
Otázka premlčania pohľadávok a jej súvislosť s výzvou veriteľa na plnenie patrí medzi kľúčové a často diskutované témy v slovenskom právnom prostredí. Tento článok sa zameriava na analýzu premlčacích lehôt, ich začiatok plynutia a vplyv na vymáhateľnosť pohľadávok, s dôrazom na judikatúru a odborné názory. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, ktorý bude zrozumiteľný pre širokú škálu čitateľov, od študentov práva až po podnikateľov a bežných občanov.
Premlčanie je inštitút, ktorý upravuje časové obdobie, počas ktorého môže veriteľ úspešne uplatniť svoje právo na súde. Po uplynutí tejto doby sa pohľadávka stáva právne nevymáhateľnou, ak dlžník v súdnom konaní vnesie námietku premlčania. Je dôležité zdôrazniť, že premlčanie neznamená zánik dlhu, ale iba obmedzenie možnosti jeho súdneho vymáhania.
Pri premlčaní pohľadávok je potrebné rozlišovať dve časové roviny:
Súd neprihliada na premlčanie z úradnej povinnosti. Je na dlžníkovi, aby v súdnom konaní vzniesol námietku premlčania. Ak dlžník túto námietku nevznesie, súd môže veriteľovi priznať právo z pohľadávky, aj keď premlčacia doba už uplynula.
Jednou z kľúčových otázok v oblasti premlčania pohľadávok je určenie momentu, kedy začína plynúť premlčacia doba. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynie trojročná premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V praxi to znamená, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa splatnosti pohľadávky.
Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?
V prípadoch, keď nie je doba splatnosti pohľadávky vopred určená, nastáva otázka, či premlčacia lehota začína plynúť ihneď po vzniku dlhu alebo až po tom, čo veriteľ požiadal dlžníka o plnenie. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v tejto otázke ustálila na názore, že ak doba plnenia nie je určená, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie (§ 563 Občianskeho zákonníka). Dlžník je v takom prípade povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie.
Niektoré právne názory zastávajú stanovisko, že výzva veriteľa na plnenie má charakter právneho úkonu, a preto sa právo uskutočniť takúto výzvu premlčuje podľa § 391 Obchodného zákonníka. Tento názor však nie je všeobecne akceptovaný a považuje sa za mylný.
Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť (§ 110 Občianskeho zákonníka). Táto desaťročná premlčacia doba sa vzťahuje aj na judikované pohľadávky z obchodnozáväzkových vzťahov, ak Obchodný zákonník neobsahuje vlastnú úpravu premlčacích lehôt judikovaných pohľadávok.
Vzťah medzi Občianskym a Obchodným zákonníkom je vzťahom lex specialis derogat legi generalis. To znamená, že ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, musia sa použiť predpisy občianskeho práva.
Pre lepšie pochopenie problematiky premlčania pohľadávok si analyzujme prípad, ktorý sa dostal až na Krajský súd v Žiline.
Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume
Žalobca a žalovaný 1/ uzavreli zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému 1/ finančnú hotovosť vo výške 20 000,- €. Žalovaný 1/ sa zaviazal splatiť žalobcovi poskytnutú finančnú hotovosť jednorázovo do 14 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy na vrátenie peňazí. Žalovaní 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dlh nie je premlčaný, pretože zmluva o pôžičke obsahuje jednoznačnú dohodu o čase plnenia, a to jednorázovo do 14 dní od písomnej výzvy veriteľa. Od výzvy veriteľa potom začala plynúť premlčacia lehota.
Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol. Odvolací súd konštatoval, že čas plnenia bol v danom prípade prenechaný na vôli veriteľa, konkrétne na písomnú výzvu na vrátenie peňazí. Za deň rozhodný pre začiatok plynutia premlčacej doby je podľa odvolacieho súdu potrebné považovať deň, ktorý nasleduje po vzniku dlhu.
Žalobca podal dovolanie s tým, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke okamihu začatia plynutia premlčacej doby. Podľa jeho názoru sa jeho právo na splatenie dlhu nepremlčalo, nakoľko svoje právo vyzvať dlžníka na plnenie uplatnil vo všeobecnej premlčacej dobe.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné. Najvyšší súd poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu.
Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky
Aby sa veriteľ vyhol premlčaniu pohľadávky, mal by:
Ak je pohľadávka premlčaná, veriteľ ju nemôže úspešne vymáhať na súde, ak dlžník vnesie námietku premlčania. To však neznamená, že dlh zanikol. Dlžník môže svoj dlh dobrovoľne splniť.
Premlčacia doba na dlhy na poistnom u zdravotných a sociálnych poisťovní je dlhšia ako všeobecná premlčacia doba. V prípade zdravotných poisťovní je to 10 rokov od splatnosti dlžného poistného.
Premlčanie záložného práva je závislé od premlčania samotného dlhu. Ak je záložné právo zapísané vo verejnom zozname (napr. v katastri nehnuteľností), platí desaťročná premlčacia lehota.
Ak je exekúcia právoplatne zahájená, premlčacia lehota sa zastaví. K premlčaniu môže dôjsť až po zastavení exekúcie pre nemajetnosť, a to po uplynutí 10 rokov od uznania dlhu alebo od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.
tags: #pohladavka #sudu #a #premlcanie #podmienky