Podnikateľ a podmienky splácania záväzkov

Podnikanie so sebou prináša nielen príležitosti, ale aj záväzky. Jednou z kľúčových oblastí, ktorým musia podnikatelia venovať pozornosť, je splácanie záväzkov. Včasné a riadne plnenie finančných záväzkov je nevyhnutné pre udržanie finančnej stability a dôveryhodnosti podniku.

Legislatívne rámce pre splatnosť peňažných záväzkov

Novela Obchodného zákonníka, ktorá nadobudla účinnosť 1. februára 2013, priniesla zmeny zamerané na zabezpečenie včasných úhrad faktúr za dodaný tovar alebo poskytnuté služby. Táto novela, konkrétne zákon č. 9/2013 Z. z., ustanovila maximálnu lehotu splatnosti peňažného záväzku, ktorý je reprezentovaný faktúrou alebo iným dokladom podobnej povahy. Iné výzvy podobnej povahy môžu byť napríklad predžalobné výzvy na plnenie, ak dlžník nemá povinnosť vystaviť faktúru.

Maximálna lehota splatnosti medzi podnikateľmi (B2B)

Zákon stanovuje maximálnu lehotu splatnosti peňažného záväzku medzi podnikateľmi na 60 dní. Táto lehota sa počíta odo dňa doručenia dokladu (faktúry), odo dňa, kedy veriteľ splnil svoj záväzok (dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb), alebo odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa skončila prehliadka, ktorá potvrdila riadne plnenie.

Je dôležité zdôrazniť, že je možné dohodnúť si aj dlhšiu alebo kratšiu lehotu splatnosti. Avšak, dohodnutá lehota splatnosti nesmie byť v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa, teda nesmie byť pre veriteľa značne nevýhodná.

Lehoty splatnosti pre subjekty verejného práva (B2G)

Pre subjekty verejného práva, ako sú štátne orgány, obce a vyššie územné celky, platia prísnejšie lehoty. Tieto subjekty sú povinné splniť svoje peňažné záväzky do 30 dní. Táto lehota sa počíta rovnako ako pri B2B vzťahoch, teda odo dňa doručenia dokladu, odo dňa poskytnutia riadneho plnenia veriteľom, alebo odo dňa skončenia prehliadky, ktorá potvrdila riadne plnenie.

Prečítajte si tiež: Ako funguje maródka pre podnikateľov a dôchodcov?

Aj v tomto prípade je možné dohodnúť si dlhšiu alebo kratšiu lehotu splatenia peňažného záväzku, ak takéto osobitné dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku a dojednanie dlhšej lehoty na splatenie peňažného záväzku nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa a dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne 60 dní.

Pri posudzovaní, či práva a povinnosti veriteľa nie sú v hrubom nepomere s dohodnutou lehotou splatnosti, je nevyhnutné zvážiť individuálne okolnosti. Ide najmä o posúdenie súladu so zásadou poctivého obchodného styku, povahy predmetu plnenia záväzku a existencie spravodlivého dôvodu pre odchýlenie sa dlžníka od zákonnej lehoty splatnosti peňažného záväzku.

Ustanovenia § 340 Obchodného zákonníka sa použijú pre plnenie nepeňažných záväzkov.

Omeškanie dlžníka a nároky veriteľa

V dôsledku stanovenia zákonných lehôt splatnosti peňažných záväzkov (§ 340a a 340b) bol doplnený § 365 o lehoty, kedy sa dlžník dostáva do omeškania. Dlžník je v omeškaní, ak svoj peňažný záväzok nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu, do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, alebo do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa.

Ak je v zmluve dohodnutá iná lehota splatnosti (splatnosť peňažného záväzku podnikateľa inému podnikateľovi je maximálne 60 dní), dlžník je v omeškaní, ak svoj peňažný záväzok nesplní riadne a najneskôr do dohodnutej lehoty splatnosti. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Prečítajte si tiež: Profi Credit pre opatrovateľky

V súvislosti s omeškaním dlžníka vznikajú veriteľovi nasledujúce nároky:

• Nárok na úrok z omeškania.
• Nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
• Nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním.

Úrok z omeškania

Ak je dlžník v omeškaní, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Veriteľ má nárok na úroky z omeškania bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia. Nie je jeho povinnosťou pripomínať dlžníkovi povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok.

Výška úroku z omeškania môže byť dohodnutá v zmluve, alebo ak v zmluve dohodnutá nie je, použije sa sadzba úrokov z omeškania stanovená nariadením vlády Slovenskej republiky.

Ak je v omeškaní dlžník, ktorým je subjekt verejného práva, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania najmenej v zákonnej sadzbe.

Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.) účinným k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Prečítajte si tiež: Dovolenka a stravné lístky: Podnikateľ

Paušálna náhrada nákladov

Okrem úrokov z omeškania má veriteľ nárok aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia dlžníka. Paušálna náhrada by mala pokryť interné náklady na uplatnenie pohľadávky (telefonické výdavky, výdavky na tlač a zasielanie upomienok, výdavky v súvislosti s využitím služieb advokáta alebo spoločnosti na vymáhanie pohľadávok a pod.). Suma paušálnej náhrady je aktuálne podľa nariadenia stanovená vo výške 40 EUR.

Podrobnosti o stanovení zákonnej sadzby úrokov z omeškania a výške paušálnej náhrady upravuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka z 23. januára 2013.

Náhrada škody

Nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka so splatením záväzku sa upravuje (znižuje) o úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Zabraňuje sa tým, aby nedochádzalo k obohacovaniu veriteľa uplatňovaním duplicitných náhrad za spôsobené škody.

Nekalá zmluvná podmienka a nekalá obchodná prax

V rámci novely Obchodného zákonníka boli zavedené inštitúty nekalá zmluvná podmienka a nekalá obchodná prax. Nekalá zmluvná podmienka je zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod. Takéto zmluvné dojednanie je neplatné.

Nekalá obchodná prax je obchodná prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, týkajúca sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod. Takáto obchodná prax je zakázaná.

Za nekalú zmluvnú podmienku, resp. nekalú obchodnú prax sa považuje aj vylúčenie nároku veriteľa na úroky z omeškania alebo vylúčenie nároku veriteľa na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

Riešenie problémov s neuhradenými faktúrami

V praxi sa podnikatelia často stretávajú s problémom neuhradených faktúr. V takýchto prípadoch je dôležité vedieť, ako postupovať.

Príklady z praxe a rady advokáta

Príklad 1: Živnostník pracoval cez agentúru v Holandsku a faktúra nebola uhradená v dohodnutej lehote.

• Rada: Písomne vyzvať objednávateľa na úhradu faktúry a poukázať na podmienky dohodnuté v zmluve.

Príklad 2: Živnostník odišiel z práce predčasne a firma mu nechce vyplatiť celú faktúru.

• Rada: Ak boli odpracované hodiny a vystavená faktúra, objednávateľ je povinný faktúru uhradiť. V prípade omeškania má živnostník nárok na úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

Príklad 3: Zamestnávateľ v zmluve neuviedol pokutu za neplnenie výpovednej lehoty a odmieta preplatiť faktúru.

• Rada: Ak zmluva neobsahuje ustanovenia o pokutách za neplnenie výpovednej lehoty, objednávateľ nemá právo tieto pokuty uplatniť. Odporúča sa zaslať predžalobnú výzvu s uvedením lehoty na splatenie dlžnej sumy.

Príklad 4: SZČO pracoval v Nemecku prostredníctvom slovenskej firmy a faktúra nebola preplatená kvôli výhradám v preberacom protokole.

• Rada: Skutočnosť, že odberateľ neuhradil plnú sumu odberateľovi SZČO, nie je dôvod na neuhradenie faktúry SZČO. Lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy.

Príklad 5: Živnostník nedostal výplatu a má podozrenie, že peniaze už nikdy neuvidí.

• Rada: Odporúča sa poslať objednávateľovi prác výzvu k úhrade dlžnej sumy s určením lehoty splatnosti podľa zmluvy, prípadne potvrdenej objednávky. Ak k úhrade nedôjde, bude potrebné podať žalobu na súd.

Príklad 6: Živnostník pracoval v Nemecku a majiteľ firmy mu odmieta vyplatiť faktúru kvôli predčasnému ukončeniu projektu.

• Rada: Je potrebné riadiť sa ustanoveniami zmluvy. Samotný stavbyvedúci nie je oprávnený ukončovať zmluvu o dielo, ak z podpísanej zmluvy nevyplýva iné.

Príklad 7: Živnostník pracuje u pani, ktorá mu sľúbila zálohovú platbu, ale neustále ho odkladá.

• Rada: Ak ste sa dohodli na zálohových platbách podľa vykonaných prác, objednávateľ diela je povinný ich uhradiť. Ak k úhrade preddavkovej platby nedôjde ani v dodatočnej lehote, odstúpte od zmluvy o dielo písomne.

Príklad 8: Živnostníkovi odmietajú vyplatiť faktúru a žiadajú, aby ju vyhotovil na hotovosť.

• Rada: Ak bola vystavená faktúra na prevod finančných prostriedkov prostredníctvom banky, nie je právny dôvod, aby ste faktúru opravovali s tým, že úhrada bude vykonaná v hotovosti.

Príklad 9: Akú formu zmluvy je najlepšie uzavrieť pri vykonávaní prác pre iného živnostníka alebo s.r.o.?

• Rada: Odporúča sa obchodné zmluvy uzatvárať v písomnej podobe.

Príklad 10: Živnostník pracoval v Nemecku prostredníctvom slovenskej s.r.o. a nechcú mu vyplatiť faktúru kvôli porušeniu pracovnej zmluvy.

• Rada: Ak ste pracovali ako živnostník, nepodpisuje sa pracovná zmluva. Treba posúdiť, či boli splnené podmienky na vyfakturovanie, prípadne či ste boli oprávnený pracovisko opustiť skôr.

Príklad 11: Živnostník pracoval v zahraničí a neobdržal zaplatenú faktúru a majiteľ sa mu vyhráža pokutou.

• Rada: Treba postupovať podľa zmluvy. Ak máte hodinovú sadzbu, mali by ste mať výkaz prác, kde bude jasné, koľko ste odpracovali a podľa toho mu vystaviť faktúru.

Zmenky ako forma splácania záväzkov

Zmenka je cenný papier, ktorý môže slúžiť ako forma splácania záväzkov. Je to prevoditeľný cenný papier vydávaný individuálne, v listinnej podobe, ktorý má predovšetkým úverovú a platobnú funkciu.

Funkcie zmenky

• Úverová funkcia: Namiesto platenia peňažného záväzku podpíše dlžník zmenku, ktorú naňho vystavil veriteľ.
• Zabezpečovacia funkcia: Zmenka zabezpečuje veriteľovi jednoduché vymáhanie svojej pohľadávky.
• Platobná funkcia: Dlžník môže svojmu veriteľovi platiť svoj peňažný záväzok tým, že naňho indosuje zmenku, ktorú získal ako zmenkový veriteľ.
• Garančná funkcia: Vystaviteľ aj každý indosant zodpovedajú za jej zaplatenie všetkým osobám, ktoré zmenku podpísali neskôr.

Druhy zmeniek

• Vlastná zmenka: Vystaviteľ sa zaväzuje zaplatiť peňažnú sumu.
• Cudzia zmenka: Vystaviteľ prikazuje tretej osobe, aby zaplatila peňažnú sumu.
• Platobné zmenky: Používajú sa pri predaji tovaru na úver.
• Zabezpečovacie zmenky: Slúžia ako istota pre prípad, ak nebude splnená či zaplatená iná dohodnutá povinnosť.
• Krátkodobé zmenky: Splatné do jedného roka od dátumu vystavenia.
• Dlhodobé zmenky: Splatné po uplynutí jedného roka od dátumu vystavenia.

Náležitosti zmenky

• Označenie, že ide o zmenku, uvedené v texte listiny.
• Bezpodmienečný príkaz alebo sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu.
• Údaj o splatnosti.
• Údaj o mieste, kde sa má platiť.
• Meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť.
• Dátum a miesto vystavenia zmenky.
• Podpis vystaviteľa.

Zmenkové úkony

• Akceptácia: Prijatie cudzej zmenky zmenečníkom.
• Aval: Ručenie tretej osoby za záväzok zo zmenky.
• Indosament: Písomný prevod zmenky na inú osobu.
• Protest: Verejná listina o odmietnutí prijatia alebo platenia zmenky.

Účtovanie o zmenkách

Pri účtovaní zmeniek je dôležité preveriť, či listina vydávaná za zmenku ňou naozaj je. Pre platnosť zmenky je dôležité napríklad, aby slovo „zmenka“ bolo zahrnuté do textu listiny a musí byť napísané v rovnakom jazyku ako celá zmenka. V texte listiny musí byť obsiahnutý bezpodmienečný príkaz (cudzia zmenka) alebo sľub (vlastná zmenka) zaplatiť určitú sumu v určitom čase a na určenom mieste určitej osobe. O tovarových zmenkách sa účtuje na samostatných účtoch v účtovej triede 3 - Zúčtovacie vzťahy ako o zmenkových pohľadávkach a zmenkových záväzkoch.

Insolvencia a úpadok podnikateľa

Insolventnosť sa vo všeobecnosti označujú finančné problémy či zadlženosť podnikateľského subjektu. Právnym pojmom, ktorý zahŕňa platobnú neschopnosť a predlženie, je pojem úpadok a vymedzuje ho zákon č. 7/2005 Z. z. Každý podnikateľský subjekt je povinný sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie.

Formy úpadku

• Platobná neschopnosť: Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
• Predlženie: Ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Dlžník v predlžení je povinný podľa ust. § 11 ods. 2 ZKR podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení.

Kapitálové fondy

Kapitálové fondy sú fondy tvorené z príspevkov akcionárov alebo spoločníkov spoločnosti. Nie sú teda tvorené zo zisku spoločnosti. Vytvorenie kapitálového fondu nie je zákonnou povinnosťou. Ak sa akcionári alebo spoločníci rozhodli vytvoriť kapitálový fond, musí byť jeho vytvorenie upravené v zakladateľskej zmluve alebo stanovách. Splatený kapitálový fond z príspevkov možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov (spoločníkov) alebo na zvýšenie základného imania. Najčastejším využitím kapitálových fondov je odstránenie záväzkov spoločnosti (napr. pôžičiek) ich kapitalizáciou.

Zánik záväzku

Pojmy „úhrada záväzku“ alebo „zánik záväzku“ sú na účely uplatnenia § 17 ods. 27 ZDP veľmi dôležité pre daňovníka, kedy si môže znížiť základ dane, ak v minulosti bol základ dane zvýšený o predmetný neuhradený záväzok. Ak možno považovať z právneho hľadiska za spôsob zániku záväzku napríklad formou prevzatia dlhu, zmenkou a pod.

Predaj podniku a daňové aspekty

Fyzická osoba podnikateľ predáva svoj podnik novozaloženej spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je jediným spoločníkom. Cena predaja podniku bude vyššia ako reálna hodnota predávaného majetku (pohľadávky, záväzky, hmotný majetok). Vzniknutý goodwill bude firma A s. r. o. odpisovať. Obchodná spoločnosť majetok a záväzky nadobudnuté kúpou podniku alebo jeho časti oceňuje reálnou hodnotou, pričom pri odpisovaní majetku uplatní postup podľa § 26 zákona o dani z príjmov (teda majetok zaradí do príslušnej odpisovej skupiny a odpisuje ako novo-obstaraný majetok).

tags: #podnikateľ #splatenie #záväzku #podmienky