Príspevok zamestnávateľa na pracovnú obuv: Podmienky a daňové aspekty

Používame cookies, aby ste si mohli pohodlne prehliadať náš web. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na povinnosti zamestnávateľa súvisiace s poskytovaním pracovnej obuvi, podmienky pre daňovú uznateľnosť výdavkov na pracovnú obuv a súvisiace aspekty z pohľadu zamestnanca.

Legislatívny rámec pre poskytovanie pracovnej obuvi

Právny základ pre poskytovanie pracovnej a bezpečnostnej obuvi zamestnancom je stanovený v niekoľkých právnych predpisoch. Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré preberá aj právny akt európskych spoločenstiev, ustanovuje minimálne požiadavky na poskytovanie a používanie ochranných pracovných prostriedkov potrebných na ochranu života a zdravia zamestnancov pri práci, do čoho patrí aj používanie pracovnej a bezpečnostnej obuvi. Tento predpis implementuje európsku legislatívu do slovenského právneho poriadku a zameriava sa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov.

Ďalšie povinnosti pre zamestnávateľov vyplývajú z § 147 Zákonníka práce (č. 311/2001 Z. z.) a zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Zákon o BOZP sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry.

Povinnosti zamestnávateľa pri poskytovaní pracovnej obuvi

Zamestnávateľ je povinný na základe § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP bezplatne poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky. Medzi tieto prostriedky patrí aj pracovná a bezpečnostná obuv. Zamestnávateľ je tiež povinný udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave [§ 6 ods. 2 písm. c) zákona o BOZP]. Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je podľa § 6 ods. 11 zákona o BOZP povinný znášať zamestnávateľ a nesmie ich presunúť na zamestnanca.

Podľa § 2 ods. 5 nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pracovný odev alebo pracovnú obuv ako osobný ochranný pracovný prostriedok, ak zamestnanec pracuje v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu tak, že sa stanú nepoužiteľné za kratší čas ako šesť mesiacov. Uvedená úprava nadväzuje na § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.

Prečítajte si tiež: Študentské dôchodkové poistenie: Sprievodca

V súlade s § 6 ods. 3 písm. b) zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný bezplatne zabezpečovať zamestnancom podľa vnútorného predpisu pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia. Nadväzne podľa § 37 ods. 2 písm. e) zákona o ochrane zdravia je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre zamestnancov pitný režim pri zvýšenej záťaži teplom alebo chladom za podmienok bližšie uvedených vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 544/2007 Z. z.

Posudzovanie rizík a výber pracovnej obuvi

Pred výberom pracovnej obuvi sa posudzujú riziká a hodnotenia nebezpečenstiev, ktoré vyplývajú z pracovného procesu a pracovného prostredia. Zamestnávateľ je povinný analyzovať nebezpečenstvá a určiť tie, ktoré nemožno vylúčiť ani obmedziť a ktoré môžu ohroziť život, alebo zdravie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytuje pracovnú a bezpečnostnú obuv podľa zoznamu poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizík a hodnotenia nebezpečenstiev. V zozname musí byť konkrétny typ, ktorý sa poskytuje pri špecifických prácach. Zamestnávateľ je povinný prehodnotiť potreby pri každej zmene rizík a nebezpečenstiev na pracovisku.

Až 25 % úrazov na pracovisku je spôsobené nepoužívaním alebo zlým výberom pracovnej a bezpečnostnej obuvi. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predchádzanie potenciálnemu nebezpečenstva je ten najlepší scenár. V prípade, ak váš zamestnávateľ nezabezpečuje pracovnú, alebo bezpečnostnú obuv, nezabudnite ho o to požiadať a chrániť si svoje zdravie.

Zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov

Zamestnávateľ má povinnosť mať na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vypracovaný zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov a zaznamenávať ich poskytnutie zamestnancovi formou evidencie. Zamestnanec je povinný pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky používať a zamestnávateľ je povinný ich používanie kontrolovať. Povinnosťou zamestnávateľa je udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky vo vhodnom stave predovšetkým čistením, opravou a výmenou.

Daňová uznateľnosť výdavkov na pracovnú obuv

Výdavky zamestnávateľa na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov sú daňovo uznaným výdavkom v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Základné podmienky pre daňovú uznateľnosť takéhoto výdavku sú zadefinované v § 2 písm. i) ZDP. Podľa tohto ustanovenia daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14 ZDP, ak tento zákon neustanovuje inak.

Prečítajte si tiež: Možnosti získania príspevku na presťahovanie

Ďalšie podmienky pre uznanie výdavkov na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov do daňových výdavkov zamestnávateľa sú osobitne upravené v § 19 ods. 2 písm. c) ZDP. V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP náklady vynaložené na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v rozsahu povinností ustanovených pre zamestnávateľa týmto osobitným predpisom sú aj daňovo uznanými nákladmi.

Výdavky zamestnávateľa vynaložené na osobné ochranné pracovné prostriedky alebo v súvislosti s nimi sú daňovo uznanými výdavkami v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP.

Pracovné ošatenie a obuv ako daňový výdavok

Výdavky (náklady) na pracovné oblečenie zamestnancov možno uznať do daňových výdavkov daňovníka podľa § 19 ods. 2 písm. c) prvého bodu zákona o dani z príjmov, ak pracovné oblečenie spĺňa podmienky pracovného odevu podľa osobitných právnych predpisov alebo pracovného ošatenia, pričom sa primerane uplatní pokyn MF SR č. 4753/1998-62 uverejnený vo FS č. 4/1998 (ďalej len „pokyn“) v znení oznámenia MF SR č. 22058/2000-72 uverejneného vo FS č. 14/2000.

Výdavky (náklady) vynaložené na jednotné pracovné ošatenie zamestnancov, ak táto povinnosť nevyplýva pre zamestnávateľa zo všeobecne záväzného právneho predpisu, je možné považovať za daňové výdavky v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) prvého bodu zákona o dani z príjmov len v prípade, ak sú splnené podmienky uvedené v písm. c) pokynu (napr. zamestnávateľ vo svojom internom predpise ustanoví rozsah a ďalšie podmienky na poskytovanie jednotného pracovného ošatenia, vymedzí charakter a podobu jednotného pracovného ošatenia a všetkých jeho súčastní, jednotné pracovné ošatenie trvale a viditeľne označí identifikačnými znakmi zamestnávateľa, čím sa vylúči jeho zameniteľnosť s bežným občianskym alebo spoločenským oblečením. Za trvalé označenie sa považuje napr. potlač alebo výšivka s logom spoločnosti).

Výdavky (náklady) na pracovné ošatenie zamestnancov, ktoré nespĺňa podmienky pracovného odevu podľa osobitných právnych predpisov alebo pracovného ošatenia podľa pokynu, sa považujú za nedaňové výdavky vynaložené na osobnú potrebu daňovníka v súlade s § 21 ods. 1 písm. h) ZDP, resp. nedaňové výdavky na reprezentáciu podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP.

Prečítajte si tiež: Prehľad o koncesionárskych poplatkoch a ZŤP

Príklady daňovej uznateľnosti

• Príklad 1: Firma, ktorá podniká v stavebníctve, poskytuje svojim zamestnancom na základe interného zoznamu osobných ochranných pracovných prostriedkov ochrannú prilbu, ochrannú obuv, ochranné rukavice a ochranný odev. V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP uvedené náklady zamestnávateľa sú daňovo uznaným nákladom.
• Príklad 2: Spoločnosť kúpila obleky pre zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú na výstavách. Úlohou pracovníkov je inštalácia expozície, prezentácia výrobkov a poskytovanie informácií. V danom prípade je zrejmé, že jednotné ošatenie zamestnancov, ktorí prezentujú výrobky firmy na výstavách, má reklamnú a propagačnú funkciu. Náklady na takéto ošatenie sú daňovo uznaným nákladom, ak sa splnia požiadavky vyplývajúce z bodu c) pokynu MF SR č. 4753/1998-2 uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 4/1998.

Zdaňovanie poskytnutých osobných ochranných pracovných prostriedkov u zamestnanca

Z hľadiska zamestnanca nie je podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP predmetom dane príjem zo závislej činnosti vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov. Hodnota osobných ochranných pracovných prostriedkov poskytnutých v súlade so zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave je u žiaka oslobodená od dane podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP.

V súlade s § 5 ods. 5 písm. b) ZDP u zamestnanca nie je predmetom dane nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaného pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy). Predpokladom uplatnenia tohto ustanovenia je, že pracovné oblečenie je poskytnuté v súlade s osobitnými predpismi. Ak teda zamestnávateľ poskytne zamestnancovi jednotné pracovné oblečenie podľa písm. c) citovaného pokynu, hodnota tohto oblečenia nie je predmetom dane. Predmetom zdanenia u zamestnanca nie sú ani plnenia na udržiavanie pracovného ošatenia. Nezdaňujú sa tiež peňažné plnenia poskytnuté zamestnancovi na tento účel, ak preukáže výdavky alebo ak sú mu poskytnuté v paušálnej sume v súlade s § 5 ods. 6 ZDP.

Príklady zdaňovania u zamestnanca

• Príklad 1: Firma, ktorá podniká v stavebníctve, poskytuje svojim zamestnancom na základe interného zoznamu osobných ochranných pracovných prostriedkov ochrannú prilbu, ochrannú obuv, ochranné rukavice a ochranný odev. U zamestnanca tieto plnenia nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP.
• Príklad 2: Zamestnávateľ vypláca zamestnancom mesačne paušálnu peňažnú náhradu za čistenie pracovného odevu. Zamestnávateľ má vypracovanú kalkuláciu nákladov na vyčistenie odevov podľa periodicity čistenia a výšky výdavkov účtovaných podnikmi poskytujúcimi takéto služby. Táto náhrada nie je u zamestnancov predmetom dane podľa ustanovenia § 5 ods. 5 písm. b) ZDP.

Pracovný odev a obuv - kedy je zamestnávateľ povinný ich poskytovať

V praxi sa častokrát zamestnávatelia, ale aj samotní zamestnanci, zaoberajú otázkou, či je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať pracovný odev alebo pracovnú obuv. Odpoveď na túto otázku závisí od viacerých skutočností. V prvom rade je potrebné rozlišovať bežný pracovný odev a bežnú pracovnú obuv od ochranného pracovného odevu a ochrannej pracovnej obuvi.

Pracovný odev a pracovnú obuv, ktoré sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť, musí zamestnávateľ zamestnancovi vždy bezplatne poskytnúť. V takomto prípade ide o ochranný pracovný odev a ochrannú pracovnú obuv považované za osobné ochranné pracovné prostriedky. Takýmto odevom je napríklad výstražná vesta s fluorescenčnými a odrazovými prvkami u zamestnanca pracujúceho na ceste alebo ochranný odev chrániaci zamestnanca pred chladom pri práci v mraziarenskom sklade potravín.

Pokiaľ ide o bežný pracovný odev a bežnú pracovnú obuv, ktoré nie sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, tie sa podľa nariadenia o požiadavkách na OOPP nepovažujú za osobné ochranné pracovné prostriedky a zamestnávateľ ich vo všeobecnosti nie je povinný zamestnancovi poskytovať. V takomto prípade je ale ďalej potrebné posudzovať, či tento odev a obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo znečisteniu.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancom bezplatne poskytovať pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, ak sa stanú nepoužiteľné za čas kratší ako šesť mesiacov.

Kedy a ako často máte nárok od zamestnávateľa na pracovný odev?

V paragrafe 6 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. je vymedzené aj to, ako dlho môžete pracovný odev resp. OOPP používať. Píše sa v ňom, že zamestnávateľ je povinný na základe závažnosti nebezpečenstva a dĺžky jeho pôsobenia, charakteru práce určiť presné podmienky používania OOPP najmä jeho dobu používania. Zamestnávateľ zabezpečuje udržiavanie OOPP najmä čistením, opravou a výmenou.

tags: #príspevok #zamestnávateľa #na #pracovnú #obuv #podmienky