Pohľadávka Zomrelého v Dedičskom Konaní: Právna Úprava na Slovensku

Dedičské konanie je proces, ktorý nastáva po smrti osoby a týka sa prechodu jej majetku a záväzkov na dedičov. Jednou z komplikovanejších oblastí je dedenie pohľadávok po smrti dlžníka. Ak zomrelý vlastnil pohľadávky, alebo mal dlhy, tieto skutočnosti majú významný vplyv na dedičské konanie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právnej úprave pohľadávok zomrelého v dedičskom konaní na Slovensku.

Základné Princípy Dedenia Dlhov a Pohľadávok

Vzťah medzi veriteľom a dlžníkom upravuje záväzkové právo, a to v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku. Dedičstvo nezahŕňa len aktíva (majetok, nehnuteľnosti, pohľadávky a iné oceniteľné hodnoty), ale aj pasíva (dlhy) poručiteľa. Dedičstvo sa nadobúda momentom smrti poručiteľa. To, či dlh patrí do dedičstva a či prechádza na dediča, nezávisí od toho, či bol zahrnutý notárom do pasív dedičstva. Dôležité je, že dedičstvo v časti dlhov zahŕňa všetky dlhy, ktoré vznikli do smrti zomrelého.

Podľa § 470 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Zákonodarca upravuje dedenie dlhov tak, aby dedičstvo nebolo pre dediča rizikom a aby za poručiteľa nezaplatil na dlhoch viac, než zdedil.

Ochrana Dedičov a Rozsah Ich Zodpovednosti

Zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia.

Cenu nadobudnutého dedičstva zistíme z rozhodnutia notára (súdneho komisára) v uznesení o dedičstve. Notár nielenže určí aktíva, pasíva dedičstva a čistú hodnotu dedičstva, ale zároveň v rozhodnutí uvedie aj čo a v akej hodnote ten ktorý dedič nadobudne. Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol.

Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?

Čo Je Predmetom Dedenia a Čo sa Za Dedičstvo Nepovažuje?

Predmetom dedenia je majetok zomrelého. Medzi aktíva patria:

• Hmotné veci: najmä osobné veci, hotovosť, dopravné prostriedky, zariadenie domácnosti.
• Nehnuteľnosti: najmä pozemky, byty, stavby.
• Nehmotné statky: napríklad autorské práva.
• Pohľadávky a iné oceniteľné hodnoty: kryptomeny, alebo obchodné podiely.

Medzi pasíva patria všetky dlhy, ktoré vznikli do smrti zomrelého.

Do dedičstva nepatria:

• Náklady na pohreb. Tieto sú priamym záväzkom dedičov.
• Práva a povinnosti, ktoré smrťou zanikajú, a teda prestávajú existovať. Preto nemôžu byť ani predmetom dedičstva.

Existuje ale skupina práv, ktoré smrťou nezanikajú, no nie sú ani predmetom dedenia. Sú teda celkove vylúčené z dedičského konania a na inú osobu po zomrelom prechádzajú na základe iného právneho titulu. Ide najmä o:

• právo na ochranu osobnosti zomrelej osoby,
• právo vyplývajúce zo životnej poistky,
• nároky voči zamestnávateľovi,
• plnenie zo sociálneho poistenia,
• právo vyplývajúce z nájomnej zmluvy.

Postup v Dedičskom Konaní

Konanie o dedičstve sa môže začať na základe princípu oficiality, ale aj na návrh. Počas konania notár zisťuje majetok a dlhy zomrelého. Po zistení notár upovedomí pravdepodobných dedičov a veriteľov. Počas konania notár vykoná súpis aktív a pasív dedičstva a určí všeobecnú hodnotu majetku a výšku dlhov. Všeobecná hodnota majetku nie je nevyhnutné určovať na základe znaleckého dokazovania.

Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume

Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa jednalo výlučne o dlh, dodatočné konanie o dedičstva súd nevykoná.

Možnosti Dedičov v Prípade Dlhovej Záťaže

Niektorí dedičia potom, čo zistia, že po poručiteľovi ostalo viacero dlhov, pristúpia k tomu, že dedičstvo odmietnu. Iní sa zase v rámci dedičského konania dohodnú tak, že prenechávajú svoj dedičský podiel ostatným dedičom.

1. Dohoda s Veriteľmi: Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov.
2. Likvidácia Dedičstva: Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku o likvidácii dedičstva.

Likvidácia Dedičstva Podľa Civilného Mimosporového Poriadku

Podľa § 199 Civilného mimosporového poriadku na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí a ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Dedičia a veritelia sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Ak sa takúto dohodu nepodarí uzatvoriť, prípadne ju notár neschváli, pristúpi k likvidácii dedičstva, ktorú upravuje § 205 a nasl.

Vymáhanie Nákladov za Pohreb

Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Odmietnutie Dedičstva: Podmienky a Dôsledky

Zákon nepripúšťa možnosť pripojiť k odmietnutiu dedičstva výhrady alebo podmienky. Inak povedané, dedičstvo je potrebné odmietnuť bezvýhradne a bezpodmienečne. Rovnako nie je prípustné, aby sa dedičstvo odmietlo iba sčasti. Prípadné odmietnutie dedičstva je potrebné starostlivo zvážiť, pretože v zmysle zákona nemožno vyhlásenie o odmietnutí dedičstva odvolať (vziať späť).

Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky

Civilný Mimosporový Poriadok a Dedičské Konanie

Postup súdu a účastníkov konania v civilnom procese s nesporovou agendou upravuje zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“). Medzi konania, ktoré CMP upravuje, patrí aj konanie o dedičstve v ustanoveniach § 158 až § 219 - nie je preto iný osobitný predpis, ktorý by upravoval toto konanie. Účelom dedičského konania je, podľa zásad o dedičskom konaní obsiahnutých v hmotnoprávnej úprave Občianskeho zákonníka, dedičstvo prejednať a rozdeliť.

Európske Osvedčenie o Dedičstve

Implementovaním nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len „nariadenie“) sa má dosiahnuť uľahčenie cezhraničného dedenia. Európske osvedčenie o dedičstve upravuje CMP v § 214 až § 219.

Zmeny v Dedičskom Konaní v Súvislosti s Notárskou Činnosťou

Základom prijatých zmien v dedičskom konaní je odbremenenie súdov v prvoinštančnom konaní o dedičstve, ktoré bolo zverené notárom ako súdnym komisárom. Notár zostáva naďalej v postavení súdneho komisára tak, ako tomu bolo za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Dochádza však k rozšíreniu agendy a kompetencie notárov na všetky úkony týkajúce sa dedičského konania, okrem v zákone výslovne uvedených úkonov, ktoré sú z pôsobnosti notára vyňaté.

Pripravované Zmeny v Dedičskom Práve

V súčasnom období prebiehajú práce na rekodifikácii súkromného práva v súvislosti s prípravou nového Občianskeho zákonníka. Tento príspevok si kladie za úlohu predstaviť stručne jednotlivé „pripravované“ inštitúty dedičského práva hmotného a zároveň priblížiť, ako by zavedenie týchto (staro)nových inštitútov ako odkazu, dedičskej zmluvy, dedičského náhradníctva, vykonávateľa závetu či vzdania sa, resp.

Odkaz

Odkazom sa v zmysle Legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka rozumie nadobudnutie určitej jednotlivej veci z majetku dedičstva, pričom odkazovník, teda osoba, ktorej poručiteľ odkázal určitú vec, právo alebo peniaze na ťarchu dedičov alebo niektorého z nich, nezodpovedá za poručiteľove dlhy ani za náklady spojené s pohrebom poručiteľa, ak cena všetkých odkazov neprevyšuje 1/4 dedičstva. Ak táto podmienka o cene všetkých odkazov splnená nie je, považuje sa v zmysle legislatívneho zámeru ustanovenie odkazovníka za ustanovenie dediča.

Dedičská Zmluva

Pri dedičskej zmluve ide o dvojstranný právny úkon pre prípad smrti, ktorým jedna strana ustanovuje druhú stranu za svojho dediča, a to buď celej pozostalosti, alebo jej pomernej časti a druhá strana toto prijíma či dvojstranný právny úkon, ktorým jedna strana robí posledné poriadky a druhá strana jej prejav prijíma. Legislatívny zámer uvádza, že dedičská zmluva bude mať väčšiu právnu silu ako ostatné dedičské tituly a že nebude môcť byť jednostranne menená či zrušená.

Dedičské Náhradníctvo

Dedičské náhradníctvo je ďalším inštitútom, s ktorým sa v novom Občianskom zákonníku počíta. Jeho podstata spočíva v tom, že poručiteľovi sa dá možnosť, aby v závete ustanovil okrem „riadnych“ dedičov aj tzv. náhradných dedičov, a to pre ten prípad, že by „riadne“ ustanovený dedič z akýchkoľvek dôvodov nededil.

Vykonávateľ Závetu

Legislatívny zámer ustanovuje, že vykonávateľom závetu má byť osoba, ktorá, ak túto funkciu prijme, bude dbať, aby poručiteľov závet bol naplnený, resp. starať sa o to, aby bol dôsledne a riadne splnený. Povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie majú byť ponechané na vôľu poručiteľa v závete.

Vzdanie sa Dedičstva

Súčasné dedičské právo na Slovensku umožňuje dedičovi odmietnuť dedičstvo, a to buď ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva je však podmienené jednomesačnou lehotou v zmysle ustanovenia § 464 OZ, resp. 175i OSP, ktorá začína plynúť odo dňa, keď bol súdom o možnosti odmietnuť dedičské právo a o následkoch s tým spojenými upovedomený. Súd má možnosť túto lehotu z dôležitých dôvodov predĺžiť. Namiesto doterajšieho pojmu „odmietnutie dedičstva“ sa má zaviesť v zmysle legislatívneho zámeru pojem „vzdanie sa dedičstva“, pričom ich obsah bude takmer totožný s výnimkou formy vzdania sa.

tags: #pohľadávka #zomretého #v #dedičskom #konaní #právna