
Problematika správnych deliktov a s nimi spojených pokút, ako aj premlčacích lehôt, je dôležitou súčasťou právneho systému Slovenskej republiky. Tento článok sa zameriava na objasnenie týchto pojmov, s dôrazom na zmeny v legislatíve a judikatúre.
Správny delikt je protiprávne konanie, za ktoré zákon ukladá sankciu. Pokuta je peňažná sankcia, ktorú správny orgán ukladá za spáchanie správneho deliktu. Daňový poriadok definuje správne delikty v § 154 ods. 1, pričom medzi ne patrí napríklad:
Príkladom môže byť situácia, kedy daňový subjekt nepodá daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb z dôvodu príjmov za prenájom bytu. Ak správca dane zistí túto povinnosť a zašle výzvu na podanie daňového priznania, ale daňový subjekt ho v určenej lehote nepodá, správca dane uloží sankciu vo výške od 60 eur.
Novela daňového poriadku, účinná od 1. januára 2024, prináša zmeny v určovaní výšky pokuty. Správca dane má teraz prihliadať na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a na index daňovej spoľahlivosti. Okrem toho, daňový úrad alebo colný úrad pri prvom porušení povinnosti, ak je výška pokuty určená v rámci ustanoveného rozpätia, pokutu neuloží. Uplatní sa inštitút tzv. „druhej šance“.
Tento inštitút sa vzťahuje len na tie správne delikty, za ktoré sa ukladajú pokuty podľa daňového poriadku a ktorých výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia. Každé porušenie povinnosti sa posudzuje podľa skutkovej podstaty konkrétneho správneho deliktu. To znamená, že každé ustanovenie § 154 ods.1 písm. a) až j) sa posudzuje samostatne.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Chránené dielne, ZŤP a pokuty
Príklad: Ak daňový subjekt po 31.12.2023 nesplní na výzvu správcu dane povinnosť predložiť doklady, dopustí sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku. Keďže ide o prvé porušenie povinnosti po účinnosti novely, pokuta sa neuloží. Ak by však následne predložil daňové priznanie po lehote (správny delikt § 154 ods. 1 písm. a)), už by mu mohla byť uložená pokuta.
Dôležité je, že táto "druhá šanca" sa vzťahuje na všetky daňové subjekty bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu, a bez ohľadu na ich doterajšiu históriu plnenia povinností.
Ak daňovník v minulosti už dostal pokutu za porušenie povinnosti, uloženie pokuty po 1.1.2024 bude závisieť od dátumu, kedy nastala skutočnosť rozhodujúca pre uloženie pokuty. Ak nastala po 31.12.2023, ide o prvé porušenie povinnosti od účinnosti zákona a pokuta sa neuloží.
Premlčacia lehota je časové obdobie, po ktorého uplynutí zaniká právo štátu na vymáhanie pokuty. Premlčacie lehoty sa líšia v závislosti od druhu pokuty a právneho predpisu, ktorý ju upravuje.
Na vymáhanie poriadkových pokút uložených súdom sa vzťahuje všeobecná premlčacia doba, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ak nie je stanovená osobitná premlčacia doba, platí všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. Avšak, keďže ide o právoplatné rozhodnutie súdu, premlčacia doba je 10 rokov.
Prečítajte si tiež: Pravidlá parkovania pre osoby so ZŤP
Premlčacia doba pri poriadkových pokutách začína plynúť dňom, keď rozhodnutie o uložení pokuty nadobudlo právoplatnosť a bolo doručené povinnému. Ak súd alebo iný orgán v tejto lehote nezačne s vymáhaním pokuty, právo na jej vymáhanie sa premlčí. Po uplynutí premlčacej doby môžete namietať premlčanie, a tým sa súd alebo iný orgán už nemôže domáhať jej zaplatenia.
Príklad: Ak súd uložil poriadkovú pokutu v roku 2006, a od tej doby uplynulo viac ako 10 rokov na jej vymáhanie, odporúča sa podať písomnú námietku premlčania na príslušný súd.
Zákon č. 488/2013 Z. z. upravuje lehoty na ukladanie pokút za správne delikty v cestnej premávke. Pôvodné znenie zákona stanovovalo subjektívnu dvojročnú a objektívnu trojročnú prekluzívnu dobu, do ktorej muselo byť o správnom delikte právoplatne rozhodnuté.
Súčasné ustanovenie § 11 ods. 6 zákona upravuje len objektívnu 60-dňovú lehotu na uloženie pokuty („…odo dňa porušenia povinnosti“). V tejto lehote musí byť rozhodnutie nielen vydané, ale aj právoplatné.
Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.03.2021, pod sp. zn. 6Asan/17/2019 boli určené pravidlá zániku postihovateľnosti trvácich priestupkov. Medzi ne patria napríklad realizácia stavby bez stavebného povolenia, vykonávanie činností bez územného rozhodnutia a užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia.
Prečítajte si tiež: Pokuty a práva zdravotne postihnutých na cestách
Spoločným znakom je, že sa vždy jedná o konanie, ktoré páchateľ vyvolal a následne protiprávny stav udržiava. Podľa spomenutého rozsudku, ukončenie protiprávneho stavu u trváceho správneho deliktu nastane, keď dôjde k odstráneniu protiprávneho stavu, napríklad vydaním príslušného právoplatného rozhodnutia alebo začatím správneho konania.
Pre podnikateľov stavebný zákon určuje podstatne vyššie sankcie ako pre nepodnikateľov. Pokutu za správne delikty podnikateľom možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa stavebný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.
Pri fyzických osobách nepodnikateľoch sa subsidiárne vzťahuje § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch, tzn. priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky.
Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní upravuje lehoty na uloženie pokuty za správne delikty v § 182. Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo.
Existuje však aj špeciálna úprava pre prípad, že sa Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) dozvie o porušení zákona až v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzatvorení zmluvy. V takom prípade platí výlučne subjektívna prekluzívna lehota, bez ohľadu na objektívnu trojročnú lehotu.
V oblasti správneho práva sa stretávame s pojmami ako pokračovací správny delikt a trváci správny delikt. Ide o situácie, kedy je vylúčený súbeh správnych deliktov.
Za pokračovací správny delikt možno považovať situáciu, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého deliktu, pričom trestnosť jednotlivých čiastkových útokov sa má posudzovať ako jeden trestný delikt, ak všetky čiastkové útoky spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania a v predmete útoku.
Trváci delikt je charakterizovaný vyvolaním a udržiavaním protiprávneho stavu. Znakom trváceho priestupku je konanie páchateľa spočívajúce vo vyvolaní a následnom udržiavaní protiprávneho stavu. Je charakteristický i tým, že na dobu jeho páchania sa hľadí ako na jeden skutok, a teda jeden priestupok, resp. správny delikt, a to až do okamihu ukončenia protiprávneho stavu.