Pomôcky na prekladanie pacientov: Prehľad

Rozhodovanie o začatí alebo ukončení intenzívnej starostlivosti u kriticky chorých pacientov je takmer každodennou prácou lekárov na oddeleniach intenzívnej medicíny. Súčasná intenzívna starostlivosť dáva šancu na prežitie ľuďom náhle vytrhnutým z aktívneho života dopravnou nehodou, akútnym krvácaním do mozgu, či iným život ohrozujúcim stavom.

Intenzívna starostlivosť na Slovensku a pandémia COVID-19

Slovensko aktuálne disponuje 14 intenzívnymi lôžkami na 100 000 obyvateľov. Pre porovnanie, Česká republika má na rovnaký počet obyvateľov 19 lôžok a Rakúsko 23. Tento počet je v období mimo krízy postačujúci. Pandémia COVID-19 však spôsobila významný nárast potreby intenzívnych lôžok. Zdravotníci stále viac zápasia s tým, že nemajú kam uložiť pacientov, u ktorých je intenzívna terapia medicínsky indikovaná. Tieto otázky organizačného charakteru sú zodpovednosťou vedenia nemocnice, orgánov samosprávy, ako aj riadenia štátu. Tí všetci musia koordinovane vyvinúť maximálne úsilie na to, aby kapacita lôžok postačovala. Nezastupiteľnú úlohu v manažmente pandémie zohráva aj regionálna samospráva. Ľudia z regiónov najlepšie poznajú situáciu vo svojom kraji a môžu pomôcť aj pri manažovaní a kontrole maximalizácie nemocničných kapacít a ambulantnej siete.

Problémy a výzvy v zdravotníctve počas pandémie

V odboroch zdravotnej starostlivosti žúp sú žiaľ veľké rozdiely. Manažmenty nemocníc majú tendenciu chrániť svoje záujmy a zvyčajne svoje kapacitné maximum podhodnocujú. Do procesu maximalizácie kapacít nemocníc niekedy negatívne zasahuje aj vzájomná nedôvera. Ďalším problémom je obava manažmentu, že pri skutočnom odkrytí krízovo mobilizovateľných kapacít vypukne vzbura nespokojných zdravotníkov. V niektorých nemocničných zariadeniach nie je manažment schopný skrotiť egá niektorých chirurgických autorít. Na oddeleniach intenzívnej medicíny je väčšina práce koncentrovaná do rúk sestier. Tie pacientov podľa inštrukcií lekára polohujú, vymieňajú dávkovače, pripravujú lieky, reagujú na náhlu zmenu tlaku alebo cukru v krvi pacienta. Situáciu zhoršuje pravidelné prekladanie obéznych ventilovaných pacientov do polohy na brucho, zvlášť, keď na intenzívnych oddeleniach pracujú vyčerpané sestry v preddôchodkovom veku. Pre takto unavený personál je lepšie mať obsadené všetky lôžka, aby nemuseli prijímať ďalšieho pacienta. Pretože v čase krízy je každé voľné lôžko potenciálnym „rizikom“ nového príjmu, aj zo vzdialenejšieho okolia. Niektoré nemocnice to veľmi dobre vedia a dokážu pacientov manažovať tak, aby nemuseli byť často konfrontovaní s externými požiadavkami na prijatie prekladaného pacienta. Vedenie nemocnice však musí zhodnotiť transparentne a pravdivo aktuálnu situáciu, akú maximálnu záťaž dokáže ich nemocnica zvládnuť a hľadať všetky možné riešenia ako pomôcť zabezpečiť dostupnosť intenzívnych lôžok nielen pre seba a blízke okolie, ale pre celé územie Slovenska.

Sme v situácii, ktorú sme podľa priebehu druhej vlny mohli predpokladať a mali sme dostatok času na optimalizáciu zavedených procesov. Minister Lengvarský rozposlal 26. Nie je to jednoduché, správne ohodnotenie v akútnej situácii potrebuje čas, ktorý niekedy chýba. Takéto triedenie pacientov je však prípustné len v čase krízy, ak boli vyčerpané všetky dostupné možnosti ako maximalizovať kapacity intenzívnych lôžok. Ale čo ak nemocnica oficiálne deklarovala štyri lôžka, ale má ich reálne šesť? A ako sa postaviť k problému, keď v nemocniciach v susednom kraji kapacita ešte je? Každý pacient, bez ohľadu na svoj vek, pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, postavenie alebo na svoj zdravotný stav má ako osoba rovnakú hodnotu.

Reprofilizácia lôžok a medzinárodná pomoc

Počas druhej vlny pandémie bolo vo všetkých Subjektoch hospodárskej mobilizácie, teda nemocniciach vrátane špecializovaných ústavov reprofilizovaných 475 lôžok intenzívnej starostlivosti (OAIM plus JIS III). Najvyšší počet pacientov s COVID-19, ktorý ležal na týchto lôžkach bol 415. Argument nedostatku ľudských zdrojov je zrozumiteľný, na druhej strane v druhej vlne bol problém s nakazeným personálom, ktorý často tvoril desať až dvadsať percent všetkých potenciálne disponibilných zamestnancov. V druhej vlne boli do reprofilizácie postupne zapojené aj špecializované ústavy, napríklad Národný ústav srdcovo-cievnych chorôb mal pre pacientov s COVID-19 vo svojom maxime k dispozícii 14 lôžok. Po príkaze ministra Mareka Krajčího sa do reprofilizácie museli zapojiť aj vysokošpecializované zariadenia, napr. CINRE Bratislava, ktoré poskytlo dve lôžka pre ventilovaných pacientov a tri lôžka s možnosťou „High Flow“ liečby. Nemocnice vo viacerých prípadoch po intervencii krízového tímu navýšili kapacity aj nad rámec svojho deklarovaného maxima. Krízový tím pre riadenie nemocníc v spolupráci s ministerstvom vnútra koordinoval v druhej vlne medzinárodnú pomoc. Prostredníctvom Európskeho programu rýchlej pomoci na Slovensko prišli zdravotníci z Rumunska, Dánska a Belgicka s cieľom navýšiť potrebné lôžkové kapacity. Rovnako boli nielen deklaratívne, ale aj fyzicky pripravené lôžka s ventilátorom v zahraničí. V Poľsku 10 a v Nemecku 20. K prekladom nakoniec došlo a 9 pacientov bolo transportovaných do zahraničia.

Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku

Vakcinácia a personálne stratégie

Až do polovice časového obdobia druhej vlny neboli dostupné vakcíny, čo spôsobovalo veľké výpadky akútne infikovaného personálu v nemocniciach. Okresné úrady začali vydávať pracovné povinnosti ambulantným lekárom - špecialistom. Napriek nevôli v odbornej obci, v niektorých nemocniciach išlo o veľmi citeľnú pomoc. Odborné usmernenie, ktoré vydalo Ministerstvo zdravotníctva ešte pod vedením ministra Krajčího, aj vďaka týmto opatreniam nemuselo byť oficiálne implementované. Súčasné vedenie ministerstva zvolilo taktiku krajských koordinátorov, z pôvodného krízového tímu ostal pracovať na Ministerstve iba zlomok výkonných pracovníkov. Oficiálne túto agendu zastrešuje štátny tajomník Kamil Száz. V súčasnosti už nie je dostupná ani stránka www.covidvnemocniciach.sk. Odborná, ani laická verejnosť tak nemá k dispozícii dostatočne aktualizovaný a podrobný prehľad, ako sa situácia v nemocniciach vyvíja. Personálny deficit predovšetkým sestier trápi mnohé nemocnice na Slovensku, čo tiež priamo vplýva na kapacity intenzívnych lôžok. Pri zastavení „bielej medicíny“ sú k dispozícii anestéziologické sestry z operačných sálov, chirurgické odbory môžu počas pandémie vypomôcť unavenému personálu na „intenzívkach“. Časť odborného personálu - napríklad anestéziológovia, je aj počas hlbokej krízy vyťažená prácou na jednodňovej chirurgii alebo v záchrannej zdravotnej službe. Počas krízového stavu by boli zrejme oveľa užitočnejší v nemocniciach. Rovnako záchranári, ktorí majú skúsenosť s urgentnou medicínou, by mohli byť počas ťažkých chvíľ platnou súčasťou intenzivistických tímov. Personálna stratégia počas tretej vlny žiaľ chýba, uspokojili sme sa s konštatovaním, že nie sú ľudia.

Triáž a etické aspekty

Predpokladom pre vyhlásenie začatia procesu triáže je vyhlásenie a trvanie núdzového stavu a bezprostredne hroziaca alebo už existujúca situácia nedostatku vzácnych zdrojov, ktorá sa ministerstvom posudzuje podľa vopred stanovených kritérií, ktorých súčasťou môže byť napríklad definovaný stav obsadenosti lôžok umožňujúcich poskytovanie intenzívnej starostlivosti a/alebo lôžok umožňujúcich poskytovanie intermediárnej starostlivosti (spravidla na 80-85%). K vyhláseniu núdzového stavu síce došlo, ale obsadenosť lôžok vyhradených pre pacientov s ochorením COVID-19 predstavovala k 2. decembru 2021, teda týždeň po vyhlásení triáže, približne 76 - 77 percent. O začatí triáže sa verejnosť dozvedela prostredníctvom médií. Proces triáže zasahuje do základných ľudských práv pacientov, pre niektorých s fatálnymi následkami. Pokiaľ sa ešte v nemocniciach operujú elektívne výkony, nie sú reprofilizované časti špecializovaných ústavov, nemaximalizuje sa personálna stratégia na oddeleniach intenzívnej medicíny, nie je aktivovaná medzinárodná pomoc, nemôžeme hovoriť o humanitárnej katastrofe, ktorá oprávňuje proces triáže pacientov. Podľa súčasného epidemického vývoja a manažmentu pandémie ale k humanitárnej katastrofe neodvratne smerujeme. Robíme pre zvládnutie tejto krízy naozaj maximum?

Obezita a intenzívna starostlivosť

Svetová zdravotnícka organizácia definuje obezitu ako neprimerané ukladanie telesného tuku s následným negatívnym vplyvom na zdravie. Obezitu označila ako epidémiu tretieho tisícročia s rozsiahlymi zdravotnými a socio-ekonomickými dôsledkami. Výsledkom je rastúci počet obéznych pacientov hospitalizovaných na oddeleniach intenzívnej starostlivosti. V rámci ošetrovateľskej starostlivosti čelia zdravotnícki pracovníci mnohým problémom, ktoré komplikujú intenzívnu starostlivosť takmer na každej úrovni. Materiálne a personálne vybavenie lôžkových oddelení je vzhľadom na potreby morbídne obézneho pacienta nedostatočné, čo môže viesť k zhoršeniu kvality poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Obezita je chronické, progredujúce, relapsujúce metabolické ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku interakcie genetických predispozícií s faktormi vonkajšieho prostredia. Na jej vzniku sa podieľajú biologické, demografické, sociálne a ekonomické faktory, ale i prostredie, pričom ich percentuálne zastúpenie je u každého človeka odlišné. Vysoký príjem a naopak nízky výdaj energie a genetické faktory sú považované za hlavné faktory vedúce k vzniku nadváhy a obezity. Ochorenie je charakterizované zvýšenou akumuláciou telesného tuku a jeho nedostatočnou mobilizáciou z tkanív, v ktorých sa ukladá za fyziologických podmienok a tiež súčasným nárastom telesnej hmotnosti v dôsledku energetickej nerovnováhy. Často vedie ku štrukturálnym a funkčným zmenám, ktoré kulminujú vznikom mnohopočetných orgánovo špecifických patologických komplikácií (metabolické, štrukturálne, zápalové, neoplastické, degeneratívne). Obezitu je teda potrebné vnímať ako chronické ochorenie, ale aj ako rizikový faktor rozvoja ďalších závažných komplikácií. Významne ovplyvňuje morbiditu a mortalitu na metabolické a kardiovaskulárne ochorenia, ako aj kvalitu a dĺžku života obézneho jedinca. Celosvetovo je považovaná za globálnu epidémiu s rozsiahlymi zdravotnými a socio-ekonomickými dôsledkami.

Voči obéznym má spoločnosť určité predsudky, čo často ovplyvňuje aj prístup zdravotníkov k nim. Podľa Browna (2011) si pri interakcii s obéznym sestry uvedomujú súvisiace problémy pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. Morbídna obezita (BMI> 40 kg/m²) zasahuje do fyziológie organizmu, vyžaduje multidisciplinárny prístup medicínskeho a ošetrovateľského manažmentu. Diabetes mellitus, ktorého vznik je spájaný s inzulínovou rezistenciou. U obéznych pacientov býva často prítomný diabetes mellitus II. typu, pričom k najčastejším faktorom ovplyvňujúcim jeho vznik možno zaradiť pozitívnu rodinnú predispozíciu, nízku fyzickú aktivitu, nadmernú telesnú hmotnosť, hypertenziu a ďalšie zložky metabolického syndrómu. Pre pacienta je bezpečnejšia stabilná hodnota glykémie, ako jej kolísanie, preto je dôležitou súčasťou starostlivosti o pacienta pravidelný monitoring glykémií. Nádorové ochorenia taktiež mnohokrát súvisia s obezitou. Kunešová a kol. (2016) uvádzajú, že u ľudí s nadmernou telesnou hmotnosťou je častejšie riziko vzniku kolorektálneho karcinómu, karcinómu obličiek, čriev, prsníkov a maternice. Ochorenia dýchacieho systému sú taktiež častou komplikáciou morbídne obéznych. Často sa u nich vyskytuje syndróm spánkového apnoe, pri ktorom dochádza k prerušovanému dýchaniu počas spánku z dôvodu ochabnutia horných dýchacích ciest. Veľmi vážnou komplikáciou je výskyt Pickwikovho syndrómu. Kardiovaskulárne ochorenia: obezita má veľký vplyv na zvýšený srdcový výdaj a následnú hypertrofiu ľavej komory. To má za následok zvýšenie rezistencie v pľúcnom riečisku a vzniku pľúcnej hypoventilácie. Čím vyššia je hodnota BMI, tým vyššie je riziko kardiálneho zlyhania. Tuk nahromadený v okolí srdcového tkaniva zapríčiňuje ochorenie srdcového svalu s poruchou funkcie srdca. Veľmi často obezita zapríčiňuje aterosklerózu. Perikardiálne uložený tuk predstavuje riziko pre vznik fibrilácie predsiení. Ostatné komplikácie, nazývané aj ako mechanické súvisiace napríklad s namáhaním svalov a kĺbov, vznikom artrózy a častejším vznikom úrazov.

Ošetrovateľská starostlivosť o obéznych pacientov

Ošetrovateľská starostlivosť je starostlivosť, účelom ktorej je udržať, podporiť, prinavrátiť zdravie a uspokojovať potreby, rozvíjať, zachovávať alebo prinavrátiť sebestačnosť. Súčasťou ošetrovateľskej starostlivosti je posudzovanie, hodnotenie, plánovanie a uspokojovanie biopsychosociálnych a spirituálnych potrieb zdravých a chorých metódou ošetrovateľského procesu. Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s morbídnou obezitou (BMI>40 kg/m²) je špecifická, veľmi náročná nielen pre neho samotného, ale aj pre ošetrujúci personál pri všetkých ošetrovateľských intervenciách, ktoré mnohokrát vyžadujú neštandardné prístupy, improvizáciu a veľké úsilie sestier, pričom je veľmi dôležitá efektívna tímová zainteresovanosť. Vhodné je vopred zostaviť presné protokoly a postupy, ktoré budú poznať všetci členovia tímu a podľa nich budú v rámci poskytovania starostlivosti aj postupovať. Pobyt morbídne obézneho pacienta v nemocnici je vďaka jeho vysokej telesnej hmotnosti od samého začiatku sprevádzaný komplikáciami, cez transport ambulanciou záchrannej zdravotnej služby, diagnostické vyšetrenia, terapeutické postupy, operačný výkon, invazívne výkony, polohovanie, až po rehabilitáciu. Mnohokrát v rámci diagnostického procesu zlyhávajú zobrazovacie metódy ako je sonografia, skiagrafia, či skiaskopia, počítačová tomografia a magnetická rezonancia, ktoré sú obmedzené priemerom prstenca na prístroji. Problematické býva aj hodnotenie záznamu z EKG vyšetrenie, ktorý v súvislosti so sťaženým prenikaním napätia cez podkožný tuk býva skreslený a môže vykazovať nízku voltáž. Pri fyzikálnom vyšetrení posluchom je potrebné fonendoskop pevnejšie pritlačiť na miesto auskultácie. Ak sa však auskultačné miesto nachádza v kožnom záhybe alebo riase je potrebná asistencia druhej osoby. Pomerne obtiažne je aj auskultačné posúdenie prítomnosti peristaltiky spôsobené nadmerným množstvom tuku v abdominálnej oblasti. U pacienta so srdcovým zlyhávaním býva často obtiažne posúdiť opuchy a rozšírenie krčných žíl. Diskrepancie môžu nastať aj pri monitorovaní pulznej oxymetrie, hodnoty môžu byť skreslené.

Prečítajte si tiež: Všetko o vrátení erotických pomôcok

Potreba dýchania je základnou biologickou potrebou. Pri jej neuspokojení dochádza k rôznym dramatickým situáciám, často až k smrti. Dýchanie u obézneho ovplyvňujú viaceré faktory. Chronická hypoventilácia a hyperkapnia, syndróm obštrukčného spánkového apnoe a zvýšené riziko aspirácie sú najčastejšie dôvody zvýšeného rizika respiračného zlyhania u morbídne obéznych, u ktorých tiež veľmi rýchlo dochádza k desaturácii a zabezpečenie primeranej ventilácie sa stáva výzvou pre celý zdravotnícky tím. Metabolicky aktívne tukové tkanivo navyše zvyšuje potrebu kyslíka. Potrebné je zvoliť vhodný spôsob zaistenia dýchacích ciest, určiť AHI skóre (index vyjadrujúci počet apnoe/hypopnoe za minútu), eliminovať obštrukčné spánkové apnoe, ale i pridružené ochorenia ovplyvňujúce dýchanie. V prípade, že zlepšiť ventilačné parametre nepomôže uloženie pacienta do zvýšenej Fowlerovej alebo semifowlerovej polohy, ani neinvazívna podporná ventilácia, je dôležité rýchle zabezpečenie dýchacích ciest a napojenie pacienta na umelú pľúcnu ventiláciu. Sestra pripraví pacienta, prostredie , potrebné pomôcky a spolupracuje s lekárom. Tracheálna intubácia býva často obtiažna, nakoľko pacienti majú obmedzenú pohyblivosť krku, ktorý je krátky a široký s obmedzeným rozsahom pohybov. Často obtiažne zaistenie dýchacích ciest predstavuje multifaktoriálny problém a jeho manažment zahŕňa komplexnú interakciu medzi faktormi pacienta, klinickou situáciou a zručnosťami anestéziologického tímu. V prípade jednoduchého záklonu hlavy nemusíme vždy dosiahnuť uvoľnenie dýchacích ciest, k čomu dochádza z dôvodu zmnoženého tukového tkaniva v oblasti horných dýchacích ciest. Aby sme spriechodnili dýchacie cesty je niekedy potrebné zaviesť nosný alebo ústny vzduchovod. Prekážkou môže byť aj opuchnutý, zväčšený jazyk, mäkké tkanivá v oblasti dutiny ústnej a krku, vyššie Mallampattiho skóre. V prípade, že sa endotracheálna intubácia nedarí, metódou voľby môže byť vykonanie koniotómie alebo tracheostómie, pričom aj tieto spôsoby zaistenia dýchacích ciest sú horšie realizovateľné z dôvodu anatomických zmien. Štandardná dĺžka endotracheálnych kanýl je pre morbídne obéznych pacientov nedostatočná a k dispozícii by malo byť na oddelení aj niekoľko kanýl v predĺženej dĺžke. U ventilovaných pacientov môže byť problematické aj nastavenie adekvátneho ventilačného režimu, pretože štandardné ventilačné režimy nastavené na hmotnosť pacienta, môžu byť príliš agresívne pre pľúcne tkanivo. K lepšiemu prevzdušneniu pľúc napomáha aj vhodná poloha pacienta. Zvýšená poloha pacienta umožňuje väčšie dychové objemy a znižuje dychovú frekvenciu, čo zmierňuje tvorbu atelektáz. Pri polohe v sede je väčšina pacientov lepšie kompenzovaná, problémy nastupujú pri zmene polohy na chrbát. Navyše zvýšená poloha pôsobí preventívne proti aspirácii žalúdočného obsahu, čím eliminujeme rozvoj aspiračnej pneumónie. Komplikácie môžu nastať aj pri odpájaní pacienta od ventilátora, riziko postextubačného respiračného zlyhania je veľké.

V rámci ošetrovateľských intervencií v súvislosti s uspokojením potreby dýchania je dôležité myslieť na adekvátnu pohybovú aktivitu pacienta, nakoľko pohyb eliminuje stázu sekrétov v dýchacích cestách, čím sa minimalizuje riziko kolonizácie baktériami. Ak to stav pacienta dovoľuje významnú úlohu zohrávajú dychové cvičenia, súčasťou ktorých je aj podpora expektorácie za pomoci perkusie a vibrácií. U pacientov so zníženou schopnosťou alebo úplnou neschopnosťou vykašľať sekrét z dýchacích ciest je potrebné podľa potreby vykonať odsatie sekrétov z dýchacích ciest. Pri výkone dodržiavame aseptický prístup a využijeme uzavretý odsávací systém. Obezita a spánok majú vzájomný vzťah, kde obezita môže prispievať k poruchám spánku a naopak, nekvalitný spánok môže ovplyvňovať telesnú hmotnosť. Spánok je jednou zo základných biologických potrieb a jeho poruchy spôsobujú negatívne následky v bežnom živote ľudí. Počas hospitalizácie je potreba spánku obzvlášť významná, pretože prispieva k efektívnemu liečebnému procesu. Spánok pacienta počas hospitalizácie ovplyvňujú faktory biologické, sociálne, ale aj diagnosticko - terapeutické postupy. Ondrejka (2013) špecifikuje a bližšie charakterizuje faktory, ktoré spánok výrazne ovplyvňujú. Člení ich na fyzické (vek, biorytmus, ochorenia), psychické (emócie, stres, duševné ochorenia), faktory prostredia (hluk, vlhkosť vzduchu, miera osvetlenia, nekomfortná posteľ) a životného štýlu (nedostatočný pohyb, pasívny prístup k životu, fajčenie a alkohol, drogy), faktory sociálne (zamestnanie na smeny, rodičovstvo, sociálna izolácia, ťažko chorý príbuzný, nepriaznivá ekonomická situácia), duchovné (hodnotový systém, zmysel života, nádej, životné ciele). Mucska (2016) uvádza, že obezita je kauzálnym faktorom vývoja syndrómu spánkového apnoe obštrukčného typu v dôsledku apozície tuku v oblasti horných dýchacích ciest a narušenia ich neuromuskulárnej rovnováhy prostredníctvom efektu adipokínov pri centrálnom type obezity a môže zhoršovať nepriamo aj iné spánkové poruchy dýchania. Výber, plánovanie a realizácia ošetrovateľských intervencií súvisiacich s uspokojením potreby spánku záleží na individualite, schopnostiach a možnostiach pacienta. Je potrebné rešpektovať pravidlá spánkovej hygieny a predspánkových zvyklostí, vytvoriť vhodné podmienky pre spánok a odpočinok aj v prípade, že je pacient v rámci intenzívnej starostlivosti sedovaný. K opatreniam zabezpečujúcim pohodu patrí aj uloženie pacienta do vhodnej polohy.

Každá osoba má individuálne nároky na uspokojenie potreby pohybovej aktivity. Telesná inaktivita sa podieľa na rôznych problémoch, je spojená aj s psychickým a sociálnym rizikom. K fyziologickým faktorom ovplyvňujúcim pohybovú aktivitu patrí vek, telesná konštitúcia a telesná hmotnosť, funkčná schopnosť zmyslových a pohybových orgánov, ale aj prítomnosť choroby. Z psychických faktorov spomenieme sebakoncepciu, kedy pacient, ak je závislý od druhej osoby, používania kompenzačných pomôcok môže mať pocit bezmocnosti, obťažovania, beznádeje. Sestra priebežne posudzuje potrebu pohybovej aktivity a následne plánuje a realizuje vhodné ošetrovateľské intervencie a spolupracuje s fyzioterapeutom. Dôležité je vybaviť posteľ pacienta pomocnými zariadeniami, zabezpečiť vhodné kompenzačné a polohovacie pomôcky na prevenciu imobilizačného syndrómu. V rámci prevencie vzniku svalovej atrofie u hospitalizovaných morbídne obéznych je veľmi dôležitá včasná mobilizácia. Sestra spolu s fyzioterapeutom postupne mobilizuje pacienta s prihliadnutím na jeho aktuálny stav. Asistuje pri aktívnych alebo pasívnych cvičeniach. Rehabilitácia je personálne aj fyzicky náročná. Možnosti využívania pomôcok sú značne obmedzené a limitované ich nosnosťou a pomôcky priamo určené na rehabilitáciu morbídne obéznych sa v nemocniciach bežne nevyskytujú. Ponuka kompenzačných pomôcok pre obéznych však nie je tak široká (napríklad väčšina bariel má nosnosť do 130 kg). Veľmi ťažko sa hľadá aj správna ortéza po amputácii končatiny. Pacienti skôr vyhľadávajú polohu v sede, k čomu je potrebné polohovacie lôžko alebo kreslo s dostatočnou šírkou a nosnosťou. Včas realizovaná vertikalizácia a rehabilitácia znižuje riziko vzniku atelektáz pľúc a pneumónie. Intelektovú aktivitu a zachovanie pocitu samostatnosti a nezávislosti napomáha udržiavať sociálna interakcia a zmyslová stimulácia s využitím bazálnej stimulácie. Netreba zabúdať ani na prevenciu hlbokej žilovej trombózy, nakoľko u pacientov s metabolickým syndrómom sa z viscerálne uloženého tukového tkaniva uvoľňujú látky spôsobujúce chronický zápal, čo zvyšuje riziko vzniku trombózy. Nemenej dôležitá je prevencia trombembolických komplikácií.

Tlmočnícke služby v zdravotníctve a iných odvetviach

Svet zdravotnej starostlivosti môže byť neprehľadný, najmä pre ľudí, ktorí vyhľadajú lekársku pomoc v iných krajinách. Tlmočníci môžu uľahčiť komunikáciu medzi zdravotníckym personálom a pacientmi. Rovnako dôležitý je napríklad preklad diagnóz pacienta, či liečebných procedúr. COVID-19 a pandemická situácia si pri efektívnej globálnej distribúcii vakcín taktiež vyžadujú jasnú logistickú koordináciu na medzinárodnej úrovni. Takáto globálna spolupráca sa tiež nezaobíde bez kvalitných prekladateľských a tlmočníckych služieb. Tlmočníci sú tiež užitoční v prípade medzinárodných študentov, ktorí chcú porozumieť jazyku regiónu a byť schopný komunikovať s učiteľmi a spolužiakmi. Aj keď študenti rodný jazyk študujú, tlmočníci im môžu pomôcť, aby pri učení nezaostávali, resp. aby pochopili lokálne frázy, či nuansy daného jazyka.

Dopyt po tlmočníckych službách prevláda v podnikoch, verejných službách, štátnej sfére, školách a mnohých ďalších odvetviach. Globalizácia zmenila spôsob, akým mnoho spoločností podniká, pričom na medzinárodné trhy vstupuje nespočetné množstvo nových a globálnych hráčov, či startupov. Preto sa spoliehajú na tlmočnícke služby, aby zabezpečili spojenie s klientmi, partnermi a zamestnancami bez ohľadu na to, kde žijú alebo v akom jazyku komunikujú. Keď multikultúrne spoločnosti ponúkajú svojim zamestnancom školenia, musia sa ubezpečiť, že vyhovujú viacjazyčným pracovným silám. Vďaka rôznym typom tlmočníckych služieb, ktoré sú k dispozícii, môžu spoločnosti ponúkať školenia na jednom mieste alebo vysielať semináre prostredníctvom priameho prenosu. Tlmočníci a ich služby, resp. prekladateľské služby si našli uplatnenie aj v cestovnom ruchu, či napríklad v živote pendlerov. Tlmočenie v cieľovej destinácii, či vybavenie dokladov a pomoc s formulármi a žiadosťami rôzneho druhu pred cestou do zahraničia sú len zlomkom situácií kedy sa tlmočník, či odborný preklad môžu hodiť. Orientácia v množstve poistných možností môže byť komplikovaná, ak informácie nie sú k dispozícii v cudzom jazyku. Tlmočníci môžu pomôcť ľuďom pri uzatváraní poistenia a uistiť sa, že sú oboznámení s podrobnosťami konkrétneho poistenia. Pri výbere tlmočníckej či prekladateľskej služby je dôležité nájsť obchodného partnera, ktorý má tlmočníkov, ktorí dokonale ovládajú zdrojový a cieľový jazyk a disponujú aj odbornými znalosťami daného predmetu. Tlmočníci musia byť navyše schopní okamžite transformovať kultúrne nuansy na výroky, ktoré rezonujú s cieľovým publikom.

Prečítajte si tiež: Pracovné vyučovanie a didaktické pomôcky

tags: #pomôcky #na #prekladanie #pacientov #prehľad