problematické. Zákonník práce upravuje taxatívny výpočet spôsobov zániku práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, pričom započítanie medzi nimi nefiguruje. Súdna prax a právna doktrína preto vyvodili záver, že Zákonník práce upravuje numerus clausus spôsobov zániku práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov.
V pracovnoprávnej praxi možno nemožnosť započítania kompenzovať dohodou o sporných nárokoch podľa § 32 Zákonníka práce. V tejto dohode sa môže zamestnávateľ a zamestnanec dohodnúť, že ich vzájomné pohľadávky zanikajú vo výške, v ktorej sa kryjú, pričom druhá strana je povinná zaplatiť iba rozdiel týchto pohľadávok. Za najvhodnejšie právne riešenie sa považuje uzavretie dohody o zrážke zo mzdy podľa ustanovenia § 20 ods.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania a dovolacími dôvodmi.
Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku
Dovolanie je prípustné, ak:
Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP je relevantné len také porušenie procesných práv účastníka konania, ktoré nadobudlo intenzitu porušenia jeho práva na spravodlivý proces.
tags: #zapocitanie #v #priebehu #konania #podmienky