Učebná pomôcka: Definícia, typy a význam vo vyučovacom procese

Vzdelávanie a výučba prešli v priebehu histórie výraznými zmenami, pričom sa neustále hľadajú efektívnejšie spôsoby, ako sprostredkovať poznatky žiakom a študentom. Jedným z kľúčových prvkov úspešného vyučovacieho procesu je využívanie učebných pomôcok. Tento článok sa zameriava na definíciu učebných pomôcok, ich klasifikáciu, funkcie a význam v kontexte moderného vzdelávania.

Definícia a vymedzenie pojmov

Všetky javy a objekty sveta nie je možné priamo sprítomniť iba slovne, opisom. Učiteľ preto siaha po takých prostriedkoch, ktoré "približujú to, čo je ďaleké, zväčšujú to, čo je nepatrné, zmenšujú to, čo je veľmi veľké, spomaľujú to, čo je rýchle, zrýchľujú to, čo je pomalé, odhaľujú to, čo je skryté, konkretizujú to, čo je abstraktné, sprítomňujú to čo je dávno minulé, fixujú to, čo je prchavé, sprehľadňujú to, čo je príliš zložité."

Učebné pomôcky sú materiálne prostriedky, ktoré slúžia na sprostredkovanie učiva žiakom a študentom. Ich cieľom je uľahčiť pochopenie abstraktných konceptov, konkretizovať učivo, motivovať žiakov a zefektívniť vyučovací proces. Učebné pomôcky dopĺňajú verbálnu výučbu a umožňujú žiakom zapojiť viac zmyslov do procesu učenia.

Didaktická technika plní tie isté úlohy ako učebné pomôcky, avšak ide o využívanie rôznych prístrojov a technických zariadení - filmu, zvukového prístroja, výpočtovej techniky, dataprojektora a pod.

Vyučovacie prostriedky, učebné pomôcky a didaktická technika sa realizujú v určitých priestoroch, vo vyučovacích interiéroch: školy (makrointeriéry), učebne (mikrointeriéry).

Prečítajte si tiež: Kontext ošetrovateľskej starostlivosti

Funkcie učebných pomôcok a didaktickej techniky

Učebné pomôcky a didaktická technika zohrávajú vo vyučovacom procese viacero dôležitých funkcií. Petlák definuje tieto funkcie:

• Informatívna funkcia: Poskytujú žiakom informácie o vzťahoch a súvislostiach v učive, umožňujú pochopiť podstatu javov a procesov.
• Formatívna funkcia: Rozvíjajú tvorivú činnosť žiakov a ich zmyslové poznávacie procesy.
• Inštrumentálna funkcia: Sú nástrojom, pomocou ktorého žiak získava nové vedomosti, zručnosti a návyky.
• Motivačná funkcia: Podnecujú záujem žiakov o učenie a aktivizujú ich k učebnej činnosti.
• Systematizujúca funkcia: Prispievajú k zaraďovaniu vedomostí do určitého systému.
• Názorná funkcia: Pôsobia na zmysly žiakov a umožňujú im konkrétnejšie pochopenie učiva.

Rozdelenie učebných pomôcok a didaktickej techniky

Učebné pomôcky a didaktickú techniku možno rozdeliť podľa rôznych kritérií. Jednou z možností je rozdelenie podľa spôsobu práce a miery abstraktnosti a konkrétnosti (Čiperová, 1982):

Podľa spôsobu práce

• Demonštračné pomôcky: Používa učiteľ na riadené pozorovanie všetkými žiakmi triedy.
• Žiacke pomôcky: Používajú jednotliví žiaci alebo malé skupiny žiakov pri individuálnej práci.

Podľa miery abstraktnosti a konkrétnosti

• Reálne pomôcky: Pôvodné objekty (prírodniny, výrobky, nástroje, prístroje, umelecké diela a pod.) a upravené objekty (stroje v reze).
• Predmetné zobrazenia reálií: Modely, diapozitívy, filmy, videozáznamy, fotografie, obrazy.
• Schématické zobrazenia: Schémy, diagramy, grafy, tabuľky, ktoré zámerne vyčleňujú len podstatné vlastnosti a vzťahy v určitom (napr. priestorovom alebo časovom) členení.
• Symbolické znázornenia a vyjadrenia: Poznanie objektov skutočnosti, ktoré zastupujú triedy predmetov, vlastností, vzťahov a pod.

Podľa ľudských zmyslov, na ktoré pôsobia

• Auditívne (sluchové) pomôcky: Gramofón (DT), gramofónová platňa (UP), magnetofón a magnetofónová páska (DT).
• Vizuálne (zrakové) pomôcky: Učebnica, fotografia, výkres, projekt.
• Taktilné (hmatové) pomôcky: Reálie, modely.
• Audiovizuálne (zvukovo-zrakové) pomôcky: Televízor (DT), televízny program (UP), film, videomagnetofón.

Ak sa vo vyučovacom procese používa súčasne viac ako 2 technické vyučovacie prostriedky (t.j. médiá - napr. učebnica, reálie, diaprojektor), hovorí sa o multimediálnom vyučovaní. Multimédium je v jednom zariadení spojené viaceré formy uloženia a prezentácie informácií (audiovizuálne prostriedky a počítač).

Technické vyučovacie prostriedky

Petrík (1993) vyčleňuje tieto základné skupiny učebných pomôcok:

• Reálne - pôvodné predmety (prírodniny v pôvodnom stave - nerasty, živočíchy, rastliny, upravené preparáty) - výrobky v pôvodnom stave (vzorky polo/výrobky, nástroje, prístroje, stroje, umelecké diela), upravené výrobky.
• Modely - trojrozmerné pomôcky - zámerne zjednodušované na uľahčenie vnímania informácie (pr.
• Dvojrozmerné zobrazenia - sprístupňujú javy a predmety v konkrétnej podobe alebo v grafickom znázornení- prezentované priamo (nástenné obrazy, schémy, fotografie, diagramy, mapy a pod.- pomocou didaktickej techniky (veľkoplošné diapozitívy - priesvitky premietané pomocou spätného projektoru, diapozitívy, rôzne statické alebo dynamické obrazy so zvukom alebo bez zvuku premietané alebo zobrazované pomocou rôznych typov projekčnej techniky, televízie, výpočtovej techniky a pod.
• Zvukové pomôcky alebo zvukové záznamy realizované: mechanicky (gramof. platne), opticky (film), magnetickou stopou (magnetofónový zázn., videozáznam)digitálne (CD-kompletný disk, počítač. program pre akustický výstup a pod.)
• Textové pomôcky s grafickým zápisom slova prezentované ako učebnice a učebné texty,pracovné materiály (pracovné zošity, návody na meranie a pokusy, zbierky úloh, tabuľky, atlasy a pod.)doplnková a pomocná literatúra.
• Relácie a programy sprostredkované didaktickou technikou: reálne (diafónové, r. v školskom rozhlase, videoprogramy, r.
• Špeciálne pomôcky - špecifikujúci charakter jednotlivých vyučovacích predmetov, (experimentálne súpravy, materiálne vybavenie školských laboratórií, pracovné pomôcky …)

Technické vyučovacie prostriedky:

Prečítajte si tiež: Čo je výsluhový dôchodok?

1. zobrazovacie premietacie plochy: tabule, panely, premietacie plátna a pod.
2. auditívne: magnetofón, gramofón a pod,
3. audiovizuálne: diafón, videotechnika, film
4. vyučovacie stroje: jazykové laboratóriá, trenažéry
5. zariadenia na reprodukciu textov a obrazov: kopírovacie stroje
6. masovokomunikačné prostriedky: verejná televízia, rozhlas
7. výpočtová technika: mikropočítače, počítačové siete a pod
8. vedeckoinformačná technika: mikrofiše pod
9. učebnice (aj doplnkové texty)
10. aparatúra priestorového obrazu: stereoprojektory, holografia

Zobrazovacia technika

• Tabule (klasické, drevené, magnetické, plexisklové, svetelné, hobrové)
• Plochy pre premietaný záznam (reflexné, určené pre prednú projekciu - difúzne, perličkové, smerové) alebo priesvitné premietacie plochy určené pre zadnú projekciu (pr. prenosné zariadenie pre dennú projekcie DIAFLEX)

Projekčná (premietacia) technika

• Zariadenia pre statickú projekciu (diaprojektory, spätné projektory, epiprojektory, rôzne ich pomocné zariadenia napr. adaptéry, meniče, časové snímače, prehliadačky)
• Zariadenia pre dynamickú projekciu (filmové projektory pre 8 alebo 16 mm film, videoprojektory)
• Rôzne pomocné zariadenia (prevíjačky, prehliadačky, lepičky a pod)

Zvuková technika

• Gramofóny, magnetofóny, rozhlasové prijímače, slúchadlové súpravy a ich pomocné príslušenstvo (mikrofóny, reproduktory, zosilňovače).

Televízna technika

• Súbor prístrojov a zariadení, ktorých účelom je snímanie, spracovanie, záznam reprodukcia televízneho obrazu - videokamery, magnetoskopy (videomagnetofóny) a videogramofóny, televízne prijímače a monitory, strihové a režijné jednotky, veľa ďalších pomoc. zariadení.

Vyučovacie technické systémy na báze nových informačných technológií

• Videosystémy, školské mikropočítače, terminálové učebne, počítačové siete, manipulátory, roboty, integrované systémy, videotechniky, telekomunikačnej a výpočtovej tech.

Funkcie a požiadavky kladené na didaktickú techniku a učebné pomôcky

Použitie učebných pomôcok a didaktickej techniky vo vyučovacom procese súvisí najmä s didaktickou zásadou názornosti. Prvý túto zásadu zdôvodnil a prepracoval J. A. Komenský - sformuloval zlaté pravidlo pre učiteľa:"Všetko nech sa predkladá všetkým zmyslom, nakoľko je to len možné. UP a DT uľahčujú pochopiť abstraktné prvky učiva, prispievajú k rozvoju myslenia, môžu zintenzívniť motiváciu žiaka. UP, DT - majú nezameniteľné miesto vo všetkých etapách VP

Funkcie UP a DT: motivačná, spätná väzba, informačná, precvičovacia, aplikačná, kontrolná, výchovná, rozvíjajúca, racionalizačná.

Tvorba, výber, použitie UP a DT by mali vychádzať z cieľov VP, učiva, rešpektovať didaktické zásady, pomáhať efektívne realizovať vyučovacie metódy. Svoju úlohu plnia DT a UP lepšie, čím viac zmyslových orgánov a umožnia zapájať do poznávacieho procesu. Mali by utvárať ucelený systém, kt. vedeckú úlohu zohráva (zatiaľ) učebnica. V tomto spočívajú didaktické požiadavky na tvorbu, výber, používanie UP a DT. Potrebné rešpektovať pri tvorbe, výbere používaní aj požiadavky:

• Ergonomické: Prihliadanie na antropometrické a psychologické osobitosti učiteľa a žiaka.
• Estetické: Vonkajšia úprava.
• Technické: Bezpečnosť, spoľahlivosť.
• Ekonomické: Prístupná cena.

Ideálna učebná pomôcka a didaktická technika má mať pedagogický a technický efekt čo najväčší a náklady na výrobu a prevádzku čo najnižšie. Učebné pomôcky a didaktická technika sú pre žiakov prostriedkom, pomocou ktorého poznávajú okolitý svet. Pre učiteľa sú prostriedkom na zvýšenie efektívnosti vyučovacieho procesu.

Podľa Fredmana (1971) si priemerný človek zapamätá približne:

Prečítajte si tiež: Zdravotná starostlivosť: definícia a aspekty

• 10 % - čítaného
• 20 % - počutého
• 30 % - čo vidí v podobe obrazu
• 50 % - vidí i počuje súčasne
• 70 % - vidí, počuje, aktívne vykonáva
• 90 % - k čomu dospel sám vlastnou skúsenosťou

Čím rozmanitejšie sa človek učí, tým je účinnosť zapamätania vyššia.

Učebnica ako základná učebná pomôcka

Učebnica je najdôležitejší materiálny prostriedok vyučovania, učivo je v nej najviac konkretizované. Má vychádzať z učebných osnov. Učebné texty v podobe hlinených tabuliek používali už Sumeri pred viac ako 6000 rokmi. Za zakladateľa teórie učebnice sa pokladá J. A. Komenský - vytvoril prvú ilustrovanú učebnicu Orbis pictus (svet v obrazoch), sformuloval aj teoretické zásady tvorby učebníc (napr. obsah učebnice má byť úplný, dôkladne premyslený, spracovanie učebnice - jasné, presné, prehľadné.

Učebnica má byť primeraná schopnostiam žiaka, pre každý vyučovací predmet má byť 1. učebnica rozplánovaná na celý vyučovací cyklus, rozsah uč. nemá byť veľký atď. (Komesnký, 1984). Podľa Zujeva (1986) uč. má spĺňať funkciu informačnú, transformačnú, systémovú, upevnie a sebakontroly, sebavzdelávaciu, integrujúcu, koordinujúcu, rozvíjajúcu, výchovnú a motivačnú. Vychádza z vyuč. cieľov, rešpektovať didakt. zásady. Funkciu textu niektorých vyuč. predmetov môžu byť aj obrázky. Podľa Zujeva (1996) priemerný rozsah textovej časti dobrých učebníc (57 %).

Štruktúra učebnice

• Základný text (fakty, pojmy, zákony, teórie, princípy, pravidlá )
• Dopĺňajúci text - slúži na upevňovanie a prehĺbenie učiva zákl. textu (dokumenty, štatistické informácie, tabuľky,..)
• Vysvetľujúci - používa najmä pri samostatnom štúdiu ž (úvod k učebnici, poznámky, vysvetlivky, komentáre, prehľady noriem, skratky)
• Aparát organizácie osvojovania - zložka učebnice, kt. úlohou - stimulovať, usmerňovať poznávaciu činnosť ž (úlohy, návody, tabuľky, cvičenia, názvy, rozličné vyznačenia tlačou - pr. označenie, druh písma)
• Ilustrovaný materiál - má zintenzívniť poznávací, estetický, emocionálny vplyv na ž. (obrázky, fotografie, pictogramy, typ písma, formát učebnice, druh väzby, titulný list a pod)
• Orientačný aparát (vysvetlivky, obsah, prílohy, odkazy),
• Motivačný úvod - na začiatku každej kapitoly
• Zhrnutie učiva mal by nasledovať autotest (jeho výsledky vhodné na koniec učebnice), úlohy na domácu prípravu žiaka, podnety na rozmýšľanie, literatúra (obsahujúca bibliografické údaje, stručné rešerše). Základné učivo by malo byť odlíšené od ostatného (napr.

Hodnotenie učebníc

• Experimentálne (pomocou ped. experimentu - experimentačná trieda), expertné a štatistické metódy hodnotenia kvality učebníc
• Expertné - hodnotí sa primeranosť, metodic. spracovanie, zaujímavosť, zložitosť (a pod) učebníc na základe výrokov skupín - expertov, učiť - pomocou škály +2, +1, 0, -1, -2 - vhodné je do dotazníka zaradiť otvorené otázky (napr. čo sa vám na učeb. najviac páči? Aké opatrenia odporúčate vykonať na skvalitnenie učebníc?) a požiadať o konkrétne pripomienky.
• Štatistické metódy - skúmajú sa rozličné parametre učiva (primeraný rozsah textu - napr. na 1 vyuč. hodinu), meria obťažnosti (jazyková a obsahová zložitosť pre potencionálneho čitateľa) učebného textu. Zisťuje sa aj čitateľnosť textu, učebnice sa tvoria väčšinou dlhý čas, preto často obsahujú staré informácie. (st. žiaci - mali by používať pri štúdiu i monografie, odborné a vedecké časopisy, zborníky vedeckých konferencií a pod. použitie internetu

Technológia vzdelávania a moderné prístupy

Technológia vzdelávania (v najužšom chápaní) sa považuje za vedu zaoberajúcu sa uplatňovaním technických prostriedkov vyučovania, najmä moderných, vo vzdelávaní, a v najširšom chápaní za vedu zaoberajúcu sa projektovaním, realizáciou a hodnotením akýchkoľvek vzdelávacích systémov.(raz sa považuje za samostatnú pedag. disciplínu, inokedy za hraničnú či interdicsiplinárnu vedu), v podstate sa považuje za didaktickú, (ale západné krajiny didaktiku v zmysle nášho chápania nepoznajú).

Vyučovanie pomocou počítačov

Výpočtová technika - ňou riadenie školstva, školy, riadenie VP učiteľom, samoštúdium a využívanie voľného času žiakmi, počítačom (plánovanie VP) riadené vyučovanie.

Výroky žiakov: Počítač na mňa nekričí, keď neviem a nerobí protekciu. Počítač sa ku mne správa priateľsky a nedáva najavo, že je niečo viac ako ja…

Počítače umožňujú U znásobiť jeho sily a schopnosti, objektivizujú hodnotenie žiakov a umožňujú individualizáciu vyučovania. Výpočtovú techniku možno efektívne uplatniť vo všetkých fázach VP (motivácia ž. aktualizácia prv osvojeného učiva, pri osvojovaní nového učiva, jeho upevňovanie, prehlbovanie, preverovanie (D. testy), hodnotení ž, pri ich domácej príprave, spätnej väzbe), rôzne diagnostikovanie ž. (postojové škály, testy osobnosti, DT - neklasifikujú sa), umožnenie tvorivosti ž, (napr. výtvarná, hudobná oblasť), programové vyučovanie - počítač zastupuje U vo všetkých fázach VP - vytváranie počítačových vyuč. systémov - sietí.

Výhody používania počítačov vo VP: individualizácia vyučovania (učivo, metódy, čas), motivácia žiakov (rôzne výzvy, pochvaly, poďakovania), objektívnosť hodnotenia žiakov.

Nevýhody: - zdravotné problémy (poruchy zraku, deformácie chrbtice, neurózy, príp. - zníženie socializácie ž (potlačenie medziľudskej komunikácie, redukcia hovor. reči)- absencia priameho pozorovania- problém rozvoja ž. v afektívnej oblasti (najmä citovej výchovy, formovania hodnotového systému)- problémy s rozvojom tvorivosti- znevýhodnenie dievčat- zníženie možnosti šancí vzdelávať sa (nie každý má počítač)

Počítač môže dať žiakovi nezištne svoje vedomosti, ale city a lásku musia dať žiakovi ľudia.

Programové vyučovanie

Programové vyučovanie - B. F. Skinner. Učivo sa rozloží na rad postupných logicky na seba nadväzujúcich krokov - jednotiek učiva, ktorými ž. postupne prechádza (v každom kroku sa od ž. požaduje vnút. i vonk. aktivita -písanie a pod). PV - priebežnou a ustavičnou kontrolou aktivizuje ž. na ďalšie učenie.

Postupnosť krokov, jednotiek - vyučovací program (zásada malých krokov, zásada aktívneho reagovania - ž sa lepšie učí, ak je aktívny, z bezprostredného upevňovania - spätnej väzby, overovania, kontroly, z individualizácie - rešpektovanie individ. osobitostí žiaka, najviac jeho schopností, nadania, rýchlosti z hodnotenia a vylepšovania programu - p. sa ustavične preveruje v praxi (zisťuje sa, čo robí ž. problémy a pod)

3 hlavné druhy vyučovacích programov:

• Lineárny - tvorca B. R. Skinner
• Vetvený - tvorca N. A. Crowder
• Zmiešaný

Klasifikácia vyučovacích metód

Vyučovacie metódy predstavujú spôsoby a postupy, ktorými učitelia sprostredkovávajú žiakom vedomosti, zručnosti a hodnoty. Vzájomnou kombináciou rôznych metód vzniká efektívny proces učenia, ktorý zohľadňuje ciele vzdelávania, potreby žiakov a konkrétne podmienky. Klasifikácia vyučovacích metód sa odvíja od rôznych kritérií, ako sú charakter činností, podiel učiteľa a žiaka či fáza vyučovacieho procesu.

Klasifikácia vyučovacích metód podľa etáp vyučovacieho procesu:

1. Motivačné
2. Expozičné
3. Fixačné
4. Diagnostické a klasifikačné

Motivačné metódy

Prvoradou úlohou je vzbudiť u žiakov záujem o učebnú činnosť. Môžu mať povahu vnútorného motívu, alebo vonkajšieho motívu. Správna motivácia je základom aktívnej činnosti žiaka vo vyučovacom procese.

Motivačné metódy rozdeľujeme:

A. - motivačný rozhovor - učiteľ vedie so žiakmi dialóg- motivačná demonštrácia - učiteľ pomocou ukážok vzbudzuje záujem- problém ako motivácia - na základe problému učiteľ upúta pozornosť žiakov a potom vysvetľuje učivo

B. Priebežné motivačné metódy:- motivačná výzva - učiteľ vyzve žiaka, aby dával pozor, aby urobil náčrtok do zošita…- aktualizácia obsahu - učiteľ približuje a spája učivo s príkladmi zo života- pochvala, povzbudenie s kritika - sú významnými prvkami motivácie

Expozičné metódy

Podľa toho, ako učiteľ vytvára u žiakov nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky, členíme expozičné metódy do týchto skupín:

A. - prednáška - je metóda uplatňovaná na vysokej škole.b) Dialogické slovné metódy:- rozhovor - je veľmi významná vyučovacia metóda. Jej prednosti spočívajú v tom, že aktivuje žiakov.- beseda - je dialogická metóda, pre ktorú je charakteristické spoločné riešenie jednej alebo viacerých otázok celým kolektívom triedy.- dramatizácia - uplatňuje sa na I. stupni ZŠ. Jej význam spočíva v tom, že bezprostredne pôsobí na detské vnímanie a navodzuje citový vzťah detí k učiteľovi.

B. Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov:- demonštrácia - sprostredkúva žiakom poznanie skutočností, obohacuje ich predstavy, prehlbuje skúsenosti.- pozorovanie - úzko súvisí s demonštráciou. Jeho cieľom je zamerať pozornosť žiaka na bezprostredné poznávanie predmetov a javov v dlhšom časovom období.- manipulácia s predmetmi - je metóda, pri ktorej žiaci narábajú s rôznymi predmetmi. Do týchto manipulačných metód zaraďujeme rôzne činnosti, napr. - laboratórna práca - môže byť krátkodobá alebo dlhodobá. Vykonáva sa spravidla v špecifickom prostredí (zvlášť upravená učebňa).- hra ako metóda - plní významnú úlohu vo vyučovaní v prvých ročníkoch. Využíva sklon detí k hrám, pričom sa do hry vsúvajú didaktické prvky.

C. Problémové metódy:- problémové vyučovanie - projekty

D. Metódy samostatnej a autodidaktickej práce:- samostatná práca s knihou - práca s knihou má byť súčasťou každej vyučovacej hodiny.- práca v laboratóriu - žiak má zručnosti, ktoré mu umožňujú pracovať samostatne, prípadne v skupine.- samostatné štúdium rôznej literatúry- samostatná práca s využitím rôznej techniky - ponúka veľké možnosti vzdelávania sa.

E. Metódy mimovoľného učenia- učiteľ je pre žiaka vzorom, pôsobiacim na všetku jeho činnosť.

Fixačné metódy

Opakovanie, a precvičovanie je neoddeliteľnou súčasťou vyuč. procesu. Uskutočňuje sa hneď po prebratí nového učiva v škole, doma, ale aj rôznou mimoškolskou činnosťou žiakov. Učivo možno opakovať na každej hodine, po tematickom celku, na konci polroka, na konci šk. roka, ale aj na začiatku šk. roka. Bez opakovania dochádza rýchlo k zabúdaniu.Fixačné metódy slúžia na to, aby sme proces zabúdania spomalili a naopak, posilnili proces zapamätávania.

Rozdelenie fixačných metód:

A. Metódy opakovanie a precvičovania vedomostí a zručností:- ústne opakovanie žiakom - žiak reprodukuje učivo, učiteľ ho opravuje- metóda otázok a odpovedí (katechizmová) - učiteľ kladie otázky, žiaci odpovedajú. Učiteľ musí otázku formulovať jasne a presne. V položení otázky nesmie byť napovedaná odpoveď.- písomné opakovanie - žiak samostatne písomne odpovedá na otázky, alebo píše celok.- opakovací rozhovor - učiteľ rozhovorom so žiakmi spevňuje ich vedomosti.- opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry - rozlišujeme opakovanie zamerané na presné zapamätanie si textu a opakovanie zamerané na porozumenie textu.- domáca úloha - je pokračovaním učebnej činnosti žiaka v škola. Prispieva k prehlbovaniu vedomostí, vedie k aplikácii učiva na skutočnosť. Dôležité je, aby žiak úlohe rozumel, aby vychádzala z preberaného učiva.

B. Metódy precvičovania a zdokonaľovania zručností (motorický tréning)Na proces zdokonaľovania praktických zručností vplýva aj ich precvičovanie, čiže motorický tréning. Ten môže byť zameraný na zdokonaľovanie:

• Technických
• Pohybových a
• Umeleckých zručností.

Motorickým tréningom sledujeme to, aby si žiak osvojil komplex pohybov v úzkej spojitosti s vedomosťami.

Diagnostické a klasifikačné metódy

Plnia viaceré významné funkcie:

• Motivačná - správne hodnotenie podporuje záujem o ďalšie učenie.
• Didaktická - hodnotenie poskytuje učiteľovi spätnú väzbu (kontrola jeho práce).
• Výchovná - správne objektívne hodnotenie vedie žiaka k sebakritike.
• Spoločenská a profesijná - správne a objektívne hodnotenie pripravuje žiaka na zaradenie sa do spoločnosti.
• Kontrolná - výsledky hodnotenia umožňujú učiteľovi posúdiť úroveň práce žiakov.

Vo výchovno - vzdelávacom procese sa najčastejšie uplatňujú tieto diagnostické a klasifikačné metódy:

A. Klasické didaktické metódy

• Ústne skúšanie - môže mať orientačný charakter alebo môže byť spojené s klasifikáciou.
• Písomné skúšanie - diktáty, rôzne písomné práce, domáce úlohy…

Ústne a písomné skúšanie má svoje výhody aj nevýhody, preto ich treba striedať. Prednosti ústneho skúšania spočívajú v tom, že učiteľ i žiaci môžu reagovať na vyjadrenia skúšaného. Žiaka je možné usmerniť, upozorniť. Písomné skúšanie má výhodu, že zabezpečuje rovnaké podmienky všetkým žiakom.

• Praktické skúšanie - využíva sa v predmetoch: pracovné vyučovanie, TV a aj pri geometrii.
• Didaktické testy - presné písomné skúšanie s viacerými prednosťami - rýchle vyskúšanie, rovnaké možnosti pre všetkých
• Klasifikácia - vyjadrenie žiakovho výkonu známkou, slovným hodnotením (krátkou charakteristikou).

Tendencie smerujú k odstraňovaniu známkovania zo škôl a nahradeniu známok slovným hodnotením. Slovné hodnotenie má veľkú vypovedaciu hodnotu.

B. Malé formy vedeckovýskumných diagnostických metód

• Metóda pozorovania žiaka - pozorovanie v určitých situáciách, rozbor žiackych prác…
• Exploračné metódy - rozhovor, dotazník, anamnéza

Účinnosť vyučovacej metódy

Vyučovacia metóda nemá slúžiť len na „prenos“ poznatkov, ale má byť:

tags: #učebná #pomôcka #definícia