Podielové fondy ako súčasť dôchodkového sporenia: výhody, nevýhody a možnosti

Slovenský investor je často vnímaný ako konzervatívny, s averziou k riziku a neochotou prijímať nové, neznáme investičné možnosti. Avšak, za touto "opatrnosťou" sa môže skrývať skôr nedostatok informácií. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na podielové fondy ako súčasť dôchodkového sporenia na Slovensku, s dôrazom na ich výhody, nevýhody a rôzne možnosti, ktoré ponúkajú.

Dôchodkový systém na Slovensku a podielové fondy

Na Slovensku funguje trojpilierový dôchodkový systém:

1. Prvý pilier: Povinné odvody do Sociálnej poisťovne.
2. Druhý pilier: Dobrovoľné sporenie v dôchodkových správcovských spoločnostiach (DSS).
3. Tretí pilier: Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) v doplnkových dôchodkových spoločnostiach (DDS).

Prvý pilier je povinný, zatiaľ čo druhý a tretí pilier sú dobrovoľné. Racionálny sporiteľ sa snaží svoje vklady čo najlepšie zhodnotiť, a preto je dôležité rozumieť možnostiam, ktoré jednotlivé piliere ponúkajú.

Druhý pilier v súčasnosti spravuje 6 DSS, ktoré ponúkajú rôzne fondy, vrátane garantovaných a negarantovaných (indexových a akciových) fondov. Sporiteľ má tak na výber zo 16 fondov a môže si rozložiť portfólio podľa svojich preferencií.

Inflácia a garantované fondy druhého piliera

Inflácia je ekonomický jav, ktorý znižuje kúpnu silu peňazí. Priemerná inflácia za posledných 10 rokov sa pohybovala okolo 2,37 % respektíve 2,6 % ročne. Jednou z možností, ako sa chrániť pred infláciou, je investovať do garantovaných fondov druhého piliera. Tieto fondy sú vnímané ako bezpečnejšie, čo potvrdzuje aj štatistika, podľa ktorej Slováci preferujú práve tento typ fondov.

Prečítajte si tiež: Ako si vybrať fond na dôchodok?

Priemerná výkonnosť garantovaných fondov za posledných 10 rokov je 2,42 % p.a. Hoci sa to môže zdať ako istota, je dôležité si uvedomiť, že táto výkonnosť nemusí vždy pokryť infláciu.

Indexové fondy druhého piliera

Indexové fondy sú relatívne novinkou v ponuke DSS. Ich cieľom je kopírovať výnosnosť určitého trhového benchmarku, napríklad akciového indexu (ako napríklad MSCI World). DSS sa môžu od kopírovaného indexu odlišovať maximálne o 10%. Výnos indexového fondu tak kopíruje výnos viacerých svetových alebo európskych indexov.

Index je zoznam firiem zložený podľa nejakého kritéria, najčastejšie podľa veľkosti alebo odvetvia pôsobenia. Napríklad index MSCI World sleduje vývoj cien akcií 1 643 akciových spoločností z 23 rozvinutých krajín.

Historické porovnanie ukázalo, že indexové fondy majú vyššiu výkonnosť ako dlhopisové fondy.

Investovanie cez banku vs. správcovskú spoločnosť

Okrem druhého a tretieho piliera ponúkajú banky aj investičné produkty, ako sú sporiace účty, termínované vklady, podielové fondy, akcie, dlhopisy a ETF fondy. Hoci má investovanie cez banku svoje výhody, finanční sprostredkovatelia sa zhodujú v tom, že výhodnejšie je sa mu vyhnúť, pretože prináša nižšiu výkonnosť, slabú ponuku portfólia a obmedzené možnosti v nastavení investičnej stratégie na mieru. Bankové produkty umožňujú diverzifikáciu len vo veľmi obmedzenej miere.

Prečítajte si tiež: ETF fondy alebo podielové fondy pre dôchodok?

Na druhej strane, bankové sporiace produkty majú vopred známy výnos a sú považované za bezpečnejšie. Banky podliehajú prísnym regulačným opatreniam a vklady sú chránené Fondom na ochranu vkladov až do výšky 100-tisíc eur. Bankové produkty majú tiež často nulové poplatky.

Pred investovaním by si klient mal ujasniť, na ako dlhé obdobie chce investovať a na základe toho zvážiť, či je pre neho výhodnejšie sporenie v banke, alebo investovanie.

Ako si vybrať správny podielový fond?

Pri výbere podielového fondu je dôležité zvážiť niekoľko faktorov:

1. Cieľ investovania a časový horizont: Chcete uchovať hodnotu investície alebo zvýšiť svoj kapitál? Aký dlhý je váš investičný horizont?
2. Rizikový profil: Ste ochotní podstúpiť vyššie riziko pre potenciálne vyšší výnos?
3. Poplatky: Aké sú poplatky za správu fondu?
4. Výkonnosť fondu: Aká bola historická výkonnosť fondu?
5. Diverzifikácia: Do akých aktív fond investuje? Je portfólio fondu dostatočne diverzifikované?

Ak sa investor snaží, aby predišiel väčším stratám, je lepšie aby svoju investíciu alokoval medzi 3 rôzne fondy - ideálne akciový, dlhopisový a realitný. Naopak, ak je cieľ investora rast kapitálu, potom je lepšie investovať vyššiu sumu do jedného fondu, a to akciového. Ak sa investor rozhodne pre investíciu výlučne do akciového fondu, musí rozumieť do čoho daný fond investuje a aké rizika sú s investíciou spojené.

V súčasnej situácii na kapitálových trhoch by sme sporenie v dlhopisovom fonde odporúčali iba okrajovo a to z toho dôvodu, že súčasné výnosy na dlhopisoch sú pod úrovňou inflácie, čo znamená, že reálne dosiahnutý výnos v dlhopisovom fonde je záporný.

Prečítajte si tiež: Podmienky zníženia dane z nehnuteľnosti

Podielové fondy vs. ETF fondy vs. Indexové fondy

Začneme s podielovými fondami, pretože tie sú tu najdlhšiu dobu. Prišli veľmi dlho pred ETF či indexovými fondami a úplne prvý podielový fond sa datuje až do roku 1800.

Efektivita: investovaním do podielových fondov budete vlastniť viacero akcií rôznych firiem v jednom balíku. Podielové fondy môžu mať tisíce akcií rôznych podnikov, ale stačí na to jeden nákup.

Diverzifikácia: vlastnením rôznych akcií máte riziko rozložené medzi viaceré akcie namiesto akcií jedného podniku.

Mať profesionálneho manažéra je super, no treba si uvedomiť, že manažér svoju prácu nerobí zdarma a preto je investovanie do podielových fondov spojené s poplatkami za aktívnu správu vášho portfólia. Tieto poplatky za správu sa pohybujú medzi 1-2%. To neznie tak zle. ALE! tento poplatok platíte nezávisle od toho, či váš manažér spraví dobré alebo zlé rozhodnutie, či vaša investície rastie, alebo klesá.

V roku 1976 Jack Bogle, zakladateľ Vanguard, vytvoril prvý indexový fond poskytujúci nízkonákladovú metódu investovania, ktorá povyšuje záujem investora nad záujmom spoločnosti. Indexové fondy boli určené práve investorom, ktorí už nechceli platiť vysoké poplatky za manažovanie podielových fondov. Na rozdiel od tradičných podielových fondov sú tieto fondy manažované PASÍVNE. Fondy namiesto aktívneho manažovania človekom len nasledujú tzv. index, ktorý úplne eliminuje potrebu rozhodovať o nákupe či predaji nejakého podielu. Index je reprezentatívnou vzorkou na akciovom trhu a boli vyvinuté na sledovanie a meranie vývoja akciového trhu. Prvý indexový fond sledoval vlastne vývoj S&P 500 indexu, ktorý je doteraz najnasledovanejším indexom na svetovom trhu. Takže indexové fondy sú typom podielových fondov. Čiže každý indexový fond je vlastne podielovým fondom, ale nie naopak.

ETF fondy - Exchange trade funds, boli predstavené cca 20 rokov po prvom indexovom fonde. Sú veľmi podobné indexovým fondom až na pár vecí. Pri indexových fondoch môže investor nakupovať a predávať akcie len jeden krát za deň. ETF je aktívum, ktoré obsahuje kombináciu cenných papierov, ako sú akcie alebo dlhopisy, s cieľom sledovať konkrétny index - ako napríklad predtým spomínaný S&P 500. Indexové ETF sú svojou povahou daňovo efektívnejšie ako indexové fondy, a to vďaka spôsobu, akým sú štruktúrované. Keď predávate ETF, zvyčajne ho predávate inému investorovi, ktorý ho kupuje, a hotovosť pochádza priamo od nich. Ak chcete získať hotovosť z indexového fondu, musíte ich technicky vyplatiť od správcu fondu, ktorý potom bude musieť predať cenné papiere, aby vygeneroval hotovosť, ktorú vám zaplatí.

No ale ako sa rozhodnúť pri tvorbe investičného portfólia? Netrúfam si povedať, že pre všetkých je správna jediná voľba. Môžem však tvrdiť, že vo všeobecnosti investori, ktorí sa apoň trochu vyznajú alebo majú dobrého investičného poradcu, inklinujú k indexovým ETF fondom. Dôvod je jasný - nižšie poplatky a možnosť vyhnúť sa plateniu dane z výnosu. Pozor, indexové fondy môžu byť aj podielové aj ETF.

Rozdiely medzi podielovými a ETF fondami:

• Poplatky: ETF fondy majú zvyčajne nižšie poplatky za správu ako podielové fondy.
• Transparentnosť: Pri ETF fondoch klient vidí všetky pozície, ktoré sú vo fonde nakúpené. Pri aktívnych podielových fondoch vidí spravidla prvých 10 pozícií a dopátrať sa ku všetkým býva náročné, často až nemožné.
• Daňové zaťaženie: Pri ETF fondoch stačí, ak cenné papiere držíte dlhšie ako rok a neplatíte daň z výnosu. Pri bežných bankových produktoch či klasických podielových fondoch, ktoré nie sú obchodované na burze, klient vždy platí daň z príjmu.
• Správa: ETF sú pasívne spravované tým, že kopírujú nejaký zvolený index a klasický podielový fond sa aktívnou správou snaží vybrať z trhu tie najlepšie investičné príležitosti (najčastejšie akcie alebo dlhopisy).

Aktívne vs. pasívne riadenie fondov

Podielové fondy predstavujú aktívne riadené fondy, ktoré sú založené a riadené investičnými spoločnosťami. Do podielového fondu investori investujú nákupom podielových listov. Tieto finančné prostriedky následne investičná spoločnosť investuje na finančných trhoch. Investori získavajú výnos z rozdielu medzi nákupom a predajom podielových listov (po odčítaní poplatkov).

Indexové fondy (vrátane ETF fondov) sú pasívne riadené fondy, ktoré kopírujú vývoj určitého indexu. Manažér len nakúpi aktíva, aké v indexe sú, a do fondu viac nezasahuje.

Aktívna správa fondu je drahšia ako pasívna správa. Dlhodobé porovnania však hovoria, že vo väčšine prípadov pasívna správa poráža v zhodnotení aktívnu správu.

Príklad: Vplyv poplatkov na výnos

Predstavme si, že podielový fond a ETF fond investovali do amerických akcií a podielový fond bude dosahovať dlhodobo rovnaké zhodnotenie ako index, povedzme 8 % ročne. Súčasne bude nákladovosť ETF fondu napríklad 0,1 % ročne (čisté zhodnotenie 7,9 % ročne) a nákladovosť podielového fondu 0,7 % ročne (čisté zhodnotenie 7,3 % ročne). V tomto prípade, pri pravidelnej investícii 100 eur mesačne na 30 rokov, bude hrubý výnos ETF fondu približne 147-tisíc eur a podielového fondu asi 130-tisíc eur. Rozdiel vo výnosoch, len na základe poplatkov, predstavuje 17-tisíc eur.

Preto má podielový fond zmysel iba vtedy, keď sa mu dlhodobo darí porážať index v čistom zhodnotení. A pri tomto výpočte ešte nie je zohľadnená ani daňová výhoda ETF.

Ktoré fondy sú v kurze?

Finanční sprostredkovatelia v súčasnosti vo veľkej miere využívajú investovanie do indexových fondov. Vyhľadávané sú najmä pre svoju stabilitu a zaujímavé zhodnotenie. Aktuálne je pri novouzatvorených zmluvách podiel indexových ETF fondov viac než 80 %.

Klienti majú na výber z množstva fondov, vrátane ETF fondov zameraných na veľké a známe akciové a dlhopisové indexy, ako napríklad S&P 500, Nasdaq alebo index globálnych dlhopisov. Pre dynamického klienta sú v ponuke aj sektorové fondy zamerané na zelené energie, sektor zdravotnej starostlivosti, informačné technológie a internetovú bezpečnosť.

Obľúbeným trendom sú aj ESG fondy známe aj ako „zelené investovanie“, ktoré je zamerané na spoločensky zodpovedné firmy.

Doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier)

Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) alebo 3. pilier je jednou z možností, ktoré umožňujú prípravu na starobu. 3. pilier ako taký je zaujímavý najmä pohľadu zamestnancov práve možnosťou získať príspevky od zamestnávateľa.

Jednou zo zmien pre sporiteľov v 3. pilieri, ktorí uzatvorili zmluvu v roku 2014 a neskôr, je možnosť zarátať sumu zaplatených príspevkov do základu dane z príjmov. Sporitelia si tak vedia znížiť základ dane o výšku zaplatených príspevkov za celý rok až do sumy 180€ a tým ročne ušetria na dani 34,2€.

Výhody a nevýhody 3. piliera:

Výhody:

• Príspevky od zamestnávateľa.
• Možnosť znížiť si základ dane z príjmov (pre zmluvy uzatvorené po roku 2014).
• Sporenie do 3.piliera je pre firmy nákladovou položkou.

Nevýhody:

• Obmedzená likvidita (peniaze sú dostupné až po 10 rokoch od vzniku zmluvy alebo v dôchodkovom veku).
• Historické výnosy nevykazujú zaujímavé čísla a zhodnocovanie úspor po započítaní inflácie malo naopak stratu.
• Ak sa klient rozhodne sporiť si v 3. pilieri bez pomoci zamestnávateľa tak trh ponúka ďaleko výhodnejšie alternatívy prípravy na dôchodok.

Zhodnotenie v 3. pilieri: informatívny výpočet

Aby ste mali predstavu aké zhodnotenie sporitelia v DDS dosiahnu, realizoval som informatívny výpočet. Tento výpočet vychádza z teoretických základov, nakoľko predpovedať budúcnosť na desaťročia dopredu nevieme.

Čisté ročné zúročenie: -2%; -1%; 0%; +1% (Čisté zúročenie = výnos 3. piliera - inflácia napr. ak je čisté zúročenie 0% znamená to že fond 3. piliera zarobil 2% a inflácia bola 2%, čiže čisté zúročenie je 0%).

Ak by čisté zhodnotenie predstavovalo -2%, tak by sme po 30 rokoch sporenia s každoročnými vkladom 180 eur počas celej doby sporenia dosiahli zisk 2 781 eur.

Rada:

Ak sa rozhodnete pre vstup do 3. piliera, tak sa vám najviac oplatí vstúpiť len za podmienky, že vám do neho bude prispievať aj váš zamestnávateľ.

Záver

Výber správneho podielového fondu a stratégie dôchodkového sporenia je individuálna záležitosť, ktorá závisí od viacerých faktorov. Je dôležité si ujasniť svoje ciele, rizikový profil a časový horizont investovania. Treba sledovať poplatky, historickú výkonnosť a diverzifikáciu fondu.

Ak si chcete sporiť na dôchodok, do 3.piliera sa vám najviac oplatí vstúpiť len za podmienky, že vám do neho bude prispievať aj váš zamestnávateľ. A navyše, čím ste mladší, tým viac si môžete dovoliť podielový fond s vyšším zastúpením akcií a vyšším rizikom.

V prípade, že potrebujete pomoc s výberom správneho fondu a nastavením investičnej stratégie, neváhajte sa obrátiť na finančného poradcu.

tags: #podielový #fond #dôchodok #výhody #nevýhody