
Operácia predstavuje pre telo záťaž a spája sa s pobytom v nemocnici a obdobím hojenia. Dôležitá je príprava a pochopenie pooperačného stavu a správna starostlivosť o ranu. Cieľom je urýchliť zotavenie.
Operácia je lekársky zákrok, pri ktorom chirurg pomocou rôznych techník a nástrojov vyšetruje alebo lieči pacienta. Súčasťou operácie môže byť aj odstránenie časti orgánu. Pooperačný stav je obdobie po zákroku, ktorého dĺžka a priebeh závisia od typu operácie. Pooperačná starostlivosť zahŕňa zvládanie bolesti, starostlivosť o ranu, fyzioterapiu a postupy pre návrat do bežného života. Dôležité je riadiť sa pokynmi lekárov a zdravotníkov pre bezproblémové zotavenie.
Pacient sa na štandardné lôžko dostane buď akútne alebo plánovane. Aby sa pacient dostal na štandardné lôžko inak ako akútne, musí prebehnúť pár dôležitých krokov pred samotnou realizáciou hospitalizácie. S určitosťou je prvým krokom tohto procesu kontakt samotného pacienta s chirurgom, a to vo väčšine prípadov pre ochorenie, ktoré vyžaduje operačné riešenie. Druhým krokom je naplánovanie operačného výkonu.
Začiatok starostlivosti o chirurgického pacienta začína jeho príjmom na oddelenie. Príjem pozostáva z príjmu lekárskeho - chirurgického, tak z príjmu sesterského. Následuje kontrola potrebnej dokumentácie, všetkých predoperačných vyšetrení vrátane anesteziologického vyšetrenia a umiestnenie pacienta na lôžko. V perioperačnom období, resp. v deň operácie je pacient lačný a vhodne premedikovaný, so zabezpečeným periférnym žilovým vstupom. Po rannej vizite je preložený na operačný trakt.
Plánovaný výkon, je výkon, ktorý nie je časovo ohrozený náhlym zhoršením ochorenia, pre ktoré bol pacient indikovaný k operácii. Realizácia takého výkonu je výsledkom dohody medzi pacientom a chirurgom. Niektorí pacienti súria s termínom operácie, iní naopak odkladajú výkon na neskoršiu dobu. Ak je však diagnóza operácie určená, chirurg by mal pacienta upozorniť na možné zhoršenie jeho stavu po odkladaní výkonu, a ak takého nebezpečenie hrozí, je potrebné nájsť spoločné rozumné riešenie termínu operácie. Každý chirurg musí pred operáciou dokonale poznať klinický stav pacienta. Po absolvovaní základného chirurgického vyšetrenia a po zhodnotení výsledkov pomocných vyšetrení následuje vyslovenie diagnózy.
Prečítajte si tiež: Seniori v Banskej Bystrici a pomoc
Ochorenia s náhlym vznikom, rýchlym priebehom a zhoršovaním stavu skracujú celkový čas vyšetrenia na hodiny, ev. minúty. Týka sa to aj predoperačnej prípravy pacienta. Indikované sú ochorenia, resp. komplikácie základného ochorenia, ktoré bezprostredne ohrozujú pacienta na živote. Ochorenia, kde pacienta môže zachrániť len urgentný chirurgický výkon. Indikované sú ochorenia, resp. komplikácie základného ochorenia, ktoré majú náhly vznik a priebeh, ale nie je taká časová tieseň pre výkon ako v prípade urgentných stavov.
Operačný výkon je trauma sprevádzaná stresovou reakciou, ktorá je úmerná rozsahu a dĺžke trvania výkonu. Operačný stres u malnutričných pacientov sa manifestuje vo forme autokanibalizmu, s uvoľňovaním nutričných molekúl z vlastných štruktúr orgánov a tkanív, so zvýšeným rizikom multiorgánovej dysfunkcie. Malnutrícia znižuje imunitu, zvyšuje frekvenciu septických komplikácii a zhoršuje ich priebeh. Chýbajú molekuly potrebné na reparačné pochody, viazne rekonvalescencia. Parenterálna výživa predstavuje pohodlnú alternatívu výživy pri zlyhaní GIT funkcii alebo v čase lačnenia pred operačným výkonom. Negatívum parenterálnej výživy viedlo k vývoju nutričných prípravkov enterálnej výživy so živinami v polymérnej a oligomérnej forme, ktoré sú ľahko vstrebateľné bez potreby digescie. Je indikovaná u malnutričných pacientov pripravovaných na elektívny výkon. Zvyčajne stačí 10 dní kvalitnej enterálnej výživy. V prípadoch neefektívnej enterálnej výživy alebo pri problémoch s pasážov GIT, je indikovaná parenterálna výživa. V rámci predoperačnej prípravy je potrebné zvládnuť nácvik správneho ekonomického dýchania.
Po preložení na štandardné oddelenie je potrebné pacienta lekársky vyšetriť a skontrolovať jeho fyziologické funkcie a zhodnotiť jeho subjektívne ťažkosti. Meria sa tlak krvi, tepová frekvencia, teplota, saturácia kyslíkom, kontroluje sa ev. zavedená drenáž - obsah, množstvo, funkcia. Ďalej je potrebné kontrolovať operačné incízie a vylúčiť komplikácie v rane. Pri operačných výkonoch na končatinách nutné vyšetriť aj perifériu končatiny.
Prvé dni po operácii môžu byť spojené s bolesťou, ktorej intenzita závisí od typu a rozsahu operácie. Pooperačná liečba zahŕňa lokálne anestetiká pre znecitlivenie a zmiernenie bolesti. Medzi ďalšie opatrenia patria studené obklady, relaxačné techniky a alternatívne spôsoby zmierňovania bolesti. Ak zažívate niečo neobvyklé, poraďte sa so svojím lekárom, pretože správnu diagnózu môže stanoviť iba lekár.
Po operácii zostáva na tele pooperačná rana a následne jazva. Otvorené operácie zanechávajú väčšie jazvy. Pravidelne kontrolujte stav rany alebo jazvy, nenamáčajte ju a so sprchovaním počkajte na povolenie lekára. Po vytvorení jazvy ju môžete premazávať a masírovať podľa odporúčania lekára. Ak sa stav jazvy zhorší, objaví sa opuch, začervenanie alebo iné zmeny, konzultujte to s lekárom.
Prečítajte si tiež: Príspevok na prvú pomoc: podmienky a postup
Starostlivosť o každú pooperačnú ranu je individuálna a riadi sa odporúčaniami lekára. Všeobecne platí, že ranu treba udržiavať v suchu a obväz nenamáčať.
Vyhnite sa používaniu agresívnych dezinfekčných prostriedkov, nadmernému používaniu antibiotických mastí, zanedbávaniu výmeny obväzov, vystavovaniu rany nečistotám a zanedbávaniu správnej výživy.
Každá operácia má svoje riziká. Komplikácie sa delia na skoré (horúčka, bolesť, zmeny vnímania, krvácanie, trombóza, urologické problémy, narušené hojenie rany) a neskoré (prietrž, zrasty, neúspech operácie, keloidná jazva). Skoré komplikácie sa často riešia počas hospitalizácie, ale pri neskorých komplikáciách je dôležité sledovať zdravotný stav aj po prepustení a v prípade pochybností vyhľadať lekársku pomoc. Medzi hlavné pooperačné komplikácie patria hlboká žilová trombóza a pľúcna embólia, ktoré si vyžadujú rýchly lekársky zásah.
Ak sa rana nehojí správne, môže sa objaviť nápadné začervenanie, opuch, zvýšená bolesť, zvýšená telesná teplota, zimnica, hustý a zapáchajúci výtok z rany, alebo sa rana otvára. V takýchto prípadoch je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Zlé hojenie rán môže viesť k lokálnym infekciám, pretrvávajúcemu opuchu a zápalu.
Základom je vhodná starostlivosť o ranu, pravidelné čistenie a dezinfekcia. Dôležité je tiež dodržiavanie pokynov lekára pri výmene obväzov a používaní špeciálnych náplastí. Okrem toho je vhodné udržiavať zdravý životný štýl, primeraný odpočinok, dostatok kvalitného spánku a vyváženú stravu. Pri podpore regenerácie rán môže pomôcť aj enzým serrapeptáza.
Prečítajte si tiež: Pomoc ženám zažívajúcim násilie
Správnou starostlivosťou o ranu je možné ovplyvniť veľkosť, vzhľad a kvalitu jazvy. Dôležité je vlhké hojenie rán, pravidelná hydratácia pokožky, jemné masáže jazvy, použitie silikónových náplastí alebo gélov, ochrana pred slnkom, zabránenie napätiu na rane, vyvážená strava, vyhnutie sa fajčeniu a alkoholu. V prípade potreby je možné vyhľadať pomoc dermatológa alebo plastického chirurga.
Dôkladná starostlivosť o pokožku pred plánovanou operáciou je dôležitá pre prevenciu pooperačných komplikácií. Odporúča sa umývať telo antimikrobiálnymi prípravkami.
Po odstránení stehov sa rany umývajú 2x denne vlažným odvarom z repíka alebo kamiliek. Nakoľko tieto roztoky vysušujú okolitú kožu, je potrebné natierať ju mastným krémom. Po 2-3 dňoch, keď sa z rany zlúpnu chrastičky, už nie sú repíkové kúpele potrebné.
Na trhu existujú rôzne prípravky na báze silikónu, ktoré napomáhajú „vyzrievaniu“ jaziev.
Každá operačná rana je jedinečná, preto sa nedá presne určiť univerzálna doba hojenia, ktorá by platila pre všetkých. Vo všeobecnosti však platí, že menšie rany sa môžu zahojiť už za dva až tri týždne, zatiaľ čo rozsiahlejší chirurgický zákrok si môže vyžadovať aj niekoľko mesačnú starostlivosť.Sú presne tri. Prvá, zápalová fáza, trvá zvyčajne niekoľko dní a môže byť sprevádzaná miernym začervenaním okolia. Druhá, proliferačná fáza, je obdobím, kedy sa vytvára nový základ tkaniva. Rana už nie je taká krehká a postupne naberá silu a pružnosť.V poslednej fáze tkanivo dozrieva a jazva sa stabilizuje. A to všetko sa neudeje mávnutím čarovného prútika, Preto na rýchle hojenie rany po operácii až tak veľmi nevsádzajte.
Letné obdobie má svoje špecifiká. V nemocniciach bývajú vyššie teploty a kvôli dovolenkám problémy s rozpisom služieb personálu. Niektoré operačné výkony, ako napríklad operácie varixov, sú obmedzené kvôli diskomfortu z tepla a potrebe nosenia kompresných pančúch. V lete je vyššie riziko zdĺhavejšieho hojenia rán a vzniku infekcií. Preto je dôležité dodržiavať zásady, aby sa hojenie rán neskomplikovalo.
Doba hojenia rany závisí od typu operácie, miesta rany, veku pacienta, celkového stavu organizmu a prítomnosti iných ochorení.
Po operácii alebo dlhej chorobe je nevyhnutné telu aj psychike poskytnúť prostriedky, aby sa obnovili všetky telesné funkcie a upravila psychika. Operácia a jej následky, rovnako ako choroba a jej liečba negatívne poznačia telo a predstavu človeka o sebe. Telo potrebuje istý čas, aby sa znovu stalo samostatným po tom, čo sa skončila liečba a liečebné procesy. Rekonvalescencia nie je teda stav nečinnosti.
Pacient začína s včasnou rehabilitáciou už na oddelení v nemocnici, kde bola operácia zrealizovaná. V tomto období je pacient poučený ohľadom dychových cvičení, ktoré pomôžu odstrániť anestetickú látku z dýchacích ciet. Veľmi dôležitá v tomto období je cievna gymnastika. Je to súbor jednoduchých cvičení, ktoré podporujú cievny a lymfatický systém a sú prevenciou tromboembolickej choroby, ktorá býva po operácii častou komplikáciou. Okrem izometrického cvičenia operovanej končatiny, sa treba venovať aj aktívnemu cvičeniu neoperovaných končatín a trupu, keďže v dôsledku odľahčenia končatiny po operácii budú tieto časti viac namáhané a preťažované. Už prvý deň po operácii sa začína s vertikalizáciou pacienta a následne na to, druhý až tretí deň sa pacient učí chodiť s nemeckými, prípadne francúzskymi barlami.
Po štyroch až piatich dňoch sú pacienti zväčša preložení na LO ŠNOP, kde si pacienta vyšetrí rehabilitačný lekár, ktorý naordinuje ďalšiu rehabilitáciu. Následne si pacienta vyšetrí fyzioterapeut a vďaka úzkej spolupráci lekárov a fyzioterapeutov dosahujeme s takýmito pacientmi veľmi dobré výsledky. Po vyšetrení pacienta pokračujeme v začatej rehabilitácii, inštruujeme pacientov ako správne, zdravo a bez bolesti vykonávať bežné denné činnosti, ako správne polohovať operovanú končatinu, učíme ich správne sedieť, stáť a chodiť, čo je v podstate hlavným cieľom rehabilitácie.
Počas hospitalizácie sa naši pacienti naučia rôzne cviky s pomôckami, ale aj bez nich, ktoré môžu vykonávať sami v domácom prostredí. Okrem toho naši fyzioterapeuti využívajú špeciálne metodiky ako Redcord- cvičenie v závese, Spiral Dynamic, prvky SMsystému, DNS (Dynamická neuromuskulárna stabilizácia), Pilates Medical. Pacienti majú počas hospitalizácie k dispozícii aj bazén, v ktorom pravidelne cvičia.
Z fyzikálnej terapie sa pooperačným pacientom podáva kryoterapia vo forme kryosáčkov na oblasť jazvy, čo je prevencia vzniku opuchu a má myorelaxačný a analgetický účinok.
Okrem toho máme na LO ŠNOP k dispozícii motodlahy na hornú aj dolnú končatinu čo sú špeciálne zariadenia, ktoré slúžia na pasívne zväčšovanie pohyblivoti v kĺbe, na uvoľňovanie pooperačných zrastov a taktiež podporuje cievny a lymfatický systém.
Našim hlavným cieľom je naučiť pacienta správne chodiť s postupným zaťažovaním operovanej končatiny a vrátiť pacienta do bežného každodenného života bez obmedzení.
Akceptovateľných dôvodov na využitie sanitiek dopravnej zdravotnej služby je mnoho. Naši klienti najviac využívajú prevoz od lekára alebo k lekárovi, odvoz domov z nemocnice, prepravu na odborné vyšetrenie alebo operáciu, či ak potrebujú zabezpečiť prevoz medzi zdravotníckymi zariadeniami. Samozrejme, sme pripravení poskytnúť vám naše služby kedykoľvek.
Je potrebné, aby ste požiadali vášho lekára. Informujte ho, že máte záujem o prevoz sanitkou. Po posúdení vašej diagnózy vám vystaví príkaz na prepravu pacienta. Následne si u nás objednáte sanitku na miesto a v čase, ktorý potrebujete.
Ak z rôznych dôvodov nie je možné zo strany lekára vystaviť príkaz na prepravu (nespĺňate podmienky nároku na prevoz), môžete si prepravu objednať ako samoplatca. Ak si sanitku objednávate ako samoplatca, cena sa odvíja od dĺžky trasy prepravy. Preto je potrebné pri kontaktovaní nášho call centra prekonzultovať s operátorkou všetky parametre prepravy. Operátorka vás bude informovať o cene za prevoz. V prípade, že sa jedná o prepravu z dôvodov indikovaných lekárom, nakoľko máme zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami, za prepravu sanitkou nebudete nič platiť. Samozrejme, naše sanitky sú prispôsobené na prevoz imobilných, sediacich, či ležiacich pacientov. Pri objednávaní sanitky je potrebné upresniť, či ste sediaci pacient (na invalidnom vozíku), alebo ležiaci pacient a či máte v dome bezbariérový prístup, prípadne dostatočne veľký výťah.
Záchranná zdravotná služba (ZZS) zabezpečuje výlučne, tzv. neodkladnú prednemocničnú zdravotnú starostlivosť, čiže ošetrenie akútnych prípadov priamo na mieste úrazu alebo ošetrenie náhleho zdravotného zlyhania. Záchrannú zdravotnú službu voláme vo chvíli náhleho nešťastia alebo pri závažných akútnych zdravotných ťažkostiach, a to prostredníctvom liniek 155 alebo 112. Dopravnú zdravotnú službu (DZS) využívame pri plánovaných cestách spojených s lekárskou starostlivosťou. Termín prepravy si musí pacient vopred dohodnúť a objednať.