Pohľadávky v podielovom spoluvlastníctve po smrti veriteľa

Smrť blízkeho je vždy ťažká životná situácia. Okrem smútku a vyrovnávania sa so stratou je často spojená aj s praktickými záležitosťami, ako je dedičské konanie. Jednou z komplikovanejších oblastí dedičského konania sú pohľadávky, ktoré poručiteľ (zosnulý) vlastnil v čase smrti, a ich vplyv na podielové spoluvlastníctvo. Tento článok sa zameriava na pohľadávky v podielovom spoluvlastníctve po smrti veriteľa, s cieľom poskytnúť jasný a štruktúrovaný prehľad o tejto problematike.

Úvod do dedičského konania a majetku poručiteľa

Dedičské konanie je proces, ktorý upravuje prechod majetku a dlhov zosnulého na jeho dedičov. Pôvodný občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval otázku súpisu majetku tvoriaceho predmet dedičstva, bol nahradený zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilným mimosporovým poriadkom, ktorý nadobudol svoju účinnosť dňa 1.7.2016 (ďalej len „CMP“). Súd v predbežnom vyšetrení vykoná všetky potrebné úkony na zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov.

Do majetku patria:

• Hmotné veci (peniaze, veci domácej a osobnej potreby, dopravné prostriedky, umelecké predmety, šperky).
• Nehmotné statky (predmety duševného vlastníctva).
• Nehnuteľné veci (stavby všetkého druhu a pozemky), ktoré boli pred poručiteľovou smrťou v jeho vlastníctve.
• Pohľadávky a iné peniazmi oceniteľné hodnoty (obchodné podiely, cenné papiere, vkladné knižky a pod.), ktoré majú majetkovú hodnotu a s ktorými je možné disponovať.
• Prírastky veci (plody a úžitky práva alebo veci), ktoré vzišli po smrti poručiteľa, sú rovnako súčasťou dedičstva.

Úroky, ktoré nabehli na bežný účet poručiteľa až po jeho smrti, do dedičstva nepatria, nakoľko ich poručiteľ v čase svojej smrti nemal vo svojom majetku. Dedičstvo tvoria aj dlhy (záväzky) poručiteľa. Predmetom dedenia je teda všetok majetok, ktorý ku dňu smrti patril poručiteľovi.

Zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa

Ustanovenie § 470 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) ustanovuje zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa. Dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičstvo predlžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Je potrebné dôsledne preveriť, či pohľadávky smrťou veriteľa zanikajú alebo nie.

Pohľadávky v podielovom spoluvlastníctve

Podielové spoluvlastníctvo je forma vlastníctva, pri ktorej je vec alebo právo vlastnené viacerými osobami, pričom každá z nich má svoj podiel na tejto veci alebo práve. Podiel je vyjadrený zlomkom alebo percentom. Ak poručiteľ vlastnil pohľadávku v podielovom spoluvlastníctve, táto pohľadávka sa stáva súčasťou dedičstva a prechádza na dedičov podľa dedičských podielov.

Určenie hodnoty pohľadávky

V zmysle ustanovenia § 200 CMP súd na základe súpisu majetku a dlhov poručiteľa uznesením určí všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predĺženia v čase smrti poručiteľa. V CMP nie je pre potreby dedičského konania zakotvená povinnosť vyhotovenia znaleckého posudku. Notár je teda povinný zistiť obvyklú alebo trhovú cenu majetku, teda cenu, za ktorú by sa dal predmet dedičstva predať na mieste v čase a v stave ku dňu smrti poručiteľa.

Dedenie pohľadávky v podielovom spoluvlastníctve

Ak poručiteľ vlastnil pohľadávku v podielovom spoluvlastníctve, jeho dedičia nadobúdajú podiel na tejto pohľadávke v rozsahu ich dedičských podielov. To znamená, že ak má poručiteľ dvoch dedičov a ich dedičské podiely sú rovnaké (1/2), každý z nich zdedí polovicu poručiteľovho podielu na pohľadávke.

Vymáhanie pohľadávky dedičmi

Dedičia, ktorí zdedili podiel na pohľadávke, majú právo túto pohľadávku vymáhať od dlžníka. Vymáhanie pohľadávky môže byť komplikované, ak dlžník odmieta platiť alebo ak je pohľadávka sporná. V takýchto prípadoch je potrebné obrátiť sa na súd.

Prečítajte si tiež: Súdne Uspokojenie Pohľadávky: Prehľad

Špecifické situácie a ich riešenia

Pohľadávka zabezpečená záložným právom

Ak je pohľadávka zabezpečená záložným právom, dedičia nadobúdajú aj toto záložné právo. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok. Ak dlžník nesplní svoj záväzok, dedičia majú právo uspokojiť svoju pohľadávku z výťažku z predaja založenej veci.

Pohľadávka voči inému spoluvlastníkovi

Ak poručiteľ vlastnil pohľadávku voči inému spoluvlastníkovi, dedičia nadobúdajú túto pohľadávku. V takomto prípade môže dôjsť ku komplikáciám, ak spoluvlastník odmieta platiť alebo ak je pohľadávka sporná.

Dohoda dedičov o vyporiadaní pohľadávky

Dedičia sa môžu dohodnúť o vyporiadaní pohľadávky inak, ako podľa dedičských podielov. Napríklad sa môžu dohodnúť, že jeden z dedičov prevezme celú pohľadávku a vyplatí ostatných dedičov. Takáto dohoda musí byť písomná a podpísaná všetkými dedičmi.

Situácia, keď je dedičstvo predlžené

Ak je dedičstvo predlžené (dlhy prevyšujú majetok), dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. V takomto prípade je dôležité zistiť hodnotu pohľadávok a majetku, aby sa určila výška zodpovednosti dedičov.

Vplyv manželstva a BSM na pohľadávky

Otázka, či manžel zodpovedá za záväzky druhého manžela vzniknuté pred uzavretím manželstva, je veľmi častou otázkou. Mnohí sa často obávajú, že dlhy automaticky prechádzajú na druhého manžela, avšak nie je tomu tak. Je potrebné rozlišovať najmä dve situácie. Prvou je, ak má manžel dlhy pred vznikom manželstva. Do spoločného majetku (bezpodielového spoluvlastníctva manželov) patria len tie veci, ktoré niektorý z manželov nadobudol po uzavretí manželstva, okrem darov, dedičstva a pod. Ak teda manžel uzavrel zmluvu o pôžičke, resp. zmluvu o úvere ešte pred vznikom manželstva, ide o jeho výlučný záväzok, a preto je dlžníkom len on sám. Manželka dlžníkom nie je. Na to, aby bola dlžníkom by musela napríklad, prevziať jeho dlh, či pristúpiť k dlhu ako spoludlžník, resp. vziať si pôžičku spoločne. Tento dlh by nemohol byť uhrádzaný napríklad z výplaty manželky (napríklad nariadením exekučných zrážok zo mzdy). Naopak, exekútor by mohol nariadiť zrážky len z manželovej mzdy, resp. by mohol postihnúť len majetok, ktorý patrí do jeho výlučného majetku (nie do BSM). Ide o majetok, ktorý nadobudol ešte pred manželstvom, alebo dary, alebo dedičstvo.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad právnych nárokov pohľadávok

Ak sa jeden z manželov rozhodne uzavrieť zmluvu o pôžičke, či zmluvu o úvere, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela. Za splnenia ostatných zákonných podmienok sa bude aj v prípade absencie súhlasu druhého manžela jednať o platný záväzok. Len tomuto manželovi vznikajú z tohto záväzku práva a povinnosti. Na základe ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je druhý manžel povinný strpieť prípadný výkon rozhodnutia (exekúciu), aj keď na zmluve nefiguruje ako dlžník. Opäť platí to, že exekútor nemôže siahnuť na majetok patriaci výlučne manželovi, ktorý túto zmluvu neuzavrel (ktorý nie je dlžníkom), napr. dary, dedičstvo, osobné veci, veci slúžiace na podnikanie a podobne. Rovnako nemôže manželovi-nedlžníkovi, nariadiť zrážky zo mzdy. Na túto mzdu však v konečnom dôsledku môže siahnuť, ale až keď je vyplatená (napr. zaslaná na účet), pretože až vtedy sa mzda manžela stáva predmetom BSM. Vzhľadom na to, že bezpodielové spoluvlastníctvo spočíva na tom princípe, že manželia nemajú vymedzené podiely, ale sú ako keby vlastníkmi celého majetku patriaceho do BSM, môže nastať aj situácia, kedy sa dlh jedného manžela vzniknutý počas manžela uhradí zo spoločného majetku, o ktorého nadobudnutie sa z väčšej časti pričinil manžel-nedlžník.

Ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka zohľadňuje vyššie uvedený pojmový znak BSM - bezpodielovosť. Keďže v BSM neexistujú podiely žiadneho zo spoluvlastníkov (manželov) na spoločnej veci, nemôže sa veriteľ pri vymáhaní svojej pohľadávky, ktorá vznikla za trvania manželstva len voči jednému z manželov, obmedziť iba na „podiel“ tohto manžela (dlžníka) na spoločnom majetku. Uvedené ustanovenie preto umožňuje, aby veriteľ dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky aj z tých vecí, ktorých je dlžník bezpodielovým spoluvlastníkom. I keď vo vzťahu k veriteľovi nejde v prípade druhého manžela, ktorý sám nie je dlžníkom, o jeho osobný záväzok, je tento manžel povinný strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola pri výkone rozhodnutia (pri exekúcii) uspokojená aj z majetku, ktorý patrí do BSM oboch manželov. V prípade, keď nariadeným výkonom rozhodnutia (exekúciou) majú byť postihnuté veci, ktoré tvoria predmet BSM, stáva sa manžel dlžníka účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). S tým súvisí aj ustanovenie § 55 ods.

Dedenie dlhov a ochrana dedičov

Dedič vstupuje do majetkoprávnych vzťahov zomrelého (poručiteľa) v celom rozsahu, nenadobúda iba majetkové práva, ale aj povinnosti. V praxi tak na dedičov často okrem aktív prechádzajú aj pasíva - dlhy poručiteľa. Na dediča môžu prejsť jednak dlhy, ktoré poručiteľovi vznikli za jeho života, ale aj primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa. Keďže Občiansky zákonník vychádza pri dedení z tzv. univerzálnej sukcesie, v zmysle ktorej dedič vstupuje do majetkovoprávnych vzťahov poručiteľa v celom rozsahu, nevstupuje len do práv, ale aj musí niesť zodpovednosť za dlhy poručiteľa. Z uvedeného vyplýva, že dlhy môže dedič zdediť tak po otcovi, bratovi, ale aj manželke, pokiaľ je jedným zo závetných alebo zákonných dedičov. Vo všeobecnosti však platí, že dedenie nemá byť pre dediča rizikom. Nie je pritom rozhodujúce, či dedičia vopred o dlhoch poručiteľa vedeli, alebo sa o nich dozvedeli až v priebehu dedičského konania. Okrem toho platí, že dlh musel v čase smrti poručiteľa existovať. Dôležitou nie je otázka splatnosti dlhu, či jeho konkrétneho vyčíslenia. Platí, že pokiaľ sa stanete dedičom po otcovi, bratovi či manželke zodpovedáte za nadobudnuté dedičstvo len ohraničene. Dôležitou skutočnosťou, na ktorú si dovoľujeme poukázať je fakt, že ako dedič nezodpovedáte len vecami, ktoré ste priamo z dedičstva nadobudli, ale hodnotou vecí, ktoré ste zdedili. Nároky oprávnených osôb môžu byť z toho dôvodu uspokojené priamo z Vášho majetku. Uvedené si môžeme demonštrovať na nasledovnom príklade. Z dedičstva ste zdedili starožitný stôl z 18. storočia v hodnote 5000 EUR. Za dlhy poručiteľa budete zodpovedať sumou 5000 EUR, nie starožitným stolom.

V prípade existencie viacerých dedičov ide o tzv. delenú zodpovednosť. Druh / družka môžu po poručiteľovi dediť tak zo závetu, ako aj zákona v tzv. II. alebo III. dedičskej skupine. Pre oboch platia rovnaké pravidlá, o akých sme sa už zmienili v prechádzajúcom texte. Pre zhrnutie uvádzame, že existujú štyri dedičské skupiny pri dedení zo zákona. „Občiansky zákonník rozdeľuje zákonných dedičov do štyroch dedičských skupín (§ 473, 474, 475 a 475a), pričom pri dedení sa postupuje v poradí od prvej skupiny po štvrtú skupinu. Dediť možno vždy iba v rámci jednej skupiny dedičov. V ustanovení §-u 473 je upravené dedenie prvej skupiny dedičov, kam sú zaradení najbližší príbuzní poručiteľa. V prvej skupine dedičov dedia rovnakým dielom manžel poručiteľa a jeho deti. Poručiteľove deti dedia bez ohľadu na to, či pochádzajú z manželstva, alebo nie. Právo na dedičstvo zákon priznáva aj deťom, ktoré boli počaté a v čase úmrtia poručiteľa ešte nenarodené. Právo dediť majú aj deti, ktoré boli osvojené. Ak poručiteľ žil v manželstve, v rámci konania o dedičstve treba najprv vyporiadať zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a určiť, ktorá časť bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude patriť do dedičstva. Okrem toho do dedičstva po zomretom manželovi bude patriť aj jeho výlučný majetok a aj podiely, ktoré mu ku dňu smrti patrili z vecí, ktoré mal v podielovom spoluvlastníctve. V rámci prvej skupiny dedičov je zakotvené právo reprezentácie, z čoho vyplýva, že môžu dediť aj potomkovia detí poručiteľa, t. j. vnukovia a vnučky, a to v prípade, ak dieťa poručiteľa z akéhokoľvek dôvodu nededí, resp. ak sa nedožilo smrti poručiteľa. To znamená, že ten podiel, ktorý by inak pripadol dieťaťu poručiteľa, pripadne jeho deťom (vnukom a vnučkám), a to tiež rovnakým dielom. Ak by nededil vnuk či vnučka poručiteľa, jeho podiel môžu rovnakým dielom zdediť jeho deti (pravnuk alebo pravnučka poručiteľa). Prvá skupina dedičov má význam aj z hľadiska určenia zákonných podielov, ktoré patria potomkom poručiteľa ako neopomenuteľným dedičom. Tento zákonný podiel musia dostať aj v prípade, ak by poručiteľ zriadil závet (§ 479). Výška zákonného podielu potomka ako neopomenuteľného dediča sa vypočíta tak, že hodnota celého dedičstva sa vydelí počtom dedičov, ktorí prichádzajú do úvahy ako dedičia v prvej skupine.“

Podľa ustanovenia § 470 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonník“): „Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ je výška dlhov vyššia ako hodnota dedičstva (tzv. predlžené dedičstvo), nebude dedič zodpovedať za dlhy v ich úplnej výške, ale len do výšky ceny dedičstva, ktorú nadobudol, resp. Kľúčovým pre určenie miery zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa je cena dedičstva. Cena dedičstva sa zisťuje v dedičskom konaní. Podľa § 200 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Od ceny určenej v dedičskom konaní sa môže odchýliť súd v občianskom súdnom konaní, v ktorom by si veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku voči dedičom. Zodpovednosť za dlhy poručiteľa podľa pomeru toho, čo jednotliví dediči z dedičstva nadobudli sa neuplatní v prípade, že došlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní dedičstva, ktorá zodpovednosť dedičov upravila inak. Zodpovednosť by mohla byť v dohode upravená napríklad tak, že k úhrade dlhu by bol zaviazaný len niektorý z dedičov. V takomto prípade sa však vyžaduje súhlas veriteľa so znením dohody. Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 32 Cdo 2076/2014 „…dohoda o vyporiadaní dedičstva upravuje len právne vzťahy medzi dedičmi navzájom a nemôže sa týkať (a ovplyvniť práva) tretích osôb, najmä poručiteľových veriteľov. Dohoda dedičov, v ktorej by upravili zodpovednosť za dlhy poručiteľa odlišne od právnej úpravy tejto zodpovednosti v § 470 Občianskeho zákonníka bez súhlasu veriteľov, by zaväzovala len dediča, z ktorých každý by zodpovedal aj naďalej za dlhy poručiteľa podľa pomeru daného ustanovením § 470 ods.

tags: #pohľadávky #v #podielovom #spoluvlastníctve #po #smrti