Pomôcky na precvičovanie lezenia pre postihnuté deti

Hipoterapia a Vojtova metóda ako efektívne pomôcky na precvičovanie lezenia pre postihnuté deti.

Úvod

Lezenie je dôležitý míľnik vo vývoji dieťaťa, ktorý prispieva k rozvoju motoriky, koordinácie a sily. Pre deti s postihnutím však môže byť dosiahnutie tohto míľnika náročné. Našťastie existujú rôzne pomôcky a metódy, ktoré im môžu pomôcť precvičovať lezenie a zlepšiť svoje pohybové schopnosti. Medzi najznámejšie a relatívne dostupné metódy patria hipoterapia a Vojtova metóda.

Hipoterapia: Liečba pomocou koňa

Hipoterapia, v širšom zmysle slova, je rehabilitačná metóda, ktorá využíva komplexné pôsobenie koňa na človeka. Je jednou z najpoužívanejších metód animoterapie a na Slovensku je relatívne dostupná. Pomáha pri liečení rôznych fyzických, duševných i mentálnych ochorení, rozvíja osobnosť po psychickej, fyzickej, emocionálnej a sociálnej stránke. Je to terapia zameraná na prítomnosť a jedinečnosť klienta.

Terapeutický tím a jeho úlohy

Hipoterapeutický tím tvorí terapeut, kôň a väčšinou aj asistent. Hipoterapeutom môže byť (podľa zamerania terapie) najčastejšie rehabilitačný pracovník, špeciálny pedagóg či psychológ. Jeho vzdelávanie sa nekončí vysokou školou, je celoživotné, priebežne si musí dopĺňať vedomosti, ktoré nutne potrebuje vo svojej praxi. Asistent je človek, ktorý je v ideálnom prípade aj hipológom, vodí koňa a pomáha s klientom.

Výber a výcvik koňa

Kôň, jeho výber a následný výcvik na túto terapiu je náročný a trvá (po základnom výcviku) viac než rok a takisto sa nikdy nekončí. Tým, že na terapiu prichádzajú v určitých intervaloch stále noví klienti, je to práca, ktorá je výzvou pre terapeuta, asistenta, koňa i toho, čo ho trénuje.

Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku

Princípy a metódy hipoterapie

Hiporehabilitácia ako komplexná rehabilitačná metóda vychádza z neurofyziologických základov. Klient je polohovaný, sedí, stojí s pomocou terapeuta na koni (asistovaný sed, stoj), sám alebo s dopomocou cvičí na koni v rôznych polohách (štvornožka, kľak, priečny ľah, sed, stoj…). Pri hipoterapii sa najviac využíva krok koňa. Za jednu minútu v kroku pôsobí na klienta 110 pohybových impulzov v troch smeroch (hore a dole, dopredu a dozadu, doľava a doprava).

Vplyv hipoterapie na klienta

Okrem trojdimenzionálneho rytmického pohybu ovplyvňuje teplo koňa uvoľnenie svalov, prehĺbené dýchanie, celkové uvoľnenie, stimuláciou určitých bodov pôsobí kôň na nervovú sústavu podobne ako Vojtova metóda, harmonizujú sa naše čakry, zlepšuje sa sústredenie, pozornosť… Pri športovom jazdení klient s handicapom už aktívne ovláda koňa. Športové jazdenie je väčšinou nadstavbou hiporehabilitácie alebo pedagogicko-psychologického jazdenia. Udržuje klientov optimálny zdravotný stav, mení k lepšiemu jeho kvalitu života, má výrazné psycho-sociálne pôsobenie.

Pedagogicko-psychologické jazdenie (PPJ)

Využíva sa nielen samotné jazdenie, cvičenie na koni, ale aj hry, práca zo zeme, komunikácia s koňom. Kôň je pedagogickým a psychologickým médiom na dosiahnutie pozitívnych zmien v správaní, na zmiernenie alebo odstránenie určitých príznakov duševnej choroby či mentálneho hendikepu. Pri PPJ sa využívajú prvky animoterapie a ergoterapie (ako práca v stajni, čistenie koní, starostlivosť o postroje). Súčasťou môže byť voltížovanie (cvičenie na koni) a jazdenie na koni vrátane ďalších aktivít (napr. relaxácia, hry na precvičovanie pamäti, cviky na bilaterálnu integráciu). Obľúbená je aj samostatná práca s koňom, keď dieťa napr. Pri PPJ sa podľa potreby môžu využívať všetky chody koňa (krok, klus a cval). Pri hiporehabilitácii je ťažisko práce v stoji a kroku.

Štruktúra terapeutickej jednotky

Priebeh hodiny (terapeutickej jednotky) je štruktúrovaný. Pri hiporehabilitácii je dôležité myslieť okrem samotného cvičenia a stálej korekcie jednotlivých polôh aj na fázy strečingu a relaxu. Pri PPJ môže mať hodina rôznu štruktúru. Dodržujú sa určité opakujúce sa rituály - pozdrav, samotná práca (zo zeme, na koni, v teréne, v hale), relax, zhrnutie, opakovanie a overenie pochopenia, kŕmenie na konci… Počas hodiny klient môže pracovať s rôznym materiálom (napr. stuhy, lopty, kefy, kriedy). Podľa potreby sedí, leží, stojí na holom koni, na koni s držadlami na deke, na sedle v rôznom rytme, smere, rýchlosti v kroku, kluse, cvale. V prípade práce zo zeme môže sedieť aj na invalidnom vozíku. Môže na koňa kresliť kriedou, lonžovať ho, spievať pesničky, vytlieskavať rytmus, držať v rukách mačku, hádzať kamene do potoka (rozvíjame jemnú a hrubú motoriku, koordináciu oko - ruka, rytmus, reč, sluchovú pamäť, pozornosť, navodzujeme relaxáciu, stíšenie…).

Individuálny prístup a cielená práca

Nie je to žiadne vozenie na koni do kruhu po jazdiarni, ale cielená systematická práca s určitou štruktúrou a cieľom. Pracujeme podľa indviduálneho plánu pre každého klienta. Prispôsobujeme mu terapiu na mieru. Hipoterapia na Slovensku je vo väčšine prípadov individuálna, ale sú zariadenia, kde sa stretnete aj so skupinovou prácou. Individuálna terapia trvá asi pol hodiny (pri bábätkách a pri špecifických diagnózach menej). Skupinová terapia zahŕňa prácu napr. s 2 až 8 klientmi a jedným koňom, pričom na každého by malo pripadnúť asi 15 minút. Jedna terapeutická hodina trvá potom približne 60 až 90 minút (pri 2 až 3 deťoch 45 minút). Dĺžka hodiny závisí od určenia konkrétneho terapeuta a konkrétnej skupiny. Cvičenia prebiehajú vo dvojiciach, skupinách alebo jednotlivo, keď ostatní pozorujú, imitujú cvičenie alebo vykonávajú samostatnú hernú či pracovnú činnosť. Závisí aj od počtu zúčastnených koní na konkrétnej terapii (iný príklad - 4 klienti plus terapeut, každý je na svojom koni, idú spolu na vychádzku do lesa).

Prečítajte si tiež: Všetko o vrátení erotických pomôcok

Tímová spolupráca a lekársky posudok

Ako sme už spomínali, hipoterapia je komplexnou a interdisciplinárnou metódou a je pri nej nevyhnutná tímová spolupráca. Okrem samotného tímu - zúčastňujúceho sa na terapii - je dôležitý aj posudok od odborného lekára, ktorý posudzuje vhodnosť hipoterapie pre konkrétneho klienta. Je to lekár, ktorého klient navštevuje (rehabilitačný lekár, kardiólog, očný lekár, ortopéd, neurológ…). Preto pred začatím hipoterapie klient príde na úvodné stretnutie vždy so svojou zdravotnou dokumentáciou. Počas rozhovoru a na základe odborných správ potom dokážeme vylúčiť prípadné kontraindikácie. Klient má zároveň možnosť pozrieť si prostredie a nadviazať prvý kontakt s koňom a terapeutom.

Indikácie a kontraindikácie

Pri zvažovaní indikácií a kontraindikácií vždy berieme do úvahy komplexnú hipoterapiu, t. z., že čo je kontraindikáciou pre hiporehabilitáciu, väčšinou je aj pre PPJ, ale nemusí to tak byť vždy (keďže sa pri PPJ využíva okrem jazdenia i samotná práca a kontakt s koňom). Zásadou je, že ku každému dieťaťu pristupujeme individuálne a dôkladne posudzujeme všetky okolnosti jeho zdravotného stavu, či už fyzického, alebo psychického. V skratke - kontraindikácie môžeme rozdeliť na odborovo špecifické (napr. stavy po operáciách chrbtice, dekompenzované psychózy a neurózy…) a všeobecné (nešpecifické - napr. horúčkovité ochorenia, katetrizovaný pacient… a špecifické - napr. alergia na srsť). Čo sa týka indikácií, klienti prichádzajú s rôznymi diagnózami, napr. dysartria, afázia, dyslália, Downov syndróm, detská mozgová obrna, svalová dystrofia, centrálny hypotonický syndróm, autizmus, špecifické vývinové poruchy učenia, nadané deti, depresia, emočné poruchy, závislosti…

Vhodný vek a dôležitosť včasnej intervencie

Vhodný vek na začatie hipoterapie je „čím skôr“. Začať sa dá hocikedy (ak je klient kompenzovaný a bez závažnej kontraindikácie, ktorá by ho ohrozovala). V ranom vývojovom období je hipoterapia ideálna, keďže nie sú vytvorené napr. chybné pohybové vzorce, čiže nemusíme „prerábať“ zle vytvorené držanie tela, ale posilňujeme svaly, aby „vytvorili správne držanie tela“. Nejde však len o svaly, ale o celkovú koordináciu a prepojenie mozgu s telom.

Rola koňa v hipoterapii

Dostávame sa k základu tejto terapie, a to k vysvetleniu, akú rolu zohráva samotný kôň v hipoterapii. Kone sú harmonické bytosti, sú prirodzene v stave rovnováhy. Fungujú ako skener, čítačka - prečítajú si vás, a ak nájdu niečo, čo ruší ich stav harmónie, chcú to dať opäť do súladu. Ukazujú naše potreby, aj keď my sami ich často prehliadame. Už samotný kontakt s nimi je liečivý, nemusíme na ňom sedieť, stačí vnímať, čo zrkadlia. Kôň ako zviera je pre nás v prvom rade niečím dominujúcim a úžasným. Je symbolom krásy, slobody, sily a harmónie. Už len jeho veľkosť vyvoláva v každom rešpekt. Kôň je bytosť bez predsudkov, akceptuje nás takých, akí sme, nehodnotí ani nesúdi. Správa sa spontánne a nevtieravo. Primerane reaguje na podnety, ktoré dostane, nie je ako človek, ktorý sa môže z určitého dôvodu pretvarovať. Naopak, ak sa mu niečo nepáči, dá to najavo bez váhania a okamžite, čím stanoví prirodzené hranice. Napríklad - ak ho dieťa agresívne udrie, odpovie mu myknutím alebo prudším pohybom, čím dieťa stráca rovnováhu a môže spadnúť. Komunikuje nonverbálne (čo klientom napr. s rečovými, pervazívnymi poruchami veľmi vyhovuje). Nereaguje na hendikep či výzor, ale na správanie, čo je dôležité pre tých, ktorí sa niečím líšia. Kôň má konštantné správanie, je empatický, ohľaduplný a dôsledný. Vo vzťahu terapeut, klient a kôň (t. z. v terapeutickom trojuholníku) sa všetci vzájomne ovplyvňujú a sú prepojení. Dá sa povedať, že kôň je pomocnou rukou terapeuta a dieťa o tom ani nevie. Pre neho je novým priateľom, často sa pri ňom zabudne a „prestane sa maskovať“, prejaví sa úplne spontánne.

Spolupráca koňa s terapeutom

Ako to vyzerá, keď spolupracuje kôň s terapeutom? Základom každej terapeutickej práce je mať uzemneného, prítomného klienta (je jedno, či je to dieťa alebo dospelý). Pracujeme tak, že vytvárame a posilňujeme to, čo je teraz príjemné, pekné, bezpečné - pomaly a vedome. Je to „bezpečná sieť“, do ktorej sa potom klient môže preniesť pri každodenných problémoch (vzniká prenos do bežného života). Klient potom vie vnímať seba, svoje telo, byť v ňom a následne vnímať svoje telo v kontexte priestoru a reagovať adekvátne. V konečnom dôsledku si vnímaním seba uvedomí svoje potreby a špecifiká, uvedomí si, na čom potrebuje pracovať, a vtedy môže svoj eventuálny hendikep kompenzovať. Tak sa môže čo najviac sebestačne zaradiť do prúdu života, a teda aj do spoločnosti. Najprv musíme vedieť, kto sme, a až potom rozmýšľať, kam ideme. Je to systematická a dlhodobá práca na konkrétnych úlohách u každého klienta. Aj naša nervová sústava potrebuje na dozretie určitý čas. Hipoterapia ako komplexná metóda je celok, rovnako ako ľudská bytosť. Nemôžeme liečiť naše fyzické telo bez našej duše, bez našich emócií, bez nášho sociálneho kontextu. Sme jednotlivci, ale každý z nás je súčasťou celku. Hipoterapia súčasne rieši fyzický problém polohovaním, cvičeniami na koni spolu s nastavením psychiky, emócií klienta, pomocou tepla, kontaktu s koňom, rozhovoru s terapeutom, vyžarovaním aury koňa a ďalších faktorov. Špecifickou vlastnosťou tejto liečebnej metódy je okrem komplexnosti pôsobenie dvoch terapeutov v jednom čase - spojenie človeka a koňa. Dve bytosti podporujú a smerujú klienta do jeho ďalšieho „levelu“.

Prečítajte si tiež: Pracovné vyučovanie a didaktické pomôcky

Slovenská hipoterapeutická asociácia (SHA)

Základný výcvik, ktorý môžu vysokoškoláci v hipoterapii absolvovať (a ktorý je zároveň povinným pre prax), poskytuje Slovenská hipoterapeutická asociácia - SHA (www.hipoterapia-sha.sk). Na stránkach asociácie nájdete zoznam akreditovaných stredísk poskytujúcich hipoterapiu na Slovensku i pozvánky na rôzne odborné podujatia spojené s touto témou.

Hipoterapia pri Downovom syndróme

Uvedieme všeobecný model vychádzajúci z charakteristík tohto ochorenia. U každého klienta sa môže plán hipoterapie líšiť podľa jeho konkrétnych potrieb, je teda prísne individuálny. Keďže je pri tejto diagnóze oneskorený celkový psychomotorický vývin, pracujeme komplexne. Pred začiatkom dbáme na dôkladné skontrolovanie možných kontraindikácií (napr. U klientov s Downovým syndrómom je treba myslieť na možnú neprítomnosť Moorovho reflexu, čo môže spôsobiť u klienta nezrelosť reakcie (alebo jej absenciu) na pocit nebezpečenstva, na hluk, rušivý podnet… Tiež treba brať do úvahy následnú nezrelosť ďalších novorodeneckých reflexov a neskôr príp. nerozvinutie posturálnych reflexov. Vieme, že centrálna nervová sústava môže potom fungovať ináč ako by mala. Zostane „zabrzdená“ v nižšom štádiu vývinu, hovoríme o tzv. neuromotorickej nezrelosti. Osobnosť dieťaťa sa formuje v závislosti od rozvoja motoriky a vývinu mozgu. V motorickom vývine podporujeme súčasné a stimulujeme nasledujúce štádium vývinu. Ak ide napr. o podporu štvornožkovania, je vhodná poloha v kľaku, pri podpore sedu korektný sed atď. Zohľadňujeme hyperflexibilitu kĺbov a spevňujeme svaly okolo nich, polohy nemeníme prekladaním nôh s otočkami. Častá je aj hypotónia svalov, cvičenia dopĺňame strečingom a robíme prestávky na oddych, relaxáciu v stoji. Pri relaxácii je priestor na nácvik „stíšenia sa“, upokojenia aj práce s emóciami. Počas celej terapie podporujeme rozvoj jemnej motoriky (česanie hrivy, vyťukávanie rytmu na zadok koňa, viazanie stužiek, držanie oťaží…), rečový prejav (básničkami, pesničkami, komunikáciou, vydávaním zvukov…), pracujeme s oromotorikou (podľa potreby robíme grimasy, hladkáme tváre, napodobňujeme frkanie koňa…). Využívame pritom ich výbornú schopnosť napodobňovania. Nové veci učíme opakovane, v kratších časových úsekoch. Pracujeme na konkrétnych výzvach dieťaťa aj prípadných pridružených diagnózach - správny úchop, natiahnutie skrátených svalov, správne vyslovenie hlások, pochopenie spoločenských pravidiel, rozšírenie slovnej zásoby, prepájanie hemisfér, zlepšenie pozornosti a koncentrácie… Tieto cvičenia sa snažíme robiť v stave uvoľnenia.

Vojtova metóda: Reflexné cvičenie pre dojčatá

Vojtova metóda, čiže "Vojtovka" je v Českých pomeroch metóda viac ako známa, používaná a dlhými rokmi preverená. Ide o reflexné cvičenie, používané najčastejšie u dojčiat. Má svojich priaznivcov aj odporcov.

História a princíp metódy

Profesor Vojta si všimol, že keď sa jednému z neurologicky postihnutých detí zatlačí na ramená, povolia mu kolená a ono spadne. Začal tieto pohybové spojitosti a zákonitosti skúmať do hĺbky. Empiricky skúšal, ako nervové dráhy neurologicky zasiahnutých detí reagujú na to, keď im zdvihne hlavu, pokrčí nohy, stlačí tlakový bod. Zistil tak, že na tele existujú body, ktoré pri nastavení tela do určitej pozície spustia vždy rovnaké pohyby. A z týchto pozorovaní Vojtova metóda vychádza.

Veľmi zjednodušene povedané môžeme tvrdiť, že dokážeme provokovať presne popísanú hybnosť z popísaných pozícií stimuláciou reflexných zón - skrátka môžeme telo presvedčiť, aby urobilo pohyb, ktorý potrebujeme, aj keď taký pohyb (či motorický program) mozog nevie urobiť, alebo ho nepoužíva.

Indikácie pre Vojtovu metódu

Vojtova metóda je primárne používaná u detí, ktoré sú diagnostikované s nejakým stupňom klinickej diagnózy označenej ako Centrálna Koordinačná Porucha - CKP. Diagnostika prebieha na podklade komplexného neurologického vyšetrenia neurológom alebo fyzioterapeutom. Vojtova metóda je indikovaná u CKP stupňa 3 a 4. Oveľa častejšie použijem Vojtovu metódu u mladších detí. Čím nezrelší nervový systém majú, tým efektívnejšie je Vojtova metóda, skoršie ošetrenie problému a kratšia nutnosť cvičenia, pretože sa jeho pohybový deficit nemá čas zafixovať a ďalej sa bude vyvíjať normálne. Do tejto kategórie patria aj nedonosené deti - sú automaticky ohrozené neideálnym vývojom, a preto môžu byť indikované k „Vojtovke“ aj bez akejkoľvek diagnózy. Vojtova metóda sa tiež používa na základe diagnostiky, keď je dieťa „pohybovo chudobné“, chcelo by daný pohyb vykonať, ale jeho telo mu to z nejakého dôvodu neumožňuje.

Dĺžka terapie a intenzita cvičenia

Na túto otázku vám nemôže odpovedať nikto - a niekedy ani Váš terapeut. Sú deti, ktoré cvičia niekoľko týždňov, sú deti, ktoré musia cvičiť niekoľko mesiacov. Niektoré z terapie nikdy úplne „nevypustíme“. Všeobecne sa lepšie pracuje s bábätkom, ktoré je maličké a má veľmi nezrelý nervový systém, než s batoľaťom, ktoré už má pohybové vzory zafixované a má veľkú silu.

Krik dieťaťa počas cvičenia

Vojtovou metódou dieťa nútime vykonávať pohyb, ktorý jeho telo nedokáže vytvoriť samo. Väčšinou rodičom hovorím, že by na mňa tiež kričali, keby som ich teraz donútila urobiť tridsať angličákov. A bábätko nám inak povedať nemôže, že sa mu táto „posiľovňa“ nepáči. Intenzita cvičenia sa nastavuje individuálne - od jemnučkej stimulácie u bábätiek s refluxom a nedonoseniatok, až po "poriadnu makačku" u osemmesačného batoľaťa. Vždy je nutné zhodnotiť, či je „menšie zlo“, keď mi bude dieťa 4x denne pri terapii kričať, alebo bude väčšinu dňa frustrované z toho, že nedokáže vykonať pohyb, ktorý by urobiť chcelo, ale telo mu v tom bráni.

Alternatívne prístupy a kombinácia metód

Vojtova je vo svojej domovine veľmi rozšírená metóda a trúfnem si povedať, že aj dosť často nadužívaná. Vždy by mala byť indikovaná po dôkladnom vyšetrení a cvičiacemu rodičovi by mala byť poskytnutá náležitá podpora a vždy musí pochopiť, prečo pomáhame bábätku Vojtovkou, ako to urobíme čo sa snažíme dosiahnuť. Je to extrémne náročná metóda pre rodičov aj dieťa, ale v niektorých aspektoch je to skutočne nenahraditeľný zázrak. Je to totiž naozaj jediná metóda, ktorá nám dá priamy prístup do centrálneho nervového systému dieťaťa a priamo povie mozgu, akým spôsobom sa má hýbať. A to sa bohužiaľ zatiaľ akýmkoľvek iným prístupom nahradiť nedá. Ak má dieťa drobnejší problém, nebýva nutné k Vojtovej metóde pristúpiť a môžeme mu pomôcť aj za pomoci metód z ACT, Bobath konceptu či ďalších metód. Optimálne je metódy kombinovať a prispôsobiť dieťaťu terapiu na mieru, vybrať mu z rôznych konceptov presne to, čo potrebuje .

Osobná skúsenosť s Vojtovou metódou

Môj syn sa narodil s polohovou asymetriou a sama som bola z úlohy terapeuta naraz v úlohe cvičiacej mamičky. Videla som, ako sa o jednu ručičku nedokáže efektívne oprieť a ako ho to štve. Vždy bol tak trochu "hraničný" a aj pri správnej manipulácii sa jednoducho nevyvíjal symetricky a bolo mu potrebné pomôcť Vojtovkou. Až do obdobia samostatného lezenia si prešiel štyri intenzívne niekoľkotýždňové "Vojtovské vstupy", kedy som mu vždy len pomohla prekonať pohybový blok a potom ho zase "nechala žiť". Vždy v čase intenzívneho cvičenia to bolo náročné hlavne organizačne - zrazu sa deň točil okolo cvičenia, dieťa sa nedá dať nikomu na stráženie, na návštevy len ku kamarátom, ktorí pochopia, že si požičiam stôl a odcvičím revúce dieťa u nich. Bábätko si zvykne, vie, že akonáhle zatlieskam, tak má odcvičené a môže sa ísť zase hrať a rýchlo sa upokojí. Ja vidím, že dokáže dosiahnuť svoj cieľ bez frustrácie - a to za všetku námahu a nepríjemnosti stojí.

Ďalšie cvičenia a aktivity na podporu lezenia

Okrem hipoterapie a Vojtovej metódy existujú aj ďalšie cvičenia a aktivity, ktoré môžu deťom s postihnutím pomôcť precvičovať lezenie:

• Strečingové cvičenia: Pomáhajú uvoľniť svaly a zlepšiť rozsah pohybu.
• Tiché cvičenie: Cvičenie viditeľne vzpruží celý organizmus a nedovolí ochabnúť našej energii.
  • Ležíme na chrbte a snažíme sa maximálne upokojiť. Dych je skôr plytký, ako hlboký. Konček jazyka opierame o podnebie, pri nádychu pomaly zdvíhame prsty na nohách a pri výdychu pomaly spúšťame do pôvodného stavu. Na začiatku cvičenia ešte nemusíme pociťovať nič zreteľné, ale po chvíli sa dostavia rôzne zvláštne pocity, ako je drevenenie končatín, svrbenie pokožky a pocit lezenia hmyzu po tele. Aj napriek tomu netreba s cvičením prestať.
  • Ležíme na pravom boku. Pravá noha je mierne pokrčená a ľavé koleno leží na pravom stehne. Pravá ruka je pokrčená pod hlavou a ľavá voľne spočíva na boku stehna. Konček jazyka smeruje na podnebie, zrak upierame na špičku nosa. Maximálne upokojíme dych a sústredíme sa na ničnerobenie, dych a vlastné pocity. Po niekoľkých minútach sa dostaví pocit blaženosti, uvoľnenosti, dych sa výrazne spomalí a prestávame vnímať okolie. Toto cvičenie nám dodáva novú silu a budeme po ňom dobre oddýchnutí.
• Hry a aktivity na podlahe: Umožňujú deťom skúmať priestor a precvičovať pohyb.
• Používanie hračiek a pomôcok: Napríklad valčeky, tunely a prekážky môžu motivovať deti k lezeniu.

Dôležité upozornenie

Nič z toho, čo tu prečítate, nenahrádza medicínsku liečbu. Vždy sa poraďte s odborníkom pred začatím akejkoľvek terapie alebo cvičenia.

tags: #pomôcky #na #precvičovanie #lezenia #pre #postihnutých