Duševné poruchy na Slovensku: Alarmujúci nárast a výzvy pre zdravotníctvo

V posledných rokoch Slovensko zaznamenáva znepokojivý nárast počtu ľudí trpiacich duševnými poruchami. Psychiatrické ambulancie hlásia najvyšší počet vyšetrených osôb od roku 2009, pričom nemocnice, ako napríklad Psychiatrická klinika Pinela v Pezinku, sú preplnené a ďalší pacienti čakajú na prijatie. Tento trend poukazuje na rastúci dopyt po službách v oblasti duševného zdravia, ktorý si vyžaduje komplexnú analýzu a efektívne riešenia.

Nárast počtu pacientov s duševnými poruchami

V roku 2023 bola psychická porucha prvýkrát v živote diagnostikovaná viac ako 63-tisíc pacientom, čo je približne počet obyvateľov Trnavy. Najviac medzi novodiagnostikovanými boli osoby vo veku 75 a viac rokov. Depresia sa stáva čoraz častejším dôvodom na udelenie invalidity, pričom pod psychické diagnózy často patria aj problémy spojené s demenciou. Znepokojujúci je aj nárast psychických problémov u mladých ľudí, najmä u dievčat a žien vo veku 15 až 19 rokov. Kedysi raritný jav, dobrovoľné porezanie, sa stáva čoraz častejším dôvodom na návštevu lekára.

Štatistické údaje z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) potvrdzujú tento trend. Hoci v roku 2020 došlo k poklesu počtu vyšetrených osôb vplyvom protipandemických opatrení, v roku 2021 sa čísla opäť zvýšili. V posledných piatich rokoch zaznamenal významný nárast počtu novodiagnostikovaných pacientov pri menej častých psychických poruchách, ako sú poruchy príjmu potravy a poruchy psychického vývinu.

Duševné zdravie detí a dospievajúcich

Štúdia HBSC (Health Behaviour in School-aged children) z roku 2017/2018 zistila, že väčšina ukazovateľov duševného zdravia detí a dospievajúcich sa zhoršila. Rozšírila sa problematická oblasť výskytu šikanovania, skúseností so sexuálnymi obsahmi, emocionálnych problémov a problémov s pozornosťou. Zároveň klesli pozitívne faktory ako sebaúcta, pocit bezpečia a prijatia doma a v škole. Pandémia COVID-19 mala negatívny dopad na duševné zdravie detí a dospievajúcich, ktorí boli vytrhnutí z bežného života a izolovaní v domácom prostredí.

Najnovšie štúdie poukazujú na to, že veľká časť psychických porúch sa prvýkrát objaví v neskorej adolescencii a ranej dospelosti. Výskum z obdobia pandémie COVID-19 zistil výrazné zmeny v duševnom zdraví práve v tejto vekovej skupine.

Prečítajte si tiež: Prehľad invalidných dôchodkov

Bariéry v prístupe k odbornej pomoci

Výskum medzi študentmi Univerzity Komenského v Bratislave zistil, že medzi najčastejšie vnímané negatíva vyhľadávania pomoci patria snaha vyriešiť problém svojpomocne, nedostatok finančných zdrojov, stigmatizácia a nedostatok informácií o dostupných zdrojoch pomoci.

Globálny pohľad na duševné zdravie mladých ľudí

UNICEF uvádza, že viac ako 1 zo 7 dospievajúcich ľudí vo veku 10-19 rokov celosvetovo trpí nejakou už diagnostikovanou psychickou poruchou. Takmer 46 000 dospievajúcich ľudí umiera každoročne v dôsledku samovraždy, ktorá je jednou z piatich najčastejších príčin smrti vo vekovej kategórii 10-19 rokov. V Európe trpí duševnými poruchami až 9 miliónov mladistvých vo veku 10-19 rokov.

Ekonomické dopady duševných porúch

Duševné poruchy majú významný dopad na verejné financie. V roku 2017 trpel každý deviaty obyvateľ Slovenska jednou alebo viacerými duševnými poruchami, pričom najväčšiu prevalenciu tvorili úzkostné poruchy. Akútna schizofrénia je na prvom mieste ochorení, ktoré najviac znižujú zdravie počas jedného roka života.

Samovražda je na druhom mieste po automobilových nehodách u mladistvých. V roku 2016 až 18% (zo všetkých úmrtí) mladistvých vo veku 15-19 rokov spáchalo samovraždu. V roku 2017 boli na Slovensku predpísané antidepresíva takmer 20-tisíc pacientom s ľahkou depresiou, z toho 3 600 detí a mladistvých, vrátane 58 detí do 5 rokov, ktoré užívali antidepresíva neodporúčané pre pacientov vo veku do 18 rokov.

Podľa štúdie Analytického Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) stoja duševné poruchy slovenských daňových poplatníkov až 2,1 miliardy eur ročne, čo za rok 2019 predstavuje 2,4 percenta HDP. Táto suma zahŕňa náklady na zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie a nepriame náklady spojené s pracovným trhom.

Prečítajte si tiež: Vlastníctvo áut u slovenských dôchodcov

Prevencia psychických porúch

Existujú rôzne programy prevencie porúch a podpory duševného zdravia, ktoré patria medzi najúčinnejšie opatrenia v oblasti duševného zdravia. Najúčinnejšie prevencie na podporu duševného zdravia sú v ranom detstve, kde je najdôležitejšie vytvorenie bezpečnej a spoľahlivej vzťahovej väzby medzi dieťaťom a matkou. Prežívanie stresu v detskom veku vplýva na život v koncepte traumatických zážitkov v detstve (Adverse Childhood Experiences).

V školskom veku dieťaťa sa pridávajú problémy v škole a s rovesníkmi, v adolescencii užívanie alkoholu a drog. Najúčinnejšie programy v školskom veku sú tréningy emocionálnej gramotnosti u žiakov, tréningy výchovných zručností u rodičov, programy pre prevenciu a riešenie šikany a skríning a online intervencie u študentov.

Syndróm vyhorenia

Slováci sú vyhorení a nevedia si s tým rady. Už počas pandémie COVID-19 sa zmenila hranica medzi prácou a súkromím, čo prispelo k nárastu počtu prípadov syndrómu vyhorenia. Vyhorenie ovplyvňuje fyzické a duševné zdravie, vrátane výkonnosti a pamäti. Rizikové sú povolania s vyššou mierou zodpovednosti, pozície vystavené práci s ľuďmi a vo všeobecnosti také, kde je veľký nesúlad medzi tým, koľko úsilia človek do práce vloží a akú spätnú väzbu či ocenenie za to dostane. Ohrozenou skupinou sú napríklad zdravotníci, ľudia s kancelárskym typom povolania či osoby pôsobiace na vedúcich pozíciách.

Syndróm vyhorenia sa častejšie vyskytuje u žien, ktoré sú štatisticky častejšie hlavnou osobou, ktorá sa stará o dieťa, a to často aj popri zamestnaní, čo logicky predstavuje vyššiu pracovnú záťaž.

Riešenia a odporúčania

ÚHP odporúča štátu hneď niekoľko riešení, ako zlepšiť situáciu v oblasti duševného zdravia. Je potrebné zvýšiť počet psychiatrov, psychológov a psychoterapeutov, skrátiť čakacie lehoty na odbornú pomoc, podporovať modernú liečbu, zvýšiť zastúpenie psychoterapie na úroveň farmakologickej liečby, rozvíjať komunitnú starostlivosť a investovať do výskumu.

Prečítajte si tiež: Dôchodkové sporenie a zákon

Ministerstvo zdravotníctva prichádza s Národným programom duševného zdravia a akčným plánom do roku 2030, kde definuje ako hlavný cieľ reformy starostlivosti v oblasti duševného zdravia zabezpečenie humánnej, modernej a dostupnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov Slovenska. Hlavnými prioritami reformy je väčšia zameranosť na primárnu prevenciu a včasnú intervenciu pre všetkých. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať zraniteľným skupinám obyvateľstva, ktorými sú najmä deti, seniori, znevýhodnené osoby, nezamestnaní, deti v náhradnej rodinnej starostlivosti, národnostné menšiny, migranti, aby sa predišlo ich stigmatizácii.

tags: #počet #ľudí #s #duševnými #poruchami #Slovensko