
Slovenský daňový systém umožňuje občanom znižovať si základ dane prostredníctvom rôznych nezdaniteľných častí, čím sa znižuje aj celková daňová povinnosť. Jednou z najčastejšie uplatňovaných je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka. Tento článok sa zameriava na podmienky uplatňovania tejto nezdaniteľnej časti v kontexte práceneschopnosti a iných životných situácií, pričom zohľadňuje aj legislatívne zmeny a aktuálne sumy platné pre zdaňovacie obdobie 2025.
Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú sumy, o ktoré si daňovník (fyzická osoba) môže znížiť svoj základ dane alebo súčet čiastkových základov dane. Tieto odpočty sú upravené v § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“). Medzi hlavné nezdaniteľné časti patria:
V minulosti existovala aj nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť, táto však bola zrušená s účinnosťou od 1. januára 2021.
Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka má nárok v podstate každý daňovník dane z príjmov fyzických osôb. Teda zamestnanci, pracujúci študenti, SZČO, ženy na materskej dovolenke, ktoré si privyrábajú, alebo pracujúci dôchodcovia.
Výška nezdaniteľnej časti závisí od výšky základu dane daňovníka a od toho, či daňovník poberá dôchodok. Pre rok 2025 platí:
Prečítajte si tiež: Ako uplatniť nezdaniteľné časti dane na vianočný príspevok?
Dôležité je, že výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch.
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nemá daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia (teda k 1. januáru) poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia. Výnimkou je situácia, kedy suma vyplateného dôchodku (vrátane 13. dôchodku) je nižšia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. V takom prípade sa nezdaniteľná časť zníži o sumu vyplateného dôchodku.
Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.
Zamestnanec si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka mesačne prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti …". Toto tlačivo môže mať podpísané len u jedného zamestnávateľa v danom mesiaci. Ak si zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľnú časť mesačne, môže si ju uplatniť jednorazovo v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň alebo v daňovom priznaní.
SZČO si uplatňujú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka jednorazovo pri podaní daňového priznania.
Prečítajte si tiež: Doplnkové dôchodkové sporenie a dane
Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), ak splní nasledujúce podmienky:
Výška nezdaniteľnej časti na manželku (manžela) závisí od základu dane daňovníka a od vlastného príjmu manželky (manžela). Pre rok 2024 platí:
Ak si daňovník môže uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku (manžela) len za niektoré mesiace, zníži si základ dane len o pomernú časť nezdaniteľnej časti, zodpovedajúcu počtu mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky.
Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považujú všetky príjmy manželky (manžela), vrátane príjmov od dane oslobodených, znížené o zaplatené poistné a príspevky. Do vlastného príjmu sa zahŕňajú napríklad:
Do vlastného príjmu sa nezahŕňajú napríklad:
Prečítajte si tiež: Uplatnenie nezdaniteľnej časti pri poberaní predčasného dôchodku
Práceneschopnosť sama o sebe nemá priamy vplyv na nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Daňovník si môže uplatniť túto nezdaniteľnú časť bez ohľadu na to, či bol počas roka práceneschopný.
V prípade nezdaniteľnej časti na manželku (manžela) je dôležité posúdiť, či manželka (manžel) počas práceneschopnosti spĺňala niektorú z podmienok pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti (napr. starostlivosť o dieťa, zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, zdravotné postihnutie). Taktiež je potrebné zohľadniť výšku nemocenských dávok, ktoré sa započítavajú do vlastného príjmu manželky (manžela).
Daňovník pán Milan Milý, súkromný veterinárny lekár, bol v roku 2021 dva mesiace práceneschopný. Bez ohľadu na dobu dosahovania zdaniteľných príjmov má nárok na celoročnú NČZD na daňovníka; keďže vykázal základ dane z § 6 ods. 1 a 2 ZDP vo výške 15 223 €, uplatní si plnú sumu 4 511,43 €. Je ženatý a má tri deti. Dve staršie deti navštevujú základnú školu, najmladšie dieťa sa narodilo 26. októbra 2021. Čo sa týka NČZD na manželku, jedna z alternatívnych podmienok - podmienka starostlivosti o dieťa do 3 rokov veku je splnená od 1. novembra 2021, teda za 2 mesiace roka. Manželka daňovníka pani Jarmila od začiatku roka ešte pracovala a dosahovala príjmy zo ZČ, pričom od 21. 4. 2021 poberala aj tehotenské (zavedené k 1. 4. 2021), na ktoré jej od uvedeného dňa vznikol nárok; celkovo jej Sociálna poisťovňa vyplatila tehotenské vo výške 2 342 €. V septembri 2021 nastúpila pani Jarmila na materskú dovolenku, prestali jej plynúť príjmy zo ZČ a 15. 9. V úhrne presahujú sumu 4 124,74 €, pričom do vlastných príjmov ešte patrí, pochopiteľne, aj príjem zo ZČ (vykonávanej pred materskou dovolenkou) po znížení o povinné poistné, takže v konečnom dôsledku daňovník si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku.
Ak daňovník omylom uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u viacerých zamestnávateľov naraz, je potrebné túto chybu čo najskôr napraviť. Daňovník by mal informovať zamestnávateľa, u ktorého si neoprávnene uplatnil nezdaniteľnú časť, a požiadať ho o opravu. V závislosti od situácie môže zamestnávateľ nedoplatok na dani zraziť zo mzdy, alebo daňovník musí podať daňové priznanie a nedoplatok uhradiť.
Ak sa zamestnanec stane práceneschopným, má nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky.
Počas prvých 10 dní práceneschopnosti vypláca zamestnávateľ zamestnancovi náhradu príjmu. Od 11. dňa práceneschopnosti prechádza povinnosť vyplácania dávok na Sociálnu poisťovňu, ktorá vypláca nemocenské dávky.
tags: #nezdaniteľná #časť #základu #dane #práceneschopnosť