
Osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP) majú rovnaké práva ako všetci ostatní občania. Slovenská republika sa zaviazala k ich ochrane a podpore, implementujúc Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý pre SR nadobudol platnosť 25. júna 2010. Podpora, ochrana a uplatňovanie práv osôb so zdravotným postihnutím si vyžadujú špecifický prístup zodpovedajúci ich potrebám, možnostiam, schopnostiam a postojom spoločnosti k nim. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rôznych formách pomoci, službách a právach, ktoré sú dostupné pre osoby so ZŤP na Slovensku, ako aj o organizáciách, ktoré túto pomoc poskytujú.
Vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 103 z 20. februára 2013 návrh na zriadenie hlavného kontaktného miesta pre problematiku vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ústredné orgány štátnej správy nominovali kontaktné osoby v rámci svojich rezortov, zodpovedné za spoluprácu s hlavným kontaktným miestom a za zber a spracovanie podkladov do správ o legislatívnych návrhoch a pokroku v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím. Posilnenie kapacity koordinačného mechanizmu bolo zabezpečené nomináciou ďalších kontaktných osôb za jednotlivé rezorty, čím sa zabezpečila zastupiteľnosť a zvýšila kapacita.
Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „ŤZP“) je znevýhodnenie , ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama . Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.
Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely. Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav, resp. Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z.
Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Lekárska posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Sociálna posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva výlučne v rámci integrovanej posudkovej činnosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti. Prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie osoby do spoločnosti - tzv. Závery vyplývajúce zo sociálnej posudkovej činnosti sú obsiahnuté v integrovanom posudku.
Prečítajte si tiež: Seniori v Banskej Bystrici a pomoc
Príklad: Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.
Osoby so ZŤP majú nárok na rôzne zľavy a oslobodenia v oblasti dopravy:
Zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v oblasti úpravy spotrebiteľských vzťahov v elektronických komunikáciách v niektorých prípadoch osobitne zdôrazňuje postavenie zdravotne postihnutých účastníkov. Podniky, ktoré poskytujú elektronické komunikačné služby, majú povinnosť zabezpečiť pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím možnosť prístupu k službám rovnocenným so službami, ktoré využíva väčšina koncových užívateľov, poskytovať informácie pre zdravotne postihnutých o službách pre nich určených a vykonávať opatrenia na zabezpečenie rovnocenného prístupu k službám pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím. Opatrenia pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím sú aj predmetom univerzálnej služby v elektronických komunikáciách.
Pre zabezpečenie bývania pre osobu so ZŤP je možné poskytnúť úver prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 100 % obstarávacej ceny bytu, maximálne však 180 000 eur na byt s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 1 % a lehotou splatnosti 40 rokov.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov poskytuje rôzne daňové úľavy a oslobodenia pre osoby so ZŤP:
Prečítajte si tiež: Príspevok na prvú pomoc: podmienky a postup
Osoby so ZŤP sú oslobodené od súdnych poplatkov vo veciach peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (§ 4 písm. i) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch). V správnych poplatkoch - podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v § 4 ods. k) sú od poplatku oslobodené úkony súvisiace s vykonávaním zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.
Zo zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice sú v zmysle § 3 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu a písm. b) piateho bodu vyňaté tržby z predaja tovaru a poskytovania služieb občanmi s ťažkým zdravotným postihnutím, ak ich zamestnávajú chránené dielne alebo chránené pracoviská.
Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon 250/2012 Z.z. upravujú postavenie zraniteľných odberateľov. Zraniteľní spotrebitelia definovaní v § 2 písm. r) zákona č. 250/2012 Z.z. sú chránení.
Zákon č. 251/2012 Z. z. v § 3 písm. b) bod 16 definuje závislého odberateľa elektriny, ktorým je odberateľ elektriny v domácnosti, ktorého životné funkcie sú závislé od odberu elektriny alebo ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a elektrinu využíva na vykurovanie a túto skutočnosť oznámil a preukázal sám alebo prostredníctvom svojho dodávateľa elektriny prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, do ktorej je jeho odberné miesto pripojené, spôsobom uvedeným v pravidlách trhu. Podobne v § 3 písm. c) bod 19 definuje závislého odberateľa plynu.
Podľa § 31 ods. 1, písm. e) bod 3 zákona 251/20212 Z.z. nie je možné obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny závislým odberateľom elektriny pri neoprávnenom odbere elektriny podľa § 46 ods. 1 písm. a) druhého bodu v období od 1. novembra do 31. marca. Podľa § 31 ods. 1, písm. e) bod 11 251/20212 Z.z. nie je možné obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny závislým odberateľom elektriny na základe žiadosti dodávateľa elektriny podľa § 34 ods. 1 písm. f), v období od 1. novembra do 31. marca. Podľa § 64 ods. 2, písm. g) zákona 251/20212 Z.z. nie je možné obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu závislým odberateľom plynu pri neoprávnenom odbere plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a) druhého bodu a § 82 ods. 1 písm. g) v období od 1. novembra do 31. marca.
Prečítajte si tiež: Pomoc ženám zažívajúcim násilie
Prevádzkovateľ distribučnej sústavy (elektriny) a distribučnej siete (plyn) je podľa zákona č. 251/2012 Z. z. povinný viesť evidenciu závislých odberateľov, ktorých odberné miesta sú pripojené do jeho sústavy/siete, a písomne informovať o tejto skutočnosti prevádzkovateľa nadradenej distribučnej sústavy/siete, písomne informovať týchto odberateľov elektriny/plynu o každom plánovanom obmedzení alebo prerušení distribúcie elektriny/plynu do ich odberných miest, plánované prerušenie distribúcie elektriny/plynu vykonať až po tom, čo závislý odberateľ elektriny/plynu potvrdil prijatie informácie o prerušení distribúcie elektriny/plynu, a umožniť komunikáciu týchto odberateľov elektriny/plynu priamo s prevádzkovateľom distribučnej sústavy/siete na účel nahlasovania porúch. Ide o ustanovenia § 31 a § 64 zákona č. 251/2012 Z. z.
Zákon č. 251/2012 Z. z. v § 3 písm. c) bod 15 definuje chráneného odberateľa, ktorým je odberateľ plynu, ktorý je pripojený k distribučnej sieti. Takýmto odberateľom sú aj odberatelia plynu v domácnosti. Chráneným odberateľom je dodávateľ plynu na základe štandardu bezpečnosti dodávok plynu povinný zabezpečiť dodávku plynu v rozsahu 30 dní. Domácnosti sú v § 3 písm. c) bode 6 definované ako odberné miesto, v ktorom sa odoberá plyn na uspokojovanie potrieb bývania a s ním spojených potrieb.
Podľa ustanovenia § 17a ods. 3 písm. c) zákona č. 251/2012 Z. z. má zraniteľný odberateľ právo na zľavy z ceny tepla.
Niektoré kultúrne inštitúcie poskytujú zľavy pre osoby s preukazom ZŤP, napríklad:
Správne poplatky ako aj oslobodenia od správnych poplatkoch za jednotlivé doklady sa vyberajú v zmysle Sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu NR SR č. 145/1995 Z. z.
Problematika hlásenia pobytu občanov Slovenskej republiky, ktorá je upravovaná zák. č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, je preneseným výkonom štátnej správy (delegovaná pôsobnosť obce), ktorý vykonáva ohlasovňa pobytu. Podľa uvedeného zákona môže ohlasovňa pobytu na požiadanie občana vydať potvrdenie o pobyte a na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby poskytnúť oznámenie o mieste pobytu obyvateľa. Agendu osvedčovania listín a podpisov na listinách, ktorú vykonávajú okresné úrady a obce upravuje zák. č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a pod…
Slovenská legislatíva definuje rôzne druhy sociálnych služieb určených pre osoby so ZŤP, ktoré sú zamerané na podporu ich sociálneho začlenenia a zlepšenie kvality života. Tieto služby sú poskytované v rôznych zariadeniach a formách, s ohľadom na individuálne potreby a stupeň odkázanosti jednotlivých osôb.
V zariadení podporovaného bývania sa poskytuje sociálna služba osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku. Ak osoba dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania sociálnej služby v tomto zariadení, sociálna služba sa jej poskytuje naďalej. Sociálna služba v zariadení podporovaného bývania sa poskytuje v bytovom alebo rodinnom dome najviac pre 12 prijímateľov/prijímateliek sociálnej služby v dvoch bytových jednotkách, pričom v jednej bytovej jednotke môže byť poskytovaná služba najviac 6 ľuďom. V zariadení podporovaného bývania sa poskytuje ubytovanie, sociálne poradenstvo a pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. Zámerom tohto druhu zariadenia sociálnych služieb je poskytnúť jej klientom a klientkám náležitý dohľad a podmienky simulujúce prirodzené rodinné/komunitné prostredie v čo najväčšej možnej miere. Ide o zariadenie sociálnych služieb, ktorého dispozícia predpokladá priestorové oddelenie bytových jednotiek od administratívnych priestorov a priestorov pre personál zariadenia. Rovnako tiež nepredpokladá miestnosti typické pre pobytové zariadenia sociálnych služieb, akými sú ambulancia, izolačná miestnosť, miestnosť poslednej rozlúčky, kaplnka a podobne. Pri napĺňaní socializačných potrieb klientok a klientov sa kladie dôraz na využívanie prirodzených zdrojov v komunite.
V zariadení pre seniorov sa poskytuje sociálna služba osobám v dôchodkovom veku a s minimálnym stupňom odkázanosti IV podľa prílohy 3 zákona o sociálnych službách, alebo poskytovanie služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov, ktoré v zákone nie sú taxatívne uvedené a ich závažnosť individuálne posudzuje sociálny pracovník (ide napríklad o prípady, kedy je osoba v dôchodkovom veku a je zároveň ohrozená stratou bývania, alebo ohrozená správaním iných fyzických osôb). Táto sociálna služba sa poskytuje najviac pre 40 ľudí v jednej budove zariadenia a poskytuje sa v nej sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, ako aj osobné vybavenie a zabezpečovať záujmovú činnosť. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľov a prijímateliek, nakoľko je službu možné poskytovať pobytovou aj ambulantnou formou. V zariadení pre seniorov sa poskytuje aj ošetrovateľská starostlivosť.
V tomto druhu zariadenia sa poskytuje služba na určitý čas fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a nemožno jej poskytnúť opatrovateľskú službu v potrebnom rozsahu. Maximálna kapacita zariadenia nie je stanovená a v rámci nej sa poskytujú obdobné činnosti ako v zariadení pre seniorov. Nie je však stanovená veková hranica klientov/klientok a zariadenie nemá povinnosť zabezpečovať záujmovú činnosť. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľov a prijímateliek, nakoľko je službu možné poskytovať pobytovou aj ambulantnou formou. V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje aj ošetrovateľská starostlivosť.
Je zamerané na osoby, ktoré sú slabozraké a ktoré sú nepočujúce, alebo majú obojstrannú nedoslýchavosť. V prípade, ak rehabilitačné stredisko poskytuje pobytovú formu sociálnej služby, možno ju poskytovať len na určitý čas, najdlhšie tri mesiace. Túto lehotu je možné následne predĺžiť len raz a to najviac o tri mesiace. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľov a prijímateliek, nakoľko je službu možné poskytovať pobytovou aj ambulantnou formou. V rehabilitačnom stredisku sa sociálne poradenstvo poskytuje aj rodine a osobe, ktorá zabezpečuje pomoc klientovi/klientke v domácom prostredí. Účelom je spolupráca pri sociálnej rehabilitácii klienta/klientky.
V domove sociálnych služieb sa poskytuje sociálna služba ambulantnou, alebo najviac týždennou pobytovou formou osobám, ktoré sú odkázané na pomoc iných fyzických osôb s najmenej V. stupňom odkázanosti, alebo sú nevidiace, či prakticky nevidiace a ich stupeň odkázanosti je najmenej III. Táto sociálna služba sa poskytuje najviac pre 40 klientov a klientok v jednej budove zariadenia a nemožno ju poskytovať ako celoročnú pobytovú službu. Poskytuje sa v nej sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, ako aj osobné vybavenie a zabezpečuje sa záujmová činnosť, rozvoj pracovných zručností. Utvárajú sa podmienky na vzdelávanie a úschovu cenných vecí. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľa, nakoľko je službu možné poskytovať týždennou pobytovou aj ambulantnou formou. V prípade, že klient/klientka dovŕši dôchodkový vek počas poskytovania služby, poskytuje sa jej naďalej. Pri poskytovaní jednotlivých činností klientom/klientkám sa pristupuje individuálne vzhľadom na vek a potreby prijímateľov/prijímateliek. V domove sociálnych služieb sa poskytuje aj ošetrovateľská služba.
#