
Výpočet dôchodku je komplexná téma, ktorá sa dotýka každého pracujúceho človeka. Slovenský dôchodkový systém prešiel v posledných desaťročiach viacerými zmenami, ktoré ovplyvnili spôsob výpočtu dôchodkov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o výpočte pomernej časti dôchodku, s prihliadnutím na rôzne faktory a situácie, ktoré môžu ovplyvniť jeho výšku.
Slovenský dôchodkový systém je založený na troch pilieroch:
Tento článok sa zameriava najmä na výpočet dôchodku z prvého piliera, ktorý je pre väčšinu ľudí základným zdrojom príjmu v dôchodku.
Výška dôchodku z prvého piliera závisí od niekoľkých kľúčových faktorov:
Zásluhovosť sa premieta do samotného vzorca pre výpočet dôchodku:
Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje výsluhový dôchodok dane?
Kde:
Pri výpočte dôchodku je podstatnou veličinou POMB, teda priemerný osobný mzdový bod. Ten sa určuje za tzv. rozhodujúce obdobie. Napríklad, muž narodený začiatkom roka 1963, ktorý pôjde do dôchodku koncom roka 2026, bude mať rozhodujúce obdobie stanovené tak, že bude končiť rokom 2025. Na výške jeho vymeriavacieho základu, resp. POMB-u sa nič nezmení, ak mu bude povedzme v septembri 2026 končiť pracovný pomer a pri odchode zo zamestnania dostane zaujímavé odstupné alebo odchodné (z čoho sa zaplatia vysoké odvody) - do lepšieho dôchodku sa mu to nepremietne.
Ak váš POMB, teda priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, presahuje hodnotu 1,25, tak z časti nad 1,25 sa do výpočtu dôchodku započíta len 68 %. Naopak, ak váš POMB, teda priemerný osobný mzdový bod, ktorý je vypočítaný ako priemer osobných mzdových bodov za jednotlivé roky, nedosahuje hodnotu 1,00 - pri výpočte dôchodku sa vaše POMB zvýši o 20 % hodnoty chýbajúcej do 1,00.
Áno, ak bola žena pred rokom 2004 na MD, získava za toto obdobie osobný mzdový bod len 0,6 (v prepočte za celý kalendárny rok), a ak bola na RD, získava za toto obdobie osobný mzdový bod len (!) 0,3.
Pre lepšie pochopenie uvádzame niekoľko príkladov výpočtu dôchodku:
Prečítajte si tiež: Nezdaniteľná časť a PN
Začneme najčastejším a najhlúpejším mýtom. SD = 1 (POMB vypočítaný z priemernej mzdy) x 46 (rokov dôchodkového poistenia medzi 16 až cca 63 rokmi veku) x 18,7434 (ADH platná v roku 2025)…
V skutočnosti je to tak, že dlhodobo nezamestnaný nemá nárok na starobný dôchodok vôbec. Takto to skutočne bolo, avšak len do konca roku 2003. Výška dôchodku sa určila z piatich "najsilnejších" rokov občana, vybraných z posledných 10 rokov pred odchodom do dôchodku. Už od roku 2004 však platí, že na výšku dôchodku má okrem iného vplyv fakticky celoživotný príjem poistenca.
Dôležité je vedieť, že na výšku dôchodku sa započítava aj doba dôchodkového poistenia získaná v iných členských štátoch EÚ, ďalej na Islande, Nórsku, vo Švajčiarsku a v ďalších štátoch, s ktorými má Slovensko zmluvu o sociálnom zabezpečení.
Často sa na mňa obraciate s otázkami typu: "Poistencovi chýba do dôchodku ešte 4-5 rokov, mal by si vo svojej s. r. o. vyplácať čo najvyššie odmeny…" Odpoveď znie: Áno, čím viac rokov dôchodkového poistenia občan získa, tým bude jeho dôchodok vyšší. Tu je však podstatné, za akú cenu bude mať poistenec dôchodok vyšší, koľko ho to bude stáť. Čím viac rokov dôchodkového poistenia získa, tým viac zaplatí na odvodoch. A čím vyššie odvody si zaplatí, tým vyššie odvody si zaplatí… Zjednodušene platí: Každé euro, ktoré odvediete do Sociálnej poisťovne, sa vám vráti v podobe vyššieho dôchodku približne po 17 rokoch poberania dôchodku. Až na výnimky - takou je doplatenie poistného na dôchodkové poistenie za roky 2004, 2005, 2006 (napr.
Pri dôchodkoch z druhého piliera je to jasné - tie sú "zásluhové", čím viac príspevkov, z čím vyšších vymeriavacích základov odvádzate, tým viac si v druhom pilieri nasporíte.
Prečítajte si tiež: Paliatívna starostlivosť v Heydukovej nemocnici
Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu pri PN a na nemocenské. Nárok na náhradu príjmu pri PN mu vzniká od druhého dňa trvania práceneschopnosti. Výška náhrady príjmu za 2. a 3. deň trvania PN je 25% DVZ, od 4. dňa je to 55% DVZ. Zamestnávateľ má zároveň povinnosť platiť poistné do SP od 1. dňa trvania PN.
Materská dovolenka trvá štandardne 34 týždňov (príp. 37, 43 týždňov), podrobnejšie viď §166 a 167 Zákonníka práce.
Zamestnávateľ je povinný platiť poistné na NP, DP a PvN.
Zamestnávateľ je povinný platiť úrazové poistenie.
Počas poberania materského sa do SP platí iba úrazové poistenie. Zdravotné poistenie sa z tohto príjmu platí.
Zamestnanec pracujúci na dohodu, ktorý je nemocensky poistený (s pravidelným príjmom, nie DoBPČ, nie dôchodca a pod.) má v prípade PN nárok na náhradu príjmu aj na nemocenské, tiež mu vzniká nárok na ošetrovné a materské za rovnakých podmienok ako u zamestnanca v pracovnom pomere.
Ak je živnostník/štatutár práceneschopný, práceneschopnosť sa posudzuje v každom právnom vzťahu osobitne. Ak má vystavenú PN iba pre pracovný pomer, táto neplatí pre iný právny vzťah. Ak má živnostník/štatutár vystavené PN pre oba právne vzťahy, nároky sa posudzujú z každého právneho vzťahu osobitne, v oboch právnych vzťahoch môže mať nárok na náhradu príjmu pri PN aj na nemocenské.
Za poistencov, ktorí sú sporiteľmi v II. pilieri za rovnakých podmienok platí štát príspevok na starobné dôchodkové sporenie , v r. 2016 vo výške 4% z vymeriavacieho základu 514,80 €.
Pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb sa uplatňuje princíp aplikácie legislatívy jedného štátu - jedna osoba by mala podliehať právnym predpisom jedného štátu . Na vyslaných zamestnancov sa vzťahujú koordinačné nariadenia EÚ č. 883/2004, 988/2009, 465/2012, a vykonávacie nariadenie 987/2009.
Občania EÚ majú nárok na potrebnú zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte EÚ. Potrebná zdravotná starostlivosť nie je taká, za ktorou by osoba cielene vycestovala. Potrebná zdravotná starostlivosť sa líši vzhľadom na dĺžku pobytu. Potrebná zdravotná starostlivosť zahŕňa aj starostlivosť pri chronických ochoreniach, zdravotnú starostlivosť v tehotenstve, materstve, pôrod.