Zrušenie povinného dôchodkového poistenia: Dopady a analýza

Zrušenie povinného dôchodkového poistenia je rozsiahla téma s komplexnými dopadmi na rôzne aspekty spoločnosti. Tento článok sa zameriava na analýzu týchto dopadov, s dôrazom na finančnú stabilitu, zamestnanosť, sociálnu spravodlivosť a individuálne dôchodkové zabezpečenie.

Úvod do problematiky

Dôchodkový systém na Slovensku prechádza neustálym vývojom a zmeny v legislatíve majú priamy vplyv na životy občanov. Jednou z diskutovaných tém je zrušenie povinného dôchodkového poistenia, ktoré by mohlo mať ďalekosiahle dôsledky. Cieľom tohto článku je preskúmať tieto dôsledky z rôznych uhlov pohľadu.

Finančná stabilita Sociálnej poisťovne

Jedným z hlavných argumentov pre zrušenie povinného dôchodkového poistenia je posilnenie finančnej stability Sociálnej poisťovne (SP). SP sa dlhodobo stretáva s problémami v oblasti financovania, čo ohrozuje vyplácanie dôchodkov v budúcnosti. Zrušením povinného poistenia by sa mohol zvýšiť príjem do prvého piliera, čo by krátkodobo zlepšilo finančnú situáciu SP.

Avšak, tento krok by mohol mať aj negatívne dopady. Zníženie sadzby odvodov do II. piliera by mohlo ohroziť budúce dôchodky sporiteľov, pretože by mali menej prostriedkov na svojich účtoch. Je vysoká miera pravdepodobnosti, že ich dôchodky budú nižšie ako zo zaručeného I. piliera, najmä v dôsledku inflácie.

Dopady na zamestnanosť

Zrušenie povinného dôchodkového poistenia by mohlo mať vplyv na zamestnanosť, a to najmä na zamestnanosť osôb s vyšším vzdelaním a zamestnancov s najvyššou pridanou hodnotou. Zmeny v odvodoch by mohli ovplyvniť náklady zamestnávateľov na pracovnú silu.

Prečítajte si tiež: Súvislosti so zánikom sirotského dôchodku

Zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu pre platby povinných poistných odvodov by mohlo mať negatívny dopad na zamestnanosť, hlavne na zamestnanosť osôb s vyšším vzdelaním, prípadne zamestnancov s najvyššou pridanou hodnotou. Zrušenie ustanovenia § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré ruší maximálny vymeriavací základ pre výpočet platby povinných poistných odvodov, by mohlo viesť k zvýšeniu nákladov na zamestnancov s vyššími príjmami.

Sociálna spravodlivosť a medzigeneračná solidarita

Dôchodkový systém by mal zabezpečovať spravodlivé rozdelenie prostriedkov medzi generáciami. Zrušenie povinného dôchodkového poistenia by mohlo narušiť tento princíp, pretože by sa znížili príjmy budúcich dôchodcov.

Je potrebné uviesť formulovanie možnosti riešenia zmierňovania rozdielov medzi tzv. starodôchodcami a dôchodcami, ktorým bol priznaný rádovo vyšší dôchodok podľa zák. č. 461/03. A to hoci aj s účinnosťou napr. od 1.1.2008. Napomohlo by to k zmierňovaniu rozdielov medzi tzv. starodôchodcami.

Individuálne dôchodkové zabezpečenie

Druhý pilier dôchodkového systému mal zabezpečiť individuálne dôchodkové zabezpečenie občanov. Zrušenie povinného poistenia v tomto pilieri by mohlo viesť k zníženiu dôchodkov pre tých, ktorí si v ňom sporili.

Zrušenie II. piliera by mohlo viesť k ujme tých, ktorí sú zapojení do II. piliera, pretože je vysoká miery pravdepodobnosti, že ich dôchodky budú z neho nižšie ako zo zaručeného I. piliera (najmä v dôsledku inflácie).

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri zániku sirotského dôchodku

Návrhy a odporúčania

Vzhľadom na komplexnosť problematiky je potrebné hľadať vyvážené riešenia, ktoré zabezpečia finančnú stabilitu dôchodkového systému a zároveň ochránia záujmy budúcich dôchodcov. Medzi možné návrhy patrí:

• Zvyšovanie efektivity výberu poistného: Zlepšenie výberu poistného by mohlo zvýšiť príjmy Sociálnej poisťovne bez toho, aby sa museli znižovať odvody do II. piliera. Stav pohľadávok Sociálnej poisťovne do 31. 12. 2006 dosiahol výšku 45,5 mld. Sk, z čoho 19,5 mld. Sk sú pohľadávky na poistnom.
• Podpora dobrovoľného sporenia: Štát by mal podporovať dobrovoľné sporenie na dôchodok, aby si občania mohli zabezpečiť vyšší dôchodok.
• Zvyšovanie dôchodkového veku: Postupné zvyšovanie dôchodkového veku by mohlo znížiť tlak na dôchodkový systém.
• Zmierňovanie rozdielov medzi dôchodcami: Riešenie problému nedostatku zdrojov Sociálnej poisťovne prostredníctvom zníženia sadzby odvodov do II. piliera stojí za uplatnenie.
• Zrušenie inštitútu vylúčenia platenia poistného: Od nového roka sa ruší inštitút vylúčenia platenia poistného u zamestnancov i zamestnávateľov pri všetkých sociálnych situáciách. Zamestnanci i zamestnávatelia budú platiť poistné na sociálne poistenie v závislosti od dosiahnutých príjmov, napríklad v období práceneschopnosti, poberania dávky materské, či ošetrovné, ak im v tomto období zamestnávateľ zúčtuje odmenu (čiže dosiahnu príjem, ktorý je vymeriavacím základom na platenie poistného).

Nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy od roku 2026

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) platia od 1. januára 2026 nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie. Poistné v novej výške za mesiac január následne po prvý raz zaplatia do 9. februára 2026.

Minimálny vymeriavací základ

Minimálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného sa pre SZČO, DPO a dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie od 1. januára 2026 zvyšuje z 50 % na 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 ide o sumu 764,70 eura.

SZČO, ktorej vzniklo povinné poistenie k 1. júlu 2025/1. októbru 2025 (ak mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) platí poistné vypočítané zo základu, ktorý si určila sama, avšak minimálne z minimálneho vymeriavacieho základu platného od 1. júla 2025/1. októbra 2025.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ na sociálne poistenie pre SZČO a DPO sa od 1. januára 2026 zvyšuje.

Prečítajte si tiež: Autorský dôchodok: Kedy nárok zaniká?

Minimálne poistné pre povinne poistenú SZČO od 1. januára 2026 je 253,88 eura (z toho na dôchodkové poistenie 190,93 eura).

Minimálne poistné pre DPO, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, je od 1. januára 2026 vo výške 363,04 eura.

Poistné v novej výške SZČO a DPO po prvý raz zaplatia do 9. februára 2026 (za január 2026).

Maximálny vymeriavací základ

Maximálny vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti bude od 1. januára 2026 v sume 16 764 eur.

Maximálny vymeriavací základ zamestnávateľa mesačne na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory, poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za zamestnanca je od 1. januára 2026 v sume 16 764 eur.

Hranica maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie odvodov na sociálne poistenie sa v roku 2026 zvýši. Maximálny mesačný vymeriavací základ, ktorý je v roku 2025 15 730 eur, sa tak od 1. januára 2026 zvýši na sumu 16 764 eur.

Suma maximálneho mesačného vymeriavacieho základu sa určuje k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a platí do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, v ktorom sa platí poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia.

Maximálny mesačný vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na garančné poistenie, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu solidarity bude v sume 16 764 eur (11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2024, t. j. 1 524 eur x 11 = 16 764 eur).

SZČO platiaca povinné poistné na sociálne poistenie z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu platného od 1. januára 2026 (16 764 eur) bude mať mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške 5 557,26 eura.

Zamestnanec platiaci poistné na sociálne poistenie z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu platného od 1. januára 2026 (16 764 eur) bude mať mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške 1 575,81 eura.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Zamestnávateľ platiaci poistné na sociálne poistenie za zamestnanca z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu platného od 1. januára 2026 (16 764 eur) bude mať mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške 4 090,41 eura. Oproti predchádzajúcemu roku zamestnávateľ zaplatí maximálne mesačné odvody vyššie o 252,30 eur.

DPO, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, platiaca poistné na sociálne poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu platného od 1. januára 2026 (16 764 eur) bude mať mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške 5 892,54.

Odvodová odpočítateľná položka pre trénerov

Od 1. januára 2026 platí odvodová odpočítateľná položka z príjmu z právneho vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe v sume 300 eur mesačne (ďalej len „OOP trénera“), a to samostatne na každý právny vzťah trénera. Charakter právneho vzťahu na uplatnenie OOP trénera nie je rozhodujúci. Ide o zamestnanca-trénera na základe napr. pracovnej zmluvy, dohody, zmluvy o výkone činnosti športového odborníka.

Zamestnanec-tréner vo vzťahu k Sociálnej poisťovni nemusí urobiť žiaden administratívny krok. Znamená to, že odvodovú odpočítateľnú položku si u zamestnávateľa nemusí osobitne uplatniť či nahlásiť.

Za účelom identifikácie zamestnanca-trénera, ktorému právny vzťah trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe trvá k 31. decembru 2025, bolo potrebné, aby zamestnávateľ do 31. decembra 2025 oznámil Sociálnej poisťovni takéhoto zamestnanca-trénera prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzických osôb - zmena (RLFO - zmena) s dátumom vzniku zmeny 1. januára 2026.

Zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce nemôže byť zamestnancom-trénerom.

Vymeriavací základ zamestnanca-trénera sa od 1. januára 2026 znižuje o OOP trénera (teda o 300 eur). Ak je vymeriavací základ zamestnanca-trénera za kalendárny mesiac nižší ako 300 eur, OOP trénera je v sume tohto vymeriavacieho základu.

Ak povinné poistenie zamestnanca trvalo len časť kalendárneho mesiaca, tak vymeriavací základ sa znižuje o OOP trénera v sume 300 eur, t. j. pomerne.

Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti upravila tlačivá RFLO - prihláška/zmena, v ktorých môže zamestnávateľ pri prihlásení zamestnanca priamo uviesť príznak, že ide o zamestnanca-trénera.

Zrušenie ročného zúčtovania poistného

Navrhuje sa aj zrušenie ročného zúčtovania v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“), ktoré sa ruší v súvislosti s pripravovanou daňovo-odvodovou reformou podľa programového vyhlásenia. Právna úprava zrušenia ročného zúčtovania si vyžaduje jeho premietnutie na iné súvisiace ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré sa z uvedeného dôvodu novelizujú v čl. I.

Ustanovenia zákona o sociálnom poistení, zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré boli súčasťou zákona č. 317/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 466/2019 Z. z. sa v súvislosti so zrušením ročného zúčtovania v sociálnom poistení stávajú nadbytočnými a navrhujú sa vypustiť v čl. XIII.

Keďže v rámci legisvakačnej lehoty bola zákonom č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2021 Z. z., zákonom č. 467/2019 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 426/2020 Z. z., zákonom č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a zákonom č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov novelizovaná aj právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení zavedená zákonom č. 317/2018 Z. z., ktorá sa navrhuje vypustiť, je potrebné vypustiť aj príslušné novelizačné body, ktorými sa právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení novelizovala (čl. XV až čl.

Elektronické potvrdzovanie dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN)

Vychádzajúc z dlhodobej potreby, ktorá je v súčasnosti viac ako akútna sa navrhuje zaviesť elektronické potvrdzovanie dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „DPN“), ktoré významne zníži administratívne zaťaženie poistencov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zamestnávateľov ako aj Sociálnej poisťovne.

V súvislosti so zavedením elektronického potvrdzovania DPN je potreba nevyhnutne novelizovať aj zákonník práce (čl. II), zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (čl. III), zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (čl. 328/2002 Z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. V), zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. VI), zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. VIII), zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. IX), zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. X), zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. 281/2015 Z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. XII) a zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl.

Zosúladenie s judikatúrou Najvyššieho súdu SR

Navrhuje sa zosúladenie ustanovenia zákona o sociálnom poistení s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vo veci posudzovania nároku na čiastkový starobný dôchodok poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ktorí súčasne získali obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v dĺžke kratšej ako 10, resp. 15 rokov.

Odstránenie nežiaduceho stavu pri priznávaní tzv. československých dôchodkov

Navrhuje sa odstránenie nežiaduceho stavu pri priznávaní tzv. československých dôchodkov, kedy poistencovi za „tzv. českú dobu“ nevznikol nárok na dôchodok ani v Českej republike a ani v Slovenskej republike.

Zrušenie zákazu súbehu náhrady príjmu pri DPN a dôchodkových dávok

Navrhuje sa odstránenie zákazu súbehu vyplácanej náhrady príjmu pri DPN resp. nemocenského a starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku (ďalej len „dôchodkové dávky“), ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním dôchodkovej dávky.

Iné dôležité zmeny v sociálnom poistení od roku 2026

Od 1. januára 2026 už nebude postavenie SZČO viazané na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období.

Od 1. januára 2026 sa zavádza komplexná úprava posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia SZČO. Táto zásadná zmena má vplyv na skrátenie tzv. odvodových prázdnin. Uvedené pravidlo sa bude uplatňovať vtedy, ak pôjde o začínajúcich podnikateľov, resp. SZČO bez oprávnenia, napr. na základe čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť zakladajúcu dosahovanie príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorú sa nevyžaduje oprávnenie.

V platnosti nezostáva ani doterajší spôsob zániku povinného poistenia SZČO, ktorý vychádzal z posúdenia dosiahnutých príjmov. Tieto pravidlá nahrádzajú doterajší spôsob posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia k 1. júlu, resp. 1. októbru kalendárneho roka.

Od 1. januára 2026 sa zvyšuje minimálny vymeriavací základ SZČO z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V praxi to znamená, že za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 ide o sumu 764,70 eura. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla/1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka do 30. júna/30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka.

Prechodné obdobie od 1. januára 2026 do 30. júna 2026. Na fyzickú osobu sa bude v uvedenom prechodnom období vzťahovať právna úprava účinná do 31. decembra 2025 po splnení stanovených zákonných podmienok, a to: Ak fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, bola oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia v období pred 1. januárom 2026, je naň oprávnená/vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia aj po 31. decembri 2025.

tags: #zrušenie #povinného #dôchodkového #poistenia #dopady