
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podpore v nezamestnanosti a invalidnom dôchodku na Slovensku, s dôrazom na podmienky nároku, výpočet dávok a možnosti zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelené informácie o týchto dôležitých sociálnych dávkach a právach.
Dávka v nezamestnanosti je sociálna dávka, ktorá poskytuje finančnú podporu ľuďom, ktorí prišli o zamestnanie. Na jej získanie musia byť splnené určité podmienky, ktoré sú presne definované zákonom. Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká vtedy, ak občan v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, teda 730 dní. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je teda podmienený dobou účasti na poistení v nezamestnanosti.
Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká okamihom zaradenia občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie. O zaradení do evidencie rozhoduje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Týmto krokom sa začína takzvané „podporné obdobie v nezamestnanosti“, ktoré trvá až šesť mesiacov. Nie všetky obdobia v rámci týchto šiestich mesiacov sa považujú za obdobie, počas ktorých sa dávka vypláca.
Na to, aby si uchádzači mohli uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti, musí podať žiadosť. Táto žiadosť sa podáva na príslušné miesto Sociálnej poisťovne, ktorá je určená podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Oznámenie o zaradení do evidencie je oficiálny dokument, ktorý vydáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a je považovaný za písomnú žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Takto podaná žiadosť o dávku v nezamestnanosti bude elektronicky doručená Sociálnej poisťovni na spracovanie. Dôvod skončenia pracovnoprávneho vzťahu ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na určitý alebo neurčitý čas nie sú rozhodujúce.
Výška dávky v nezamestnanosti sa určuje na základe vyrovnania príjmov žiadateľa a výpočtu priemernej mzdy v období pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Podporné obdobie trvá maximálne šesť mesiacov, pričom počas tejto doby má uchádzač o zamestnanie získať nové zamestnanie alebo si doplniť svoje odborné zručnosti, ktoré môžu pomôcť na trhu práce. Po zálohe tejto doby nárok na dávku zaniká.
Prečítajte si tiež: Ako získať podporu z ÚPSVaR
Od 1. júla 2025 sa mení maximálna výška dávky v nezamestnanosti v súvislosti s novým vymeriavacím základom, ktorý je dôležitý pre výpočet tejto dávky. Výška dávky závisí aj podľa počtu dní v mesiaci. Na základe to bude výška dávky v nezamestnanosti za jednotlivé mesiace v období od 1.7.2025 do 30.6.2026 nasledovná:
Tento výpočet vychádza z pravidiel, že dávka v nezamestnanosti sa určuje ako 50 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) vynásobeného počtom dní v príslušnom mesiaci.
Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. konštanty vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Konštanta je určená ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.
Maximálny DVZ sa mení vždy k 1. júlu daného roka a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje raz ročne.
Pre lepšie pochopenie uvádzame príklad výpočtu dávky v nezamestnanosti:
Prečítajte si tiež: Možnosti pre rodičov: Príspevok a nezamestnanosť
Podpora v nezamestnanosti sa v roku 2026 zmení. Dávka sa bude čerpať maximálne šesť mesiacov a jej výška sa začne znižovať od štvrtého mesiaca. Doteraz dostávali nezamestnaní približne polovicu svojho predchádzajúceho platu počas celého obdobia podpory. Táto konsolidačná zmena má podľa štátu priniesť úsporu 24 miliónov eur a motivovať nezamestnaných k aktívnejšiemu hľadaniu práce.
Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.
Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 72 ZSP. Zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity.
ZSP zmenil posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom na účely invalidity. ZSP nerozoznáva invaliditu a čiastočnú invaliditu. Posudkový lekár sociálneho poistenia určí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohe č. 4 ZSP.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 ZSP. Príloha uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Percento sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre predčasný dôchodok a podporu
Funkčná porucha podľa § 50 ods. 2 je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako 1 rok.
Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.
Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.
Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov.
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Peňažný príspevok sa poskytuje za stanovených podmienok osobe, ktorá osobne opatruje osobu s ŤZP odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby v stupni IV alebo V. Ak osoba, ktorá opatruje osobu s ŤZP, vykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako 2,5 násobok sumy životného minima. Žiadosť o priznanie peňažného príspevku sa podáva písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa.
Peňažný príspevok na opatrovanie je možné priznať najskôr od začiatku mesiaca, v ktorom bola príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podaná písomná žiadosť o tento príspevok. Konanie o priznanie peňažného príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti. Lehota na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je 30 dní od začatia konania. Peňažný príspevok je možné priznať a vyplatiť aj vtedy, ak opatrovaná osoba zomrela pred vypracovaním integrovaného posudku, ktorý mal byť podkladom rozhodnutia o peňažnom príspevku na opatrovanie.
Ustanovenia viacerých zákonov podporujú snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu v čo najširšej miere. Ide hlavne o zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSZ“), ktorý tohtoročnými novelizáciami zavádza nové možnosti v tejto oblasti.
Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov. Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZP je podľa § 40 ods. Na základe prechodného ustanovenia v § 254 ods. Zamestnanec na účely ZSZ je podľa § 4 ZSZ fyzická osoba v pracovnom pomere podľa ZP alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Od 1. 5. Občania s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % sa od 1. 5. 2008 podľa § 8 ods. 1 písm. i) ZSZ považujú za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím definuje § 158 a 159 ZP. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená. Podľa § 159 ods. 2 ZP zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.