
Skrátený pracovný úväzok sa stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Na Slovensku je však táto forma práce stále menej bežná v porovnaní s inými krajinami EÚ. Kým v Holandsku pracuje na skrátený úväzok približne 50 % pracujúcich, na Slovensku je to len okolo 4 %.
Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka práce nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni.
Podľa zákonníka práce môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť iný, kratší pracovný čas ako je bežný týždenný pracovný čas. Tým pádom zamestnanec odpracuje denne menej, no zároveň je stále zamestnaný na trvalý pracovný pomer. Skrátený úväzok je obyčajne práca na trvalý pracovný pomer na rozdiel napríklad od dohody o brigádnickej práci študenta, ktorá je mimopracovným pomerom.
Práca na skrátený úväzok má viaceré zamestnanecké a sociálne výhody, ktoré pri práci na dohodu nie sú. Jednou z najväčších výhod skráteného pracovného úväzku je možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života. Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi. Ich výhodou je flexibilnejší pracovný čas, možnosť stíhať aj iné povinnosti - u študentov vyučovanie, u matiek zase starostlivosť o deti. Sú často jedinou voľbou pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne.
Samozrejme aj práca na skrátený úväzok má nejaké negatívne aspekty, ktoré môžu ľuďom prekážať. Dôvod prečo možnosť skráteného úväzku využíva tak málo Slovákov a Sloveniek je v podstate jednoznačný. Sú ním nízke mzdy a často až nemožnosť uživiť seba a svoju rodinu pri práci na skrátený úväzok. Nie je náhoda, že práve v ekonomicky vyspelejších krajinách s vysokou priemernou mzdou je niekoľkonásobne viac ľudí zamestnaných na skrátený úväzok.
Prečítajte si tiež: Kontext ošetrovateľskej starostlivosti
Zamestnanecovi na skrátený úväzok sa vypláca mzda, ktorá je pomernou časťou riadnej mesačnej mzdy (pri plnom pracovnom úväzku). Okrem toho mzda nie je nijak inak upravovaná, t.j. navyšovaná alebo znižovaná. Rovnako pomerovo platí aj stanovenie minimálnej mzdy pri skrátenom pracovnom úväzku.
Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere. Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.
Nižšie odvody do sociálneho poistenia: Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku. Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému.
Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti.
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.
Prečítajte si tiež: Čo je výsluhový dôchodok?
Štúdium na vysokej škole nie je prekážka na to, aby ste mohli uzatvoriť pracovný pomer, ak Vám to Vaše štúdium z časových dôvodov umožňuje. Zamestnávateľ totiž môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve aj kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, pričom kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Študent tretieho ročníka vysokej školy môže pracovať na pracovný pomer. V prípade pracovného pomeru sa na neho vzťahujú rovnaké povinnosti ako na ostatných zamestnancov. To znamená, že zamestnávateľ za neho odvádza odvody do zdravotnej aj sociálnej poisťovne v plnej výške.
Ak by sa študent rozhodol pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov, môže využiť výnimku z platenia odvodov do sociálnej poisťovne pri príjme do určitej sumy (mesačný príjem do stanovenej hranice je oslobodený od odvodov na dôchodkové poistenie).
Zamestnankyňa základnej školy je zamestnaná na skrátený pracovný úväzok ako učiteľka. Aký čas má stráviť na pracovisku v tie dni, ktoré učí? V prvom rade uvádzame, že je potrebné uvedený rozsah pracovného úväzku zaokrúhliť na celé číslo, teda upraviť ho na 70 % pracovný úväzok, čo z 37,5 hodinového týždenného pracovného času predstavuje 26,25 (26 hodín 15 minút) hodinový týždenný pracovný čas bez prestávky na odpočinok a jedenie. Zamestnanec s pracovným pomerom dohodnutým na kratší pracovný čas nemusí mať rozvrhnutý pracovný čas na všetky dni v týždni. Ak zamestnanec nemá rozvrhnutý pracovný čas na všetky dni v týždni, ale len na niektoré dni v týždni, takéto rozvrhnutie pracovného času je potrebné uviesť v pracovnej zmluve zamestnanca.
V súlade s § 4 ods. Nie je možné stotožňovať pojmy týždenný pracovný čas a základný úväzok, a to z toho dôvodu, že pojem týždenný pracovný čas pedagogického zamestnanca tvorí tak čas trávený priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, ako aj čas, v rámci ktorého pedagogický zamestnanec vykonáva iné činnosti, ktoré sa samy o sebe nepovažujú za priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, no s touto činnosťou súvisia. Činnosti, ktoré sa považujú za ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, sú uvedené v Čl. 14 ods. 1 písm. b) Vzorového Pracovného poriadku pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov škôl a školských zariadení č. 2020/8006:1-B2001, ktorý dňa 10. 02. 2020 vydalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Kto pracuje na skrátený úväzok, si tak spravidla môže znížiť dôchodok. Sociálna poisťovňa totiž pri výpočte dôchodku vychádza nielen z počtu odpracovaných rokov a priemernej výšky dôchodku v danom roku, ale rieši aj výšku hrubého platu.
Prečítajte si tiež: Zdravotná starostlivosť: definícia a aspekty
Platí, že výška materskej sa vypočíta podľa príjmu z minulého roku. Ak teda plánujete odchod na materskú, prejsť na polovičný úväzok sa veľmi neoplatí, lebo by ste dostali nižšiu materskú. Podobne je to v prípade, ak by ste si pred odchodom na materskú našli prácu na polovičný úväzok. V prípade zmeny práce v roku, kedy nastupujete na materskú, alebo predchádzajúcom roku, sa zase materská ráta z aktuálneho príjmu.
Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút.
Možnosť zamestnania na skrátený pracovný úväzok zamestnávateľ obyčajne uverejní už v pracovnej ponuke, príp. upovedomí uchádzača na pracovnom pohovore, že je aj takáto možnosť. Aj sám zamestnanec môže túto možnosť navrhnúť, potom je už len na zvážení zamestnávateľa či príjme aj túto možnosť, resp. ako bude pracovný úväzok skrátený.
Ak reagujete na viaceré inzeráty na polovičný úväzok, prispôsobte životopis podľa požiadaviek konkrétnej pozície. Zamestnávateľ si často všíma, či ste schopný samostatne pracovať, rýchlo sa učiť nové veci a či zvládnete zodpovednosť aj na menšom úväzku. Pri tvorbe životopisu na polovičný úväzok je dôležité vyzdvihnúť určité typy informácií, ktoré sú pre tento druh práce relevantné.