
V závere každého účtovného obdobia stojí pred podnikateľmi a účtovníkmi dôležitá úloha - uzavrieť rok a vyčísliť výsledok hospodárenia. Toto vyčíslenie je prvým krokom v procese transformácie účtovného výsledku hospodárenia na základ dane alebo daňovú stratu. Daňová legislatíva definuje, ktoré účtovné náklady a výnosy sú daňovo uznateľné, čo vedie k vzniku pripočítateľných a odpočítateľných položiek. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto položkách, s dôrazom na ich praktické uplatnenie a dopad na daňovú optimalizáciu.
Pripočítateľné a odpočítateľné položky predstavujú legálny spôsob daňovej optimalizácie, ktorý umožňuje transformovať účtovný výsledok hospodárenia na základ dane. Podstata spočíva v tom, že náklady, ktoré zákon o dani z príjmov neuznáva ako daňové, sa pripočítavajú k výsledku hospodárenia, zatiaľ čo príjmy, ktoré nie sú zdaniteľné, sa od neho odpočítavajú.
Tieto položky sú relevantné pre právnické aj fyzické osoby, avšak pre fyzické osoby platia určité obmedzenia. Fyzické osoby sa s nimi najčastejšie stretávajú pri zániku živnosti (pozastavenie/zrušenie) alebo pri prechode medzi rôznymi systémami účtovníctva (z jednoduchého do podvojného alebo naopak).
Pri vyčísľovaní základu dane alebo daňovej straty je nevyhnutné sledovať neustále zmeny v legislatíve, aby sa zabezpečilo správne uplatnenie pripočítateľných a odpočítateľných položiek.
Medzi najčastejšie pripočítateľné položky patria výdavky, ktoré zvyšujú základ dane. Tieto výdavky sa delia do troch hlavných kategórií:
Prečítajte si tiež: Prehľad daňových výdavkov pri prenájme
Tieto náklady neslúžia na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov spoločnosti a sú taxatívne vymedzené zákonom o dani z príjmov alebo inými predpismi. Medzi ne patria:
Tento typ výdavkov je dočasne neuznaný za daňové výdavky len v roku účtovania, v ktorom ovplyvňujú výsledok hospodárenia. Po splnení zákonom stanovených podmienok sa v budúcich zdaňovacích obdobiach môžu stať daňovými výdavkami. Príkladom sú:
Nájomné patrí medzi výdavky, ktoré sú daňovo uznané až po zaplatení. V zmysle § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov, ak nájom nie je uhradený do konca zdaňovacieho obdobia, stáva sa dočasne nedaňovým nákladom a je nutné o túto sumu zvýšiť základ dane v daňovom priznaní. Táto suma sa uvádza ako pripočítateľná položka v riadku 140 daňového priznania. Po zaplatení nájmu v nasledujúcom zdaňovacom období sa táto suma stáva odpočítateľnou položkou.
Spoločnosť si prenajíma nebytové priestory od fyzickej osoby - podnikateľa za mesačné nájomné 2 000 €. K 31.12.2025 dlhuje spoločnosť na nájomnom sumu 4 000 €. Keďže je nájomné podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov u nájomcu daňovým výdavkom až po zaplatení, nájomné vo výške 4 000 € je v roku 2025 pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Do základu dane sa nájomné zahrnie až po zaplatení, t. j. v roku 2026.
Dôležité: Ak je v nájomnej zmluve dohodnuté nájomné oddelene a platby za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti oddelene, všetky tieto platby sa na strane nájomcu posudzujú podľa § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov a sú súčasťou základu dane až po zaplatení.
Prečítajte si tiež: Analýza spotrebného koša
Tieto typy výdavkov sú limitované určitou sumou alebo percentom a daňovo uznateľné sú len do tejto výšky. Medzi najčastejšie patria:
Odpočítateľné položky znižujú základ dane a sú pre daňovníkov výhodné. Medzi najčastejšie patria:
Odpočítateľnými položkami sú aj výdavky (náklady), ktoré spoločnosť v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach pripočítala k základu dane z dôvodu, že nesplnili všetky podmienky na uznanie ako daňového výdavku. Sú to napríklad:
Operatívny lízing je typ prenájmu, pri ktorom vlastníkom predmetu lízingu zostáva prenajímateľ. Nájomca si prenajatý majetok nemôže zaradiť do svojho obchodného majetku a teda ho ani neodpisuje. Náklady na nájom sú daňovo uznateľné, ak sú preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.
Dôležité: Aj náklady za nájomné vzniknuté podľa zmluvy o operatívnom prenájme sa testujú podľa § 17 ods. 19 ZDP, tzn. ak sú k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia neuhradené, stávajú sa dočasne nedaňovým nákladom a sú pripočítateľnou položkou.
Prečítajte si tiež: Čo je zakázané a obmedzené?
Pri skončení nájmu bez dohodnutého práva kúpy prenajatej veci je potrebné testovať, za akú cenu sa vec odkúpi. Ak je kúpna cena nižšia ako daňová zostatková cena prenajatej veci, základ dane sa zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisoch, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy. Zároveň sa o tento rozdiel zvýši vstupná cena obstarávaného majetku.
Spoločnosť využívala výrobné zariadenie prenajaté formou operatívneho prenájmu. Po skončení prenájmu spoločnosť zariadenie odkúpila. Na účely § 17 ods. 24 písm. b) ZDP je potrebné skúmať, či je kúpna cena (istina) nižšia ako daňová zostatková cena u prenajímateľa a ak je nižšia, nájomca má povinnosť úpravy základu dane podľa § 17 ods. 24 písm. b) ZDP.
Podľa § 17 ods. 27 ZDP je dôležité, aby záväzok po splatnosti prislúchal k daňovému výdavku podľa § 19 ZDP. Ak je výdavok na nájom veci, ktorý sa testuje na zaplatenie neuhradený, a teda je dočasne nedaňový (pripočítateľnou položkou v r. 140 daňového priznania k dani z príjmov podľa § 17 ods. 19 ZDP), potom sa už druhýkrát nedodaňuje podľa § 17 ods. 27 ZDP.
Otázka: Spoločnosť Beta s.r.o. eviduje k 31. decembru 2025 nesplatený záväzok vo výške 20 000 eur za dodanie služieb, ktorého pôvodná lehota splatnosti uplynula 12. novembra 2024. V januári 2025 sa s dodávateľom dohodol na predĺžení lehoty splatnosti do 12. novembra 2025. Je spoločnosť povinná zvýšiť základ dane?
Odpoveď: Áno, spoločnosť je povinná zvýšiť základ dane o 20% menovitej hodnoty nesplateného záväzku, t.j. o 4 000 eur.
Ak má spoločnosť k 31.12. nezaplatené záväzky v cudzej mene po lehote splatnosti viac ako 360 dní, vzniká jej povinnosť zvýšiť základ dane o 20%, resp. 50% menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti. Pre účely ZDP sa pri úprave základu dane vychádza z menovitej hodnoty záväzku po prepočítaní referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, tzn. spoločnosť použije kurz, ktorým bol záväzok prepočítaný pri jeho vzniku.
Ak sponzor uzatvoril zmluvu o sponzorstve v športe v súlade so zákonom o športe a sponzorovaný použije prostriedky podľa účelu dohodnutého v zmluve, potom táto suma bude daňovým výdavkom sponzora v roku 2025, ak ju sponzor skutočne zaplatil v roku 2025, ďalej ak túto sumu sponzorovaný preukázateľne použil na dohodnutý účel v roku 2025, a to v dohodnutom časovom rozvrhu a spôsobom dohodnutým v uzatvorenej zmluve o sponzorstve v športe. Uvedené však bude platiť len vtedy, ak budú dodržané aj ostatné podmienky ustanovené v § 17 ods. 19 písm. h) ZDP, t. j. sponzor vykáže za rok 2025 kladný základ dane a sponzorovaný športovec nie je športovcom, ktorý je určený v § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona o športe okrem športového reprezentanta podľa § 29 ods.
tags: #pripocitatelne #polozky #neuhradeny #najom #s #DPH