Diskriminácia žien v dôchodkovom veku na Slovensku

Úvod

Diskriminácia na základe veku je komplexný problém, ktorý sa dotýka mnohých aspektov života starších ľudí, vrátane ich postavenia na trhu práce a prístupu k dôchodkovému zabezpečeniu. Na Slovensku, podobne ako v iných európskych krajinách, sa táto problematika stáva čoraz naliehavejšou vzhľadom na demografický vývoj a starnutie populácie. Tento článok sa zameriava na diskrimináciu žien v dôchodkovom veku, analyzuje jej príčiny, prejavy a dôsledky, a zároveň sa venuje možným riešeniam a opatreniam na zlepšenie situácie.

Čo je diskriminácia?

Diskriminácia nastáva, keď sa s určitou osobou zaobchádza inak ako s inými osobami v podobnej situácii, a to z dôvodu určitého znaku, ktorý táto osoba má, ako je rasa, etnický pôvod, pohlavie, jazyk, náboženstvo alebo iné. K diskriminácii dochádza vtedy, keď sa diskriminačné zaobchádzanie s jednou osobou vzťahuje aj na inú osobu, ktorá je s ňou úzko spojená (asociovaná). Tento zoznam nie je úplný a k diskriminácii môže dochádzať z rôznych dôvodov. Rozdielne zaobchádzanie nebude porušením ľudských práv, ak existuje objektívne a rozumné odôvodnenie a ak sleduje legitímny cieľ. Existuje aj koncepcia pozitívnych opatrení - priaznivé zaobchádzanie so skupinami, ktoré boli tradične nezákonne diskriminované. Povinnosti štátu sú dvojaké: negatívne (povinnosti "niečo nerobiť") a pozitívne (povinnosti "niečo robiť"). Zákaz diskriminácie vyplýva zo zásady rovnosti: všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní. Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona bez akejkoľvek diskriminácie. Tento zákaz sa nachádza aj vo všetkých najdôležitejších medzinárodných a regionálnych dohovoroch o ľudských právach.

Dôchodkový vek a legislatívne zmeny

Vláda by mala začať s ďalším postupným navyšovaním dôchodkového veku "už zajtra", nie ešte 13 rokov otáľať, ako povedal Radovan Ďurana z INESS. Zo starších ľudí sa v očiach koaličných politikov stáva záťaž slovenskej ekonomiky. Ak pracovať chcú, dokonca aj po odchode do dôchodku, zaberajú vraj miesta mladým. Ak by radšej odišli do penzie, budú na to musieť čakať čoraz dlhšie, keďže vek dožitia stúpa a dôchodkový systém kolabuje.

Paradoxne však možno už o dve desaťročia nebude ani 65 rokov stačiť na nárok na starobnú penziu. Minister práce Jozef Mihál totiž ohlásil nový princíp, akým by sa mal automaticky predlžovať dôchodkový vek. Od roku 2024, keď už budú všetci slovenskí muži aj ženy definitívne odchádzať do penzie v 62 rokoch, sa podľa ministrovho návrhu začnú k dôchodkovému veku opäť pridávať ďalšie mesiace, v závislosti od vývoja stredného veku dožitia.

Princíp podobný Mihálovmu už pri dôchodkovej reforme presadila česká pravicová koaličná väčšina. V Česku sa bude každoročne dôchodkový vek u mužov posúvať o dva mesiace a u žien dokonca o štyri mesiace ročne tak, aby sa tento vek u oboch pohlaví do roku 2041 zjednotil na 67 rokoch. V tomto veku by teda mali odchádzať do penzie dnešní tridsiatnici. Deti by mali odchádzať do penzie až v sedemdesiatke. Česi však bojujú iba s 9-percentnou nezamestnanosťou.

Prečítajte si tiež: Pretrvávajúca diskriminácia žien pri odchode do dôchodku

Dôchodkový vek s výhľadom až na 70 rokov sú dnes nútené predlžovať prakticky všetky európske krajiny vzhľadom na zlý demografický vývoj a predlžujúci sa vek dožitia. Nie všetky však zároveň bojujú s takou vysokou nezamestnanosťou ako Slovensko. Navyše, hoci Slováci dnes v porovnaní s vyspelými Európanmi odchádzajú do penzie relatívne skoro, neužívajú si ju dlhšie. Priemerný slovenský muž žije na dôchodku asi 15 a žena takmer 20 rokov, čo je porovnateľné napríklad s priemerným Nemcom či Nórom.

Prejavy diskriminácie žien v dôchodkovom veku

Nižšie dôchodky

Ženy na Slovensku majú v priemere nižšie dôchodky ako muži. Tento rozdiel je spôsobený viacerými faktormi, vrátane nižších miezd počas ich pracovného života, prerušenia kariéry z dôvodu materskej dovolenky a starostlivosti o rodinu, a tiež skutočnosti, že ženy častejšie pracujú na čiastočný úväzok. Priemerný dôchodok sa pohybuje u mužov na úrovni 400 eur a u žien iba mierne prevyšuje 300 eur. Ženy v staršom veku sú väčšmi ohrozené chudobou: vo vekovej skupine 65+ bolo riziko chudoby žien v porovnaní s mužmi takmer 2,5-krát vyššie.

Problémy na trhu práce

Slovenská verejnosť hodnotí postavenie a šance starších ľudí v našej spoločnosti v porovnaní s mladšími značne kriticky: až 73 % ich pokladá za horšie. Za najzávažnejšie problémy starších ľudí verejnosť pokladá životnú úroveň, sociálne a dôchodkové zabezpečenie (59 %), zdravotnú starostlivosť (50 %), diskrimináciu v práci a zamestnaní (22 %); nerešpektovanie potrieb starších ľudí a ich celkovú diskrimináciu (22 %); kriminalitu páchanú na starších ľuďoch (14 %); ich spoločenskú marginalizáciu a vyradenie zo života (14 %) a nedostupnosť sociálnych služieb (10 %).

Za najzávažnejšie oblasti diskriminácie starších ľudí verejnosť pokladá trh práce (51 %), zdravotníctvo (34 %), úrady a služby (28 %). Za posledné roky vzrástla tolerancia voči diskriminácii starších ľudí na základe veku, čo možno pravdepodobne pripísať rastu nezamestnanosti. Rozšírila sa neoprávnená predstava, že starší pracovníci predstavujú na trhu práce konkurenciu pre mladších. Osobnú skúsenosť s diskrimináciou na základe veku má približne pätina ľudí vo veku 45-64. Častejšie ju zažívajú ženy; ľudia s nižším vzdelaním; nepracujúci. Zo skupiny nepracujúcich ju najčastejšie konštatujú nezamestnaní a invalidní dôchodcovia. Z vekového hľadiska sa najčastejšie cíti diskriminovaná skupina 55-59-ročných. Väčšina ľudí vo veku 45-64 je presvedčená, že starší ľudia nedostatočne obhajujú svoje práva (73 %), pričom ich aj nedostatočne poznajú (68 %).

S nateraz posledným návrhom, ako ich vytlačiť z pracovného trhu, vyšiel bývalý minister práce Ľudovít Kaník (SDKÚ). V novele Zákonníka práce, o ktorej sa v parlamente bude rozhodovať už o niekoľko dní, mieni presadiť, aby ľudia nad 65 rokov mohli byť prepúšťaní pre vysoký vek. Presadzuje tým vlastne požiadavku, s ktorou už pred niekoľkými týždňami vyšli zamestnávatelia - aby bol nárok na dôchodok dôvodom výpovede.

Prečítajte si tiež: Formy vekovej diskriminácie

Podľa ekonomického analytika Pavla Kárásza sú úvahy Kaníka o ich prepúšťaní diskriminačné. „Náležia skôr kategórii kvázi odborníkov, ktorým sa nechce rozmýšľať a hľadajú iba najprostejšie riešenia. Na nápad jednoducho sa starých zbaviť, naozaj netreba ani maturitu,“ myslí si Kárász. Pripomína, že možnosti prepúšťať dôchodcov jestvujú už dnes, presne tak, ako možnosti prepúšťať akékoľvek skupiny pracovníkov. Každé „zjednodušenie“ tohto procesu pre seniorov preto chápe ako diskrimináciu z hľadiska veku.

Stereotypy a predsudky

Starší vek a ľudské práva - prezentácia výsledkov poukazuje na vekové stereotypy. Rozšírila sa neoprávnená predstava, že starší pracovníci predstavujú na trhu práce konkurenciu pre mladších.

Dôsledky diskriminácie

Diskriminácia žien v dôchodkovom veku má vážne dôsledky nielen pre samotné ženy, ale aj pre celú spoločnosť. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Finančná neistota a chudoba: Nižšie dôchodky a obmedzené možnosti zamestnania vedú k finančnej neistote a zvýšenému riziku chudoby u starších žien.
• Sociálna izolácia a vylúčenie: Diskriminácia môže viesť k sociálnej izolácii a vylúčeniu starších žien zo spoločenského života.
• Zhoršenie zdravotného stavu: Finančné problémy a sociálna izolácia môžu negatívne ovplyvniť zdravotný stav starších žien.
• Strata ľudského kapitálu: Spoločnosť prichádza o skúsenosti a vedomosti starších žien, ktoré by mohli byť cenným prínosom pre ekonomiku a spoločnosť.

Riešenia a opatrenia

Na zlepšenie situácie žien v dôchodkovom veku je potrebné prijať komplexné opatrenia na rôznych úrovniach:

• Zvyšovanie miezd žien: Je potrebné zamerať sa na znižovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
• Podpora zamestnanosti starších ľudí: Vláda by mala podporovať zamestnávanie starších ľudí prostredníctvom daňových úľav pre zamestnávateľov, rekvalifikačných kurzov a programov na podporu podnikania.
• Zvyšovanie dôchodkov: Je potrebné zabezpečiť, aby dôchodky boli dostatočné na pokrytie základných životných potrieb a aby sa pravidelne valorizovali.
• Boj proti stereotypom a predsudkom: Je potrebné viesť verejnú osvetu o pozitívnom prínose starších ľudí pre spoločnosť a bojovať proti stereotypom a predsudkom.
• Podpora aktívneho starnutia: Je potrebné vytvárať podmienky pre aktívne starnutie, aby sa starší ľudia mohli zapájať do spoločenského života a realizovať svoje záujmy.

Kompenzácie pre diskriminovaných poistencov

Tisícky poistencov, ktorí boli diskriminovaní v súvislosti s neskorším odchodom do dôchodku, v týchto dňoch dostávajú zo Sociálnej poisťovne finančnú kompenzáciu. Sociálna poisťovňa za posledný mesiac spracovala kompenzácie približne 37 350 poistencom, ktorým bol priznaný starobný a predčasný starobný dôchodok do konca roka 2020. Spolu s priebežne priznávanými kompenzáciami ďalšej skupiny 7 850 poistencov, ktorí si o starobný dôchodok žiadali až tento rok, tak spolu odstránila už viac ako 45 200 diskriminácií. Ide predovšetkým o ženy od roku narodenia 1957. Sociálna poisťovňa vo výraznom predstihu zabezpečuje kompenzáciu ženám i mužom, ktorí mali priznaný starobný či predčasný starobný dôchodok do konca minulého roku. Podľa zákona si totiž má splniť túto povinnosť do 31. decembra 2022.

Prečítajte si tiež: Riešenie nerovností v dôchodkoch

Kompenzáciu formou jednorazového doplatku k starobnému dôchodku vyplatí Sociálna poisťovňa diskriminovaným poistencom v jednej sume, a to rovnakým spôsobom ako vypláca samotný dôchodok. Za júl ide o skupinu približne 28 350 poberateľov starobných dôchodkov z celkového počtu 30 tisíc. Tí, ktorí dostávajú dôchodok bezhotovostne, by už v týchto dňoch mali mať pripísanú sumu kompenzácie na svojom bankovom účte. Tí, ktorí dôchodok poberajú v hotovosti, ju dostanú prostredníctvom pošty. Poberatelia predčasného starobného dôchodku dostávajú kompenzáciu vo forme jeho percentuálneho zvýšenia. Nárok na kompenzáciu k tomuto dôchodku (priznanému do konca roku 2020) má mať približne 14 500 osôb, pričom o nároku približne 9 000 z nich Sociálna poisťovňa rozhodla. V najbližších dňoch o tom rovnako dostanú písomné rozhodnutie, bude im zabezpečená pravidelná výplata v novej sume a poukázaný aj doplatok od 1.

Sociálna poisťovňa okrem toho priebežne pokračuje v priznávaní kompenzácií aj pre ďalšiu skupinu poistencov, ktorým je starobný dôchodok priznaný v roku 2021 a majú na kompenzáciu nárok. Dostávajú ju podľa toho, kedy o dôchodok požiadali. Kompenzácia im patrí buď vo forme jednorazového doplatku k starobnému dôchodku alebo vo forme zvýšenia, ktoré je už zohľadnené v sume dôchodku podľa toho, od akého dátumu o jeho priznanie požiadali.

Sociálna poisťovňa vypláca kompenzácie na základe novely zákona o sociálnom poistení, ktorá od 1. januára 2021 znížila dôchodkový vek poistencov ročníkov 1957 a nasledujúcich. Zníženie veku je nastavené tak, aby poistenci, ktorí vychovali deti, mali v porovnaní s dôchodkovým vekom bezdetného poistenca narodeného v tom istom roku znížený dôchodkový vek o 6 mesiacov za každé vychované dieťa. Ak však poistenec takýto dôchodkový vek dosiahol ešte pred 1. januárom 2021, zákon Sociálnej poisťovni ukladá kompenzovať dôchodok, ktorý sa predtým nemohol vyplatiť. Ide o kompenzáciu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa toho, o priznanie ktorého poistenec žiadal. Kompenzácia neprináleží každému poistencovi, narodenému v r.

Aktívne starnutie

Pre Slovensko sa stáva čoraz naliehavejšou výzvou osvojiť si koncept aktívneho starnutia a lepšie uplatňovať potenciál starších ľudí. Naša populácia totiž zaznamenáva proces starnutia. Počet ľudí vo veku 45-64, ktorí z hľadiska potreby osvojenia si konceptu aktívneho starnutia predstavujú najexponovanejšiu skupinu, v roku 2010 dosiahol 1 447 757 (z toho 699 221 mužov a 748 536 žien).

Chápanie konceptu aktívneho starnutia je na Slovensku pomerne hmlisté. Až 47 % respondentov z celej populácie či 41 % respondentov vo veku 45-61 vôbec tento pojem nepoznalo. Najvýraznejší je kontext pracovnej aktivity starších ľudí (21 % respondentov vo veku 45-61), ktorý je však vnímaný ambivalentne. Príčin je viacero: situácia na trhu práce, konkrétne vysoká miera nezamestnanosti, vyčerpanosť starších ľudí z práce, ich neuspokojivý zdravotný stav, nutnosť venovať sa starostlivosti o iných členov rodiny a ďalšie.

Väčšina ľudí vo veku 45-64 sa zaujíma o celoštátnu politiku (69 %). Najvyšší záujem prejavujú ľudia s vysokoškolským vzdelaním (81 %) a pracujúci dôchodcovia (89 %) - najmä v kontraste s nezamestnanými (53 %) a s nepracujúcimi dôchodcami (62 %). Podobné rozdiely sa prejavujú i v prístupe ku komunálnej či medzinárodnej politike. Uvedené rozdiely sa reprodukujú aj v miere občianskej participácie, ktorá je u pracujúcich dôchodcov spravidla vyššia ako u nezamestnaných, nepracujúcich dôchodcov i u pracujúcich v preddôchodkovom veku.

tags: #diskriminácia #žien #dôchodkový #vek