
Odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne sú základným pilierom financovania sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva na Slovensku. Ide o zákonom upravený súbor povinností zamestnávateľa a zamestnanca odvádzať určité percento zo mzdy do systémov verejného poistenia. Tieto odvody slúžia na krytie výdavkov spojených so sociálnymi udalosťami.
Sociálne poistenie, upravené zákonom č. 461/2003 Z. z., slúži ako náhrada alebo doplnenie príjmu poisteného v situáciách, ktoré vznikli nezávisle od jeho vôle, napríklad v prípade choroby, staroby, invalidity, nezamestnanosti alebo smrti živiteľa. Je založený na princípe solidarity, pretože poistenci prispievajú do spoločného fondu, z ktorého sa následne vyplácajú dávky tým, ktorí sociálnu udalosť reálne zažijú, ale tiež na princípe povinnosti, lebo účasť na sociálnom poistení je zákonom povinná, čím je zabezpečená univerzálnosť a stabilita systému.
Zdravotné poistenie, upravené zákonom č. 580/2004 Z. z., zaručuje úhradu nákladov na liečbu, prevenciu či rehabilitáciu. Jeho podstata spočíva v tom, že každý poistenec prispieva určitou sumou do spoločného fondu, z ktorého sa následne financujú zdravotné služby pre všetkých poistencov bez ohľadu na ich individuálny príspevok. Zdravotné poistenie na Slovensku funguje v pluralitnom modeli, kde pôsobí viacero zdravotných poisťovní (Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera, Union).
Aké povinnosti vás ako budúceho zamestnávateľa čakajú a neminú, ak sa rozhodnete do pracovného pomeru, prípadne na dohodu, prijať svojho prvého zamestnanca? Najviac povinností má zamestnávateľ v období samotného zamestnávania, niektoré pribúdajú s rastúcim počtom zamestnancov, no viacero, najmä registračných povinností čaká zamestnávateľa pri prijatí prvého zamestnanca. Za neplnenie povinností zamestnávateľovi hrozia pokuty, ktoré sú spravidla upravené intervalom alebo majú stanovený horný strop. V niektorých prípadoch sa môže kontrolný orgán rozhodnúť, či pokutu zamestnávateľovi dá alebo nie, v iných prípadoch je pokuta stanovená povinne zákonom. V sociálnom poistení je zavedený princíp druhej šance, čo znamená, že pokuta sa neuloží, ak si zamestnávateľ splní povinnosť v dodatočnej 7-dňovej lehote. Na tieto dokumenty je potrebné dať si obzvlášť pozor, nakoľko nedostatky pri ich náležitostiach patria medzi časté chyby identifikované inšpektorátmi práce.
Registračné povinnosti je potrebné začať v Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ sa musí prihlásiť do registra zamestnávateľov, a to najneskôr deň vopred pred zamestnaním prvého zamestnanca. Formulár Registračný list zamestnávateľa je možné podať v papierovej podobe v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, prípadne elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Keďže so Sociálnou poisťovňou sa musí komunikovať elektronicky, potrebné je vybaviť si tiež prístup k e-Službám Sociálnej poisťovne. Podpisovať budete dohodu o používaní elektronických služieb.
Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku
Následne zamestnávateľ prihlasuje do Sociálnej poisťovni zamestnanca. Termín na podanie registračného listu zamestnanca je pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu, najneskôr deň pred začatím výkonu jeho činnosti. Elektronicky sa budú následne podávať aj mesačné výkazy do Sociálnej poisťovne, v ktorých zamestnávateľ uvedie výpočet sociálnych odvodov za svojich zamestnancov.
Ďalšie povinnosti vznikajú zamestnávateľovi voči tej zdravotnej poisťovni, v ktorej je nový zamestnanec poistencom. Zamestnávateľ sa totiž stáva jeho platiteľom poistného na zdravotné poistenie, čo musí oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni. Aj v zdravotnom poistení platí, že zamestnávateľ musí so zdravotnou poisťovňou komunikovať výlučne elektronicky, a to už od prvého podania. Každá zo zdravotných poisťovní má zavedený svoj postup na vybavenie a aktiváciu elektronických služieb, prostredníctvom ktorých je potrebné s ňou komunikovať. Dajte si pozor na úpravu sadzieb zdravotných odvodov, ktoré postupne prinášajú konsolidačné opatrenia.
Nový zamestnávateľ sa stáva platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti. Ak je však už registrovaný pre daň z príjmov právnickej osoby (teda má pridelené DIČ), nemusí sa pre platenie dane zo závislej činnosti registrovať, ani túto skutočnosť daňovému úradu oznamovať. Počas zamestnávania totiž čakajú zamestnávateľa povinnosti voči daňovému úradu, akými sú podávanie mesačných prehľadov o zrazených preddavkoch na daň či ročného hlásenia o vyúčtovaní dane.
Netreba zabúdať na to, že zamestnávateľ musí poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy, resp. minimálnej mzdy prislúchajúcej pre konkrétny stupeň náročnosti práce. Pre rok 2026 platí minimálna mzda vo výške 915 eur. Zamestnávateľa však v tomto smere zaujíma najviac ukazovateľ ceny práce, teda celkových nákladov, ktoré bude platiť za svojho zamestnanca. Pre výpočet ceny práce je potrebné okrem hrubej mzdy pripočítať aj odvody platené zamestnávateľom, ktoré sú štandardne vo výške 36,2 % z hrubej mzdy.
Zamestnancovi musí zamestnávateľ poskytovať dovolenku, takže s nákladom, kedy zamestnanec dostáva mzdu, ale prácu nevykonáva, treba rátať tiež. Základná výmera dovolenky sú minimálne 4 týždne. Povinnosťou zamestnávateľa je aj poskytovanie príspevku na stravovanie. Sumy povinných príspevkov sa kvôli inflácii pomerne často menia, preto si dajte pozor, aby ste vyplácali zamestnancom vždy aktuálnu (aspoň minimálnu) sumu.
Prečítajte si tiež: Všetko o vrátení erotických pomôcok
Poskytovať rekreačný príspevok musia len tie firmy, ktoré majú aspoň 50 zamestnancov, takže menších zamestnávateľov sa netýkajú. Od roku 2025 majú takíto zamestnávatelia aj novú povinnosť, ktorou je poskytovanie príspevku na športovú činnosť dieťaťa.
Medzi ďalšie povinnosti zamestnávateľa patria tie, ktoré súvisia s ochranou a bezpečnosťou zdravia pri práci (BOZP), s ochranou pred požiarmi či v súvislosti s pracovnou zdravotnou službou.
Odvody do Sociálnej poisťovne upravuje Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Odvody do Sociálnej poisťovne sa skladajú z nasledovných čiastkových poistení:
Pri výpočte odvodov na sociálne poistenie sa vychádza z hrubej mzdy zamestnanca. Zamestnanec platí odvody z nemocenského, invalidného, starobného a zdravotného poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Zamestnanec neplatí úrazové poistenie, garančné poistenie a rezervný fond solidarity.
Prečítajte si tiež: Pracovné vyučovanie a didaktické pomôcky
Minimálny vymeriavací základ zamestnanca pre výpočet odvodov do Sociálnej poisťovne nie je stanovený. Od 1. januára 2025 sa maximálny vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie zvýšil zo 7-násobku na 11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov.
Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2026 sa vypočíta ako 11-násobok priemernej mesačnej mzdy dosiahnutej v roku 2024, teda 11 × 1 524 € = 16 764 €.
| Poistenie | Sadzba poistného | Maximálny VZ v € | Maximálna výška poistného v € |
|---|---|---|---|
| Nemocenské poistenie | 1,40 % | 16 764,00 | 234,70 |
| Dôchodkové poistenie Starobné | 4,00 % | 16 764,00 | 670,56 |
| Invalidné | 3,00 % | 16 764,00 | 502,92 |
| Poistenie v nezamestnanosti | 1,00 % | 16 764,00 | 167,64 |
| Sociálne poistenie spolu | 9,40 % | - | 1 575,82 |
| Zdravotné poistenie | 5,00 % | Nie je určený | Nie je určený |
| Poistenie | Sadzba poistného | Maximálny VZ v € | Maximálna výška poistného v € |
|---|---|---|---|
| Nemocenské poistenie | 1,40 % | 16 764,00 | 234,70 |
| Dôchodkové poistenie Starobné | 14,00 % | 16 764,00 | 2 347,00 |
| Invalidné | 3,00 % | 16 764,00 | 502,92 |
| Poistenie v nezamestnanosti | 1,00 % | 16 764,00 | 167,64 |
| Garančné poistenie | 0,25 % | 16 764,00 | 41,91 |
| Úrazové poistenie | 0,80 % | neobmedzený | neobmedzená |
| Rezervný fond | 4,75 % | 16 764,00 | 796,29 |
| Sociálne poistenie spolu | 25,20 % | - | 4 090,40 |
| Zdravotné poistenie | 11,00 % | Nie je určený | Nie je určený |
Odvody na zdravotné poistenie upravuje Zákon č. 580/2004 Z.z. Odvody na verejné zdravotné poistenie tzv. preddavky na poistné sú mesačné zálohovo odvádzané finančné prostriedky, ktoré sa po uplynutí kalendárneho roka zúčtovávajú v ročnom zúčtovaní poistného.
Preddavky na zdravotné poistenie majú povinnosť platiť a odvádzať:
Maximálny vymeriavací základ pre príjmy z dividend je pre rok 2026 stanovený v sume 91 440 € (60‑násobok priemernej mesačnej mzdy dosiahnutej v roku 2024).
Od 1.1.2024 vstúpila do platnosti novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá stanovuje minimálny vymeriavaci základ zamestnanca. V snahe zabrániť špekulatívnym pracovným úväzkom a vyhýbaniu sa odvodovým povinnostiam bude zamestnanec platiť minimálne odvody zo sumy platného životného minima. Od 1.1.2026 bude zamestnanec platiť zdravotnej poisťovni minimálne 14,21 € (5 % zo sumy 284,13 €), zamestnávateľ zaplatí za zamestnanca sumu 31,25 € (11 % zo sumy 284,13 €). Spolu sú minimálne zdravotné odvody vo výške 45,46 € mesačne.
Minimálny preddavok sa zníži o pomernú časť podľa počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol poistenec:
Ak by výška nedosiahla sumu minimálneho zdravotného odvodu, zamestnanec bude musieť doplatiť rozdiel, vrátane rozdielu v odvode zamestnávateľa. Minimálny zdravotný odvod sa netýka ľudí, ktorí sú zároveň poistencami štátu. Maximálny vymeriavací základ pre zamestnanca ani zamestnávateľa nie je určený.
Zákon o ZP umožňuje znížiť sumu preddavkov na zdravotné poistenie prostredníctvom odpočítateľnej položky zamestnancov. Odpočítateľnú položku si môže uplatniť iba zamestnanec v:
Takýto zamestnanec si môže uplatniť odpočítateľnú položku, ale len ak jeho hrubý príjem z uvedenej činnosti je nižší ako 570 €. Maximálna výška odpočítateľnej položky je 380 €.
Výšku odpočítateľnej položky vypočítame podľa vzorca: Odpočítateľná položka = [380 - ((príjem zo zárobkovej činnosti - 380)*2) / počet dní mesiaca] * počet odpracovaných dní
Od 1. júla 2026 sa zásadne mení systém platenia sociálnych odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Ruší sa hranica príjmu, od ktorej sa doteraz odvodová povinnosť odvíjala, a zároveň sa zavádza nový spôsob určenia vymeriavacieho základu. Povinnosť platiť sociálne odvody tak vznikne každej SZČO, ktorá aktívne podniká, bez ohľadu na výšku jej príjmu.
Výška poistného zostáva rovnaká 33,15 % z vymeriavacieho základu, no mení sa spôsob, ako sa tento základ určí.
Od roku 2026 sa bude výška vymeriavacieho základu určovať podľa toho, či SZČO dosiahla základ dane vyšší alebo nižší než 50 % všeobecného vymeriavacieho základu (12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov, pre rok 2026 teda mzda za rok 2024 vo výške 1 524 € a základ dane 9 144 €).
Ak SZČO túto hranicu presiahne, t. j. jej základ dane za rok 2025 bude vyšší než 9 144 €, vymeriavací základ sa určí podľa doterajšieho spôsobu z údajov v daňovom priznaní. Ide o jednu dvanástinu základu dane z podnikania, upravenú koeficientom 1,486, pričom výsledok nesmie byť nižší než zákonom stanovené minimum (v roku 2026 je to 914,40 €) ani vyšší než maximum (16 764 €).
Ak SZČO hranicu 50 % nepresiahne, určí sa jej osobitný vymeriavací základ v paušálnej výške 26 % všeobecného vymeriavacieho základu, teda 396,24 €.
Z tejto sumy sa vypočítava minimálny odvod 131,34 € mesačne. Tento režim sa týka najmä malých a vedľajších živností, ktorých príjmy zostávajú nízke.
Pre bežné SZČO platí minimálny vymeriavací základ 914,40 €, z ktorého mesačný odvod predstavuje 303,11 €.
Maximálny vymeriavací základ je 16 764 €, čo zodpovedá maximálnym odvodom 5 557,26 € mesačne.
Od roku 2026 sa mení aj systém tzv. odvodových prázdnin. Novovzniknuté SZČO už nebudú čakať do júla nasledujúceho roka po podaní daňového priznania, ale povinnosť platiť sociálne odvody im vznikne od 1. dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom začali podnikať.
Ak si teda živnosť založia v marci 2026, prvé odvody zaplatia od 1. septembra 2026.
Zdravotné poistenie u SZČO sa naďalej platí vo forme mesačných preddavkov, ktoré sa po skončení roka zúčtujú v rámci ročného zúčtovania poistného. Zdravotná poisťovňa v ňom porovná výšku zaplatených preddavkov so skutočnou sumou poistného vypočítanou na základe príjmov uvedených v daňovom priznaní.
Výšku preddavkov určuje zdravotná poisťovňa podľa údajov z daňového priznania za predchádzajúci rok.
Od 1. 1. 2026 je minimálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie SZČO a dobrovoľne nezamestnanej osoby stanovený ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2024, teda 50 % z 1 524 € = 762 €.
Z toho vyplýva, že:
Preddavky na zdravotné poistenie sú splatné do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Po skončení roka zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného podľa § 19 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení.
| Poistenie | Sadzba poistného | Minimálny VZ v € | Suma poistného v € | Maximálny VZ v € | Suma poistného v € |
|---|---|---|---|---|---|
| Nemocenské poistenie | 4,40 % | 914,40 | 40,22 | 16 764,00 | 737,62 |
| Dôchodkové poistenie Starobné | 18,00 % | 914,40 | 164,59 | 16 764,00 | 3 017,52 |
| Invalidné | 6,00 % | 914,40 | 54,86 | 16 764,00 | 1 005,84 |
| Rezervný fond | 4,75 % | 914,40 | 43,38 | 16 764,00 | 796,29 |
| Sociálne poistenie spolu | 33,15 % | - | 303,11 | - | 5 557,27 |
| Zdravotné poistenie | 16,00 % | 762,00 | 121,92 | Nie je určený | Nie je určený |
Odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) si môžu uplatniť určité skupiny osôb pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (DoVP, DoPČ) alebo na základe zmluvy o krátkodobej práci študentov (ZoČŠO). Táto položka znižuje vymeriavací základ pre výpočet odvodov.
Sadzba poistného na zdravotné poistenie je 2 % (zamestnanec) a 5,5 % (zamestnávateľ) v prípade osoby so zdravotným postihnutím. Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje osoba uznaná za invalidnú podľa § 70 až 73 ZSP (má rozhodnutie komisie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %) alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, kde miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %, podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (má preukaz ŤZP vydaný úradom práce, soc. vecí a rodiny).
Zamestnávateľ platí poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce (PFP) len za osoby v pracovnom pomere a za profi športovcov v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Vzťahuje sa to aj na takých zamestnancov, za ktorých sa neplatí povinné poistenie v nezamestnanosti.
Poistné sa platí za kalendárny mesiac pozadu, a to buď bezhotovostným prevodom, poštovou poukážkou, alebo v hotovosti v Sociálnej poisťovni. Za zamestnanca túto povinnosť plní jeho zamestnávateľ (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti). Pre účely sociálneho poistenia sa neplatia preddavky, takže výška odvedeného poistného je konečná.
Ak zamestnávateľ prihlási do Sociálnej poisťovne zamestnanca oneskorene, dopúšťa sa nelegálneho zamestnávania. Od roku 2018 sa za nelegálne zamestnávanie bude považovať nesplnenie prihlasovacej povinnosti až po uplynutí 7 dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca.
V roku 2025 dochádza ku zmene výšky maximálneho vymeriavacieho základu pre účely výpočtu odvodov do Sociálnej poisťovne.
tags: #sociálne #odvody #zamestnávateľa #a #zamestnanca #prehľad