Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva: Riešenie situácií, keď dohoda nie je možná

Podielové spoluvlastníctvo vzniká, keď dve alebo viaceré osoby vlastnia jednu a tú istú vec. Táto situácia však nemusí byť pre všetkých vyhovujúca, a preto zákon umožňuje podielovým spoluvlastníkom toto spoluvlastníctvo zrušiť. Občiansky zákonník preferuje dohodu medzi spoluvlastníkmi, no ak táto nie je možná, prichádza na rad súdne riešenie. Nikto nemôže byť nútený zotrvávať v spoluvlastníctve. Napríklad, ak v rámci dedenia nadobudne jeden dom viacero dedičov, a chcú to zmeniť tak, že dom bude výlučne vlastniť len jeden z nich, môžu uzatvoriť dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. Ak by ostatní spoluvlastníci nesúhlasili s tým, aby dom získal len jeden zo spoluvlastníkov za navrhovanú náhradu, spoluvlastník sa môže obrátiť na súd.

Dohoda spoluvlastníkov: Najrýchlejšie riešenie

Najodporúčanejšou a najrýchlejšou možnosťou je dohoda s ostatnými spoluvlastníkmi na spôsobe vyporiadania. S uzatvorením dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva musia súhlasiť všetci spoluvlastníci danej veci. Keďže podielové spoluvlastníctvo sa touto dohodou ruší, musí sa dohoda týkať všetkých podielov na spoločnej veci a uzatvoriť ju musia všetci spoluvlastníci. Obsahom dohody by malo byť napríklad, kto si ponechá predmet vyporiadania a aké protiplnenie poskytne ostatným.

Pri ostatných veciach dohoda nemusí mať písomnú formu, avšak z hľadiska právnej istoty a prípadnej budúcej potreby ochrany práv sa jej uzatvorenie v písomnej podobe odporúča. Ak dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní nemá písomnú podobu, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným spoluvlastníkom na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Túto povinnosť po vyporiadaní stanovuje § 141 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní musí spĺňať všeobecné podmienky kladené na právne úkony v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť (byt, nebytový priestor, dom, garáž a podobne), dohoda musí obsahovať aj náležitosti podľa katastrálneho zákona, v prípade bytu a nebytového priestoru aj zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Účastníkmi dohody musia byť všetci spoluvlastníci, čiže všetci súrodenci. Navyše sa vyžaduje aj spísanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. dohoda musí spĺňa podmienky podľa § 42 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. dohoda musí mať písomnú formu. Ak je predmetom dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zaniká až vkladom do katastra nehnuteľnosti. Rovnako až povolením vkladu do katastra nehnuteľností vzniká vlastníctvo k veci v zmysle obsahu dohody. Preto dohoda musí spĺňať podmienky podľa § 42 a nasl. Ak by sa dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva týkala bytu alebo nebytového priestoru, dohoda musí spĺňať aj náležitosti podľa § 5 ods. Súčasne, ako príloha k zmluve musí byť potvrdenie správcu alebo predsedu spoločenstva o tom, že na byte / nebytovom priestore neviaznu žiadne nedoplatky, v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Práva k nehnuteľnostiam zapíše príslušný okresný úrad, katastrálny odbor na základe návrhu. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností.

Súdne riešenie: Ak dohoda nie je možná

Ak nedôjde k dohode, prichádza na rad súdne riešenie. V takomto prípade zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Ako postupuje súd?

Súd pri rozhodovaní prihliada na:

• Veľkosť podielov spoluvlastníkov: Súd zohľadňuje, aký veľký podiel na veci vlastní každý zo spoluvlastníkov.
• Účelné využitie veci: Súd sa snaží zabezpečiť, aby sa s vecou nakladalo čo najefektívnejšie a aby slúžila svojmu účelu.
• Reálne rozdelenie veci: Pri samotnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa preferuje najskôr reálne rozdelenie samotnej nehnuteľnosti, a to podľa spoluvlastníckych podielov. Takéto rozhodnutie je možné len vo vzťahu k veciam, ktoré je možné rozdeliť a teda sú deliteľné. V týchto prípadoch, ak by došlo k rozdeleniu nehnuteľnosti, je možné aj to, že súd pri rozdelením zriadi vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti, v súlade s § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
• Prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom: Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; pričom prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. V týchto prípadoch zákon opäť zdôrazňuje, že súd prihliadne na účelne využitie veci. Súčasne spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať do výlučného vlastníctva, musí mať o vec záujem a súhlasiť s tým, rovnako aj s vyplatením náhrady ostatným (ustupujúcim) spoluvlastníkom. K skutočnostiam zohľadňovaných súdom pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí okrem zákonom vyslovene uložených hľadísk vždy aj komplexne celý súbor relevantných skutočností v danom prípade. V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods.
• Predaj veci a rozdelenie výťažku: Ak nie je možné vec rozdeliť, a súčasne ani žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce, súd nariadi predaj veci a výťažok rozdelí podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Takéto rozhodnutie súdu prichádza do úvahy v prípade, ak nie je možné vec rozdeliť, a súčasne ani žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. Ak súd nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku, takéto právoplatné rozhodnutie je exekučným titulom.

Špecifické prípady a obmedzenia

• Poľnohospodárske a lesné pozemky: Ak je predmetom podielového spoluvlastníctva poľnohospodársky alebo lesný pozemok, na novo vzniknuté spoluvlastnícke podiely nemôže rozhodnutím súdu pripadnúť výmera nižšia než 2 000 m2 u poľnohospodárskeho pozemku, a výmera nižšia ako 5 000 m2 u lesných pozemkov. Podielové spoluvlastníctvo, predmetom ktorého je poľnohospodársky pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, nemožno zrušiť a vyporiadať prikázaním celej nehnuteľnosti do (nového) spoluvlastníctva, pokiaľ na novovzniknuté spoluvlastnícke podiely pripadne výmera nižšia než 2 000 m2 (u poľnohospodárskeho pozemku).
• Dôvody hodné osobitného zreteľa: V prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd nemusí návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctve vyhovieť. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa nešpecifikuje, a preto súd bude tieto dôvody posudzovať v každom prípade osobitne podľa individuálnych okolností prípadu.

Náklady súdneho konania

Nevýhodou riešenia vyporiadania majetku súdnou cestou je povinnosť zaplatenia súdneho poplatku súdu vo výške 6% z ceny podielu žiadaného navrhovateľom. V prípade vyporiadania sa teda bude vychádzať z hodnoty podielu, ktorý navrhovateľ žiada.

Alternatívne spôsoby zániku podielového spoluvlastníctva

Okrem dohody a súdneho rozhodnutia existujú aj iné spôsoby zániku podielového spoluvlastníctva:

• Prevod spoločnej veci: Spoluvlastníci môžu previesť spoločnú vec na inú osobu (kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou). Uzatvorením takejto zmluvy by podielové spoluvlastníctvo zaniklo a vec by nadobudol nový vlastník do výlučného vlastníctva. Nie je však vylúčené, aby spoluvlastníci uzatvorili dohodu, na základe ktorej nadobudnú vec iné osoby znova do podielového spoluvlastníctva.
• Zničenie veci: K zániku podielového spoluvlastníctva dôjde napríklad aj zničením veci.

Špecifické prípady

• Byty a nebytové priestory: Ustanovenia Občianskeho zákonníka o zrušení podielového spoluvlastníctva nie je možné použiť na spoluvlastníctvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov k spoločným častiam bytového domu, spoločným zariadeniam bytového domu, príslušenstvu a pozemku, v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Ak by sa dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva týkala bytu alebo nebytového priestoru, dohoda musí spĺňať aj náležitosti podľa § 5 ods. Súčasne, ako príloha k zmluve musí byť potvrdenie správcu alebo predsedu spoločenstva o tom, že na byte / nebytovom priestore neviaznu žiadne nedoplatky, v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
• Pozemkové spoločenstvá: Osobitnú úpravu obsahuje aj zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
• Pozemky podľa zákona č. 180/1995 Z. z.: Obmedzenia a osobitné podmienky vo vzťahu k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k lesným pozemkom, poľnohospodárskym pozemkom a k ďalším zákonom vymedzeným pozemkom upravuje aj zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

tags: #žaloba #o #zrušenie #a #vyporiadanie #podielového