
Odchod do dôchodku je významným životným míľnikom, ktorý často sprevádzajú rôzne formy ocenenia zo strany zamestnávateľa. Okrem peňažných plnení, akými sú odchodné, môžu zamestnanci obdržať aj nepeňažné plnenia. Tento článok sa zameriava na zdaňovanie týchto nepeňažných plnení v kontexte odchodu do dôchodku, s prihliadnutím na relevantné právne predpisy a praktické príklady. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre zamestnávateľov aj zamestnancov, aby sa vedeli správne orientovať v daňových povinnostiach spojených s týmito plneniami.
Nepeňažné plnenia zamestnancovi môžu mať rôzne podoby. Zákonník práce v § 127 umožňuje poskytovanie časti mzdy formou naturálnej mzdy, avšak s výnimkou minimálnej mzdy. Dôležité je, že naturálnu mzdu možno poskytovať len so súhlasom zamestnanca a za podmienok, ktoré sú s ním dohodnuté. Ako naturálna mzda sa môžu poskytovať výrobky, výkony, práce a služby, avšak nie je dovolené poskytovanie naturálnej mzdy vo forme liehovín alebo iných návykových látok. Ocenenie naturálnej mzdy upravuje Zákonník práce v § 127 ods. 3.
Podľa § 118 ods. Zákonníka práce má zamestnanec pri odchode do dôchodku nárok na odchodné, čo je peňažná náhrada. Okrem toho však môže zamestnanec pri odchode do dôchodku, ako aj pri životnom alebo pracovnom jubileu, dostať od zamestnávateľa aj nepeňažné plnenie. Tieto plnenia môžu byť poskytnuté z prostriedkov zamestnávateľa, zo sociálneho fondu alebo z odborových prostriedkov. Plnenia zo sociálneho fondu sa poskytujú z prostriedkov určených na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Naturálna mzda je považovaná za zdaniteľný príjem zamestnanca v súlade s § 5 ods. 1 písm. a) a ods. zákona o dani z príjmov. To znamená, že hodnota nepeňažného plnenia sa pripočíta k ostatným príjmom zamestnanca a zdaní sa preddavkovým spôsobom.
Ak firma poskytne zamestnancovi pri príležitosti odchodu do dôchodku pobytový zájazd, ktorý zakúpila v cestovnej kancelárii a uhradila zo sociálneho fondu, ide o dar poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Hodnota tohto daru je príjmom zamestnanca, ktorý sa pripočíta k ostatným príjmom a zdaní sa.
Prečítajte si tiež: Vzor poďakovania za spoluprácu
Ak zamestnanec dostane vecný dar pri príležitosti odchodu do dôchodku od odborovej organizácie, nejde o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti od zamestnávateľa, ale z dôvodu členstva v odborovej organizácii. V tomto prípade tento dar nie je predmetom dane v súlade s § 3 ods. 2 písm. zákona o dani z príjmov.
Podľa § 5 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov je za príjem zamestnanca považovaná aj cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom. Avšak, podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené ceny alebo výhry v hodnote neprevyšujúcej 165,97 eura za cenu alebo výhru. Ak je hodnota vyššia, podlieha zdaneniu v celom rozsahu.
Ak zamestnanec vyhral v súťaži cenu v hodnote 45 eur a jeho manželka vyhrala prvú cenu v hodnote 170 eur, cena prijatá zamestnancom je oslobodená od dane, zatiaľ čo cena prijatá manželkou je zdaniteľným príjmom zamestnanca.
Pokiaľ obdrží nepeňažnú cenu alebo výhru dieťa zamestnanca, ktoré nie je považované za vyživované, a cena alebo výhra nespĺňa podmienku pre oslobodenie od dane, takýto zdaniteľný príjem nie je príjmom zo závislej činnosti, ale je ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov, ktorý si zdaní sám daňovník v daňovom priznaní. Iba v prípade peňažných cien alebo výhier sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov a povinnosť zraziť daň má zamestnávateľ.
Podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov je príjmom zamestnanca suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely. Vstupná cena vozidla sa stanoví podľa § 25 zákona o dani z príjmov a zahŕňa aj technické zhodnotenie. Ak je zamestnancovi poskytnuté prenajaté vozidlo, príjem sa vypočíta z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka. Pre pripočítanie 1 % zo vstupnej ceny do zdaniteľných príjmov zamestnanca nie je rozhodujúce, či bolo vozidlo v skutočnosti aj používané.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre poďakovanie klubu dôchodcov
Ak zamestnávateľ poskytol dvom zamestnancom osobný automobil na používanie na služobné aj súkromné účely od 10. júna 2011 a automobil bol zakúpený za 12 000 eur + DPH 2 280 eur, zamestnanci budú mať zdaniteľný príjem vo výške 1 % z 12 000 eur za každý mesiac používania vozidla.
Zamestnávateľ je povinný bezplatne poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky a pracovné oblečenie v rozsahu a za podmienok stanovených zákonom o BOZP a nariadením vlády SR č. 395/2006 Z. z. V súlade s § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov u zamestnanca nie je predmetom dane nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia.
Predmetom zdanenia nie je jednotné pracovné oblečenie, ak sú dodržané podmienky podľa pokynu Ministerstva financií SR č. 4753/1998-62. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom oblečenie majúce charakter civilného oblečenia, ide o ich zdaniteľný príjem.
Ak banka poskytne pracovníčkam pri peňažných priehradkách rovnaké kostýmy označené logom banky a firemným poradcom dva typy kravát s firemným logom, a ak sa jednotné ošatenie poskytlo okruhu pracovníkov určených vo vnútornom predpise a v určenej časovej periodicite, u zamestnancov poskytnuté nepeňažné plnenie nie je predmetom dane.
Podľa § 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov predmetom dane u zamestnanca nie je hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom o BOZP. Všetky plnenia, ktoré obdrží v súvislosti s rekondičnými pobytmi a na ktoré má zamestnanec zákonný nárok, nie sú predmetom dane. Naopak, podmienky pre vylúčenie z predmetu dane alebo oslobodenie od dane nie sú splnené v prípade zamestnávateľom zakúpených relaxačných pobytov v kúpeľoch a bezodplatného poskytnutia rôznych výživových doplnkov zamestnancom od zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre poďakovanie pri odchode
Ak zamestnávateľ zakúpil pre zamestnancov vykonávajúcich vybrané povolania 2-týždňový rekondičný pobyt v kúpeľoch zameraných na liečbu porúch pohybového ústrojenstva, hodnota tohto pobytu nie je predmetom dane. Ak však zakúpil pre administratívnych pracovníkov týždňový rekondičný pobyt, ktorý uhradil zo sociálneho fondu, hodnota tohto pobytu je zdaniteľným príjmom zamestnancov.
Z daňového hľadiska sa u zamestnanca aplikuje § 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého predmetom dane nie je ani hodnota preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
Ak banka objednala pre svojich zamestnancov komplexné preventívne lekárske prehliadky a uhradila ich zo sociálneho fondu, a ak zamestnávateľovi žiaden osobitný predpis neukladá takúto povinnosť, hodnota týchto prehliadok je zdaniteľným príjmom zamestnancov.
Podľa § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem. Podmienkou uplatnenia oslobodenia príjmov zamestnanca od dane v súvislosti s doškoľovaním je, aby zamestnanec takto získané poznatky a vedomosti využíval na pracovisku a bol funkčne zaradený tak, že ich pri svojej práci využíva. Ďalšou podmienkou je aj priama previazanosť medzi predmetom činnosti zamestnávateľa alebo jeho podnikaním a pracovným zaradením zamestnanca, ktorému zamestnávateľ výdavky na doškoľovanie uhrádza.
Ak zamestnávateľ preplatil zamestnancovi poplatok za vykonanie skúšky v súvislosti so získaním vodičského oprávnenia, ide o zdaniteľný príjem zamestnanca, pretože nejde o doškoľovanie zamestnanca, ale o zvýšenie kvalifikácie.
Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie vyplýva zo Zákonníka práce voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávne vzťahy upravuje Zákonník práce. Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce sa stravovanie zabezpečuje najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.