Popínavé ruže: Tajomstvá starostlivosti a pestovania pre rozkvitnutú záhradu plnú romantiky - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

16. October 2025

Ak túžite po záhrade s poetickým nádychom, popínavé ruže sú ideálnou voľbou. Tieto nádherné rastliny dokážu premeniť fádne steny, ploty, pergoly a iné záhradné štruktúry na romantické oázy plné farieb a vôní. Popínavé ruže sú nenáročné na starostlivosť a bohato kvitnú množstvom krásnych kvetov aj na malej ploche.

Charakteristika popínavých ruží

Botanický názov: Rosa (popínavá odroda)
Krátky popis: Krásne kvitnúce rastliny, ktoré zdobia záhrady farebnými kvetmi a popínavým rastom.
Charakteristika: Obľúbené pre svoje nádherné kvety rôznych farieb a tvarov. Ich popínavý rast ich robí ideálnymi na ozdobenie plotov, pergol alebo múrov.
Listy: Zvyčajne tmavozelené a lesklé, dodávajú rastline atraktívny vzhľad počas celého vegetačného obdobia.
Rastové návyky: Majú popínavý rast a môžu sa ľahko obaliť okolo podpory, čím tvoria hustý a elegantný povlak. Dorastajú do výšky 2-5 m.
Kvitnutie: Kvitnú od leta do jesene, kvety môžu byť ružové, červené, biele alebo iných farieb.
Plody: Po odkvitnutí sa môžu objaviť malé plody, obvykle červené alebo oranžové, ktoré sú dekoratívne.
Stanovisko: Preferujú slnečné alebo polotieňové stanovisko s dobre priepustnou pôdou.
Starostlivosť: Zahŕňa pravidelné zavlažovanie, hnojenie a rez po odkvitnutí na podporu nového rastu a kvitnutia.
Rez: Dôležitý pre udržanie ich tvaru a zdravia. Rezať sa môžu po odkvitnutí alebo na jar, aby sa podporil nový rast.
Odolnosť voči chorobám: Môžu byť náchylné na niektoré choroby, ako sú hubové infekcie, múčnatka alebo čierna škvrnitosť.
Mrazuvzdornosť: Obvykle mrazuvzdorné, ale ich odolnosť voči mrazu sa môže líšiť v závislosti od druhu.

Výber správneho miesta a pôdy

Ruže potrebujú slnečné a teplé miesto, kyprú a humusovú pôdu. Malo by ísť vždy o miesto s dostatočným prúdením vzduchu, nikdy nie tienisté. Na svahovitých pozemkoch sa darí ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria.

Ruže majú rady dobre priepustnú, piesočnato-hlinitú, mierne vápenatú pôdu bohatú na humus. Pred výsadbou odporúčame doplniť záhon nech sadíte do akejkoľvek zeminy. Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité zlievavé trvale zamokrené bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko.

Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť.

Výsadba popínavých ruží

Ideálnym termínom na výsadbu ruží je jeseň, prípadne jar. Jeseň je vhodnejšia na výsadbu voľnokorenných ruží. Tieto rastliny však musíme vysadiť hneď po kúpe, korene sú citlivé na zaschnutie. Pred výsadbou ich vždy namáčame do vedra s vodou. Kontajnerované ruže vysádzame až dovtedy, kým nie je pôda zamrznutá. Nezabudnime, že tam, kde ružu vysadíme, bude rásť veľa rokov.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o jahody

Ruže do voľnej pôdy môžete vysádzať od októbra do konca mája, a to v prípade, že nie je pôda zamrznutá a pod snehom. V tej chvíli by totiž mohlo dôjsť k poškodeniu koreňov. Ruže do pestovateľských kvetináčov môžete vysádzať v podstate celý rok, okrem obdobia, kedy mrzne.

Ak chcete dodať záhrade poetický nádych, teraz je ideálny čas na vysádzanie popínavých ruží.

Postup pri výsadbe:

Z povrchu substrátu odstránime suché listy, burinu a mach.
Odstránime všetky suché, choré a poškodené výhonky. Žiaden iný rez netreba.
Na niektorých rastlinách, ktoré teraz vysádzame, môžu byť ešte plody - šípky. Odstránime ich.
Na plánovanom mieste výsadby vykopeme rýľom dostatočne veľkú jamu.
Jama by mala byť aspoň 40 cm hlboká aj široká. Jej dno rýľom ešte prekyprime.
Ružu vyberieme z kontajnera a skontrolujeme koreňový bal.
Na dno výsadbovej jamy nasypeme kvalitný záhradnícky substrát.
Na dno nalejeme krhlu vody.
Koreňový bal vložíme do pripravenej jamy.
Koreňový bal zasypeme substrátom, do ktorého pridáme mykorízne huby.
K vysadenej a dobre zaliatej ruži nakopcujeme zeminu. Nič iné netreba. Nerežeme ani neaplikujeme hnojivá.

Sadeniciam ruží najskôr odstráňte nepotrebné výhony a ponechané skráťte zrezaním na počet očiek zodpovedajúcich sile kríka, obvykle na 2-3 očká. Odstráňte poškodené korienky a ostatné skráťte zhruba na polovicu. Potom vykopte jamy, do ktorých budete vysádzať jednotlivé rastliny. Každá jama musí byť taká hlboká a široká, aby ste do nej postavili ružu s koreňmi bez akéhokoľvek ohýbania. Ruže vysádzajte tak, aby bolo miesto štepu zhruba 3-5 cm pod pôdou. Zeminu pevne utlačte a poriadne polejte.

Vhodné umiestnenie rastlín aj spôsob ich výsadby sú tiež závislé od jednotlivých druhov ruží. Napríklad pnúce ruže by ste mali vždy vysádzať pozdĺž steny alebo pergoly, zatiaľ čo ruže do voľnej pôdy zase do záhonov samostatných či zmiešaných. Veľkokvetým ružiam postačí vzdialenosť od seba 34-45 cm, zatiaľ čo stromčekové ruže potrebujú rozostupy až 80-100 cm.

Zeminu si pripravte ideálne na jar a zapracujte do nej hnojivo so stopovými prvkami, ktoré do jesennej výsadby zaistia pôde ideálne podmienky a do budúcna silu a zdravie vysadeným ružiam.

Prečítajte si tiež: Tipy pre starostlivosť o ruže v boxe

Pokiaľ si vyberiete ruže v rašelinnom bio-obale (teda akýkoľvek druh ruže z našej ponuky), máte istotu, že pri sadení nepoškodíte koreňový systém, pretože sa v tomto obale vysádzajú rovno do pôdy. Rašelinový bio-obal sa potom v priebehu niekoľkých týždňov v krajine sám rozloží. Pri obdržaní sadeníc iba odoberte plastový kontajner, ktorý je ochranou iba pri doprave. Pred sadením už nevkladajte ruže v bio-obale do nádoby s vodou, tým by sa mohol obal poškodiť.

Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar.

Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy.

Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrica. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.

Starostlivosť počas roka

Ak chcete od vašich ruží silné výhony a intenzívnejšie kvitnutie, potom rozhodne nepodceňujte závlahu . Občasné poliatie dažďom im naozaj nestačí. V priebehu vegetácie im dodávajte výdatnú závlahu mimo hlavného slnečného úpalu, a to zhruba raz týždenne. Pri veľkej horúčave zalievajte aspoň dvakrát týždenne. Pokiaľ ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík. Hnojte prevažne v predjarí a potom v čase, keď sa začínajú na rastline tvoriť puky.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o ruže na oporách

Okrem výdatnej závlahy je potrebné pravidelne odstrihávať odkvitnuté kvety a zvädnuté listy. To preto, aby sa všetka energia mohla sústrediť do kvetov nových. Každý druh ruže sa zastriháva iným spôsobom. Aj pred zimou je potrebné rastlinu dostatočne poliať, aby nevyschla. Pokiaľ vám to okolitý priestor dovolí, skyprite pôdu ruže a pohnojte alebo zakryte napríklad mulčom z listov či lesnou hrabankou. Keď vytvoríte okolo ruže kopček zeminy, ochránite tak korene pred zimnými mrazmi. Niektoré druhy ruží je potrebné prikrývať, ak by teploty klesali pod -10 ° C. Iné sú zase takmer mrazuvzdorné, napr.

Jarná starostlivosť

Ružiam na jar, keď už nehrozia dlhotrvajúce mrazy, odstráňte zimné kryty a nakopcovanie. Odstrihnite všetky suché, poškodené a polámané výhony aj suché listy, v ktorých by sa mohli ukrývať prezimovaní škodcovia. Podľa veľkosti kra ponechávajte aj počet výhonov. Stred by mal zostať voľný. Výšku výhonov upravte na 4 - 5 očiek. Plochu, kde sú vysadené, udržiavajte v stave bez buriny. Počas suchého obdobia zalievajte. Ruže hlboko korenia, potrebujú dostatok vlahy, ale pozor na trvalé zamokrenie, to neznášajú. V apríli začnite s hnojením a výživou. Zvoliť môžete hnojenie na koreň alebo listy. Podporíte tým rast, tvorbu pukov a následné kvitnutie.

Letná starostlivosť

Toto obdobie je typické kvitnutím pre väčšinu ruží. Ruže určené na rez odstrihávajte ešte v puku, dlho vydržia vo váze. Stonky nerežte zbytočne dlhé. Pravidelne odstraňujte odkvitnuté súkvetia, aby ste podporili následné dlhé kvitnutie. Ruže tak nebudú všetku silu dávať do tvorby plodov, ale na tvorbu nových pukov a kvetov. Nájdite si čas raz za týždeň odstrániť všetky odkvitnuté kvety. V júli skráťte silné výhony o 15 cm . Slabé výhony môžete skrátiť viac. V tomto období ruže inak nerežeme. Môžete robiť len menšie estetické úpravy. Pravidelne a hojne zalievajte a prihnojujte. Zvoľte hnojivá s obsahom dusíka a fosforu. Dusík je prvok, ktorý podporuje rast a fosfor podporuje násadu pukov a bohaté kvitnutie.

Jesenná starostlivosť

Hnojivá na tejto báze aplikujte do augusta. Zároveň kontrolujte výskyt chorôb a škodcov. Ruže stále môžete prihnojovať do konca septembra hnojivom s vyšším obsahom draslíka, ktorý pôsobí na vyzrievanie pletív. Tým chránite čiastočne aj kry proti namŕzaniu v zimnom období. Počas suchého obdobia ruže zalievajte. Neustále a včas odstraňujte odkvitnuté kvety, aby sa ruže nevysilili tvorbou plodov. Koncom jesene ruže začnite pripravovať na zimu. Ku koreňom môžete dať kvalitný kompost. Vysoké ruže - mnohokveté a veľkokveté môžete zrezať o tretinu. Pohrabeme všetky listy popadané a poškodené, očistíme porasty a plochu výsadby ruží. Nastáva obdobie pokoja. Všetky rastliny aj ruže sa pripravujú na zimu vyzretím pletív a dreva. Dobré prezimovanie bude výsledkom budúcoročného rastu a kvitnutia.

Zimná starostlivosť

V období bez mrazov môžete ruže počas dňa mierne zaliať. Pokiaľ je zima bez snehu, je to pre ruže horšie. Niektoré zle znášajú holomrazy a studený vietor. Pred mrazom ich môžete ochrániť aj nakopením snehu okolo rastliny.

Rez popínavých ruží

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik. Každá skupina ruží sa reže odlišne. Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky. Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky, t.j. Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať. Stromčekovité ruže sa režú tak ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny. Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov.

Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze. V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.

Kyprenie a mulčovanie

Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprení sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov. Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami. Skorým zaštipovaním sa upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky.

Hnojenie

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.

Hnojenie počas roka:

Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží (napr.
Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva.
4.

Zavlažovanie

Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza.

Zimná ochrana

Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. V našom sa musí väčšina pestovaných ruží musí chrániť pre mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne.

Choroby a škodcovia

Ruže sú bežne veľmi odolné voči nebezpečným chorobám, avšak môže sa stať, že ich nejaká choroba postihne. Najčastejšie ruža napadá čierna škvrnitosť a múčnatku. Čierna škvrnitosť je plesňovitá choroba, ktorá napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony. Predchádzať jej môžete tak, že budete polievať výhradne ráno a priamo do pôdy. Vyhnite sa závlahe listov, vrátane tých spodných. Napadnuté listy odstraňujte. Múčnatka ružová je taktiež plesňovitá choroba, kedy sa na listoch objavuje belavý až šedobiely povlak. Spôsobuje ju nesprávna závlaha, uzavretý priestor alebo teplotné výkyvy. Napadnuté listy odstraňujte. V oboch prípadoch napadnutú rastlinu ošetrite fungicídnym prípravkom.

Ďalej môžu ruže napadnúť vošky, na ktoré zaberá buď domáci postrek z mydlovej vody alebo napr. Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu o účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkou, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.

Popínavé ruže v kvetináčoch

Áno, popínavé ruže možno pestovať aj v kvetináčoch, ale vyžadujú väčší a stabilnejší kvetináč, aby mali dostatok miesta pre rast. Pri výbere kvetináča je dôležité zvoliť dostatočne veľký kvetináč s otvormi na dne a s drenážnou vrstvou. Ak chcete zasadiť popínavé ruže do črepníka, zvoľte nádobu so šírkou a hĺbkou minimálne 40 cm, aby mali korene dostatok miesta. Ružiam v črepníkoch pravidelne dodávajte hnojivo na ruže a zabráňte zamokreniu.

Odrody popínavých ruží

Medzi popínavé ruže patria ruže s bohatými výhonkami a ruže rambler. Ramblery kvitnú len raz do roka, no dosahujú výšku až 10 m. Ruže s bohatými výhonkami, ktoré kvitnú viackrát, rastú kompaktnejšie. Robustné popínavé ruže spoznáte podľa pečate kvality ADR (Všeobecný nemecký test nových odrôd ruží). Popínavé ruže nemajú úponky, preto treba výhonky priviazať.

Tipy na odrody ruží rambler:

Špeciálnou ružou je ruža „Ghislaine de Féligonde“. Má oranžové puky, z ktorých vznikajú svetlé kvety.
„Maria Lisa“ nemá takmer žiadne tŕne a má ružové kvety, ktoré kvitnú raz za rok. Skombinujte ich s plamienkom. Vhodné odrody sú napríklad „Niobe“ a „Blue Belle“.
Anglická ruža „Teasing Georgia“ je síce kríková ruža, no vďaka opornému prvku môžete rast smerovať nahor.

Na stenu domu, ktorá je chránená pred dažďom, nasaďte odrodu „Elfe“. Tieto popínavé ruže dorastajú do výšky 3 m. Majú nezvyčajné, zeleno-žlté plné kvety, ktoré by sa však nemali udržiavať príliš vlhké, aby sa nezlepili. Voňavé odrody ako „Jasmina“ sú ideálne na miesta na sedenie a altánky.

Ak chcete okrášliť vysokú stenu alebo vysoký strom, vyberte si ruže rambler. Majú obzvlášť bohaté kvety a tvoria výhonky dlhé 6 až 10 m. Kvôli ťažkým výhonkom potrebujú silnú oporu, napríklad staré stromy. Ruže rambler sú vhodné aj na fasády domov a veľké pergoly. Na veľké stromy alebo plochy striech je najlepšie použiť intenzívne rastúce ruže ako „Bobbie James“, „Kiftsgate“ alebo „Ayrshire Queen“. Ako partnerské rastliny používajte menej rastúce odrody, ktoré kvitnú celé leto. Patria tu okrem iných aj „Super Excelsa“ a „Brewood Belle“.

Rosa Florentina je vrcholným dielom medzi červenými popínavými ružami.

Využitie popínavých ruží v záhrade

Keď vysádzate popínavé ruže v záhrade, potrebujete oporu na popínavé rastliny. Vďaka nej môžete zeleňou ozdobiť budovu aj iné rastliny. Môžete ju použiť napríklad ako ochranu pred neželanými pohľadmi na plotoch, oblúkoch z ruží, altánkoch, mrežovaných zástenách a obeliskoch. Na to sú ideálne popínavé ruže, ktoré dorastajú do výšky 3 až 5 m a majú hustý a kompaktný rast.

Popínavé ruže sú takzvané popínavky. Nemajú žiadne vlastné pridržiavacie orgány a nevinú sa nahor sami od seba. Je preto dôležité, aby ste výhonky rastliny pravidelne viazali. Potiahnite stonky pozdĺž mriežky a voľne ich pripevnite prírodným alebo plastovým lykom, sponami na rastliny alebo pogumovaným drôtom. Odporúčame smerovať výhonky vodorovne, pretože tak vyrastie viac kvetov. Okrem toho utlmíte silu rastu popínavých ruží. Keď máte špalier, výhonky ťahajte krížom alebo do tvaru vejára.

tags: #popinave #ruze #starostlivost #pestovanie

Popínavé ruže: Starostlivosť a pestovanie pre záhradu plnú romantiky