
V konaní o náhradu škody môže mať poisťovňa špecifické postavenie vedľajšieho účastníka. Tento článok sa zaoberá úlohou a právami poisťovne v takomto konaní, s ohľadom na slovenskú legislatívu a judikatúru.
Zmenou, ktorú priniesol do procesného práva zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) sú aj zmeny v subjektoch konania. Nejde však len o zmenu v názve spočívajúcu v zámene vedľajšieho účastníka za intervenienta. Právna úprava inštitútu vedľajšieho účastníka v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) upravovala inštitút vedľajšieho účastníka širšie ako CSP.
Pri porovnaní osobného rozsahu intervencie a vedľajšieho účastníctva je zrejmé, že intervenientmi v zmysle CSP sú len osoby uvedené v § 93 ods. 1 OSP, ktoré spĺňajú definíciu § 81 CSP, pričom vyššie uvedená druhá skupina účastníkov (v zmysle § 93 ods. 2 OSP) podľa CSP nemá postavenie intervenienta. Tieto subjekty sa stali tzv. Civilný sporový poriadok inštitút interveniencie upravuje podrobnejšie ako OSP, výslovne rozlišuje postavenie intervenienta podľa toho, či so stranou tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo alebo nie.
V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili.
Poisťovňa má hmotnoprávny záujem na výsledku sporu, ak by výsledok konania mohol mať vplyv na jej povinnosť plniť z poistnej zmluvy. Typicky ide o situácie, kedy poistený spôsobil škodu tretej osobe a táto osoba si uplatňuje nárok na náhradu škody priamo voči poistenému.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o Sociálnej poisťovni Senica
Poisťovňa ako vedľajší účastník má v konaní právo:
Poisťovňa je povinná:
V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla má poškodený žalobca možnosť voľby, či bude žalovať poisteného škodcu, alebo iba poistiteľa, či poisteného škodcu a poistiteľa súčasne. Ak žaloval iba poisteného škodcu, nemá to žiaden vplyv na poistný vzťah medzi poisteným a poisťovňou, ani právne postavenie poisteného sa tým nemôže zhoršiť; poistený môže následne žalovať poisťovňu, ak za neho dobrovoľne neuhradí škodu priznanú súdnym rozhodnutím, v ktorom bola stranou sporu iba osoba poisteného škodcu.
Právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým je v danom prípade právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne.
V konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy, napríklad za usmrtenie blízkej osoby, je určenie výšky náhrady veľmi individuálne a závisí od konkrétnych okolností prípadu. Súd prihliada na intenzitu citových väzieb, dopad straty na život pozostalých a ďalšie relevantné faktory. V týchto prípadoch poisťovňa často argumentuje neprimeranosťou požadovanej výšky náhrady a poukazuje na ustálenú judikatúru.
Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec
Poisťovňa môže v konaní namietať premlčanie nároku na náhradu škody. V takom prípade je súd povinný sa s touto námietkou vysporiadať. Dôležité je skúmať, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla a kedy bol nárok uplatnený na súde.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa modernizuje služby pre občanov