
Tento článok sa zameriava na problematiku splnomocnenia v kontexte bytového družstva, pričom zohľadňuje práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Obsahuje aj informácie o trestnoprávnej zodpovednosti a postupoch pri oznamovaní trestných činov, ktoré môžu byť relevantné pre členov bytového družstva.
Základné práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch upravuje zákon č. 182/1993 Z. z. Je dôležité, aby si vlastníci uvedomovali svoje povinnosti voči správcovi alebo spoločenstvu.
Podľa § 11 (9) zákona č. 182/1993 Z. z., je vlastník bytu povinný bez zbytočného odkladu oznámiť správcovi alebo spoločenstvu zmeny v počte osôb, ktoré užívajú byt súvisle minimálne počas dvoch mesiacov. Táto zmena má vplyv na výpočet úhrady za niektoré služby spojené s bývaním.
Ak vlastník byt iba prenajíma a neužíva ho, je povinný oznámiť správcovi alebo spoločenstvu aj svoju aktuálnu adresu, prípadne každú jej zmenu.
Správcu je potrebné informovať aj o tom, ako sa vlastník bude zúčastňovať zhromaždení alebo schôdze vlastníkov bytov, či osobne, alebo splnomocní nájomcu. Hlasovacie právo totiž prináleží vlastníkovi bytu a nie nájomcovi. Akékoľvek porušenia zásad bývania v dome rieši správca s nájomcom, ale aj vlastníkom, ktorý mu musí poskytnúť údaje o tom, ako sa s ním má skontaktovať v prípade potreby.
Prečítajte si tiež: Študentské dôchodkové poistenie: Sprievodca
Plná moc, čiže splnomocnenie, je bežne používaný, prevažne písomný súhlas, v ktorom splnomocniteľ dáva súhlas splnomocnencovi na vykonanie uvedenej záležitosti či rozhodnutia v jeho mene. Plná moc je teda určitým spôsobom zastúpenie osoby, ktorá splnomocnenie dáva.
Splnomocnenie sa môže vzťahovať na konkrétnu záležitosť, kedy splnomocniteľ dáva splnomocnencovi právo zastupovania len v danej záležitosti. V prípade, že je splnomocnenec poverený na zastupovanie splnomocniteľa vo viacerých prípadoch, hovoríme o generálnej plnej moci. Táto sa využíva napr. v prípadoch, keď osoba, ktorá splnomocnenie dáva odcestuje na dlhší čas preč a potrebuje, aby ju niekto zastupoval pri úradných záležitostiach, pri preberaní pošty a pod.
Splnomocnenie nemusí byť úradne overené, ale niektoré úrady a inštitúcie vyžadujú takéto overenie. Pri dôležitých právnych úkonoch sa ale takéto overenie odporúča.
Splnomocnenie musí obsahovať údaje o oboch stranách (splnomocniteľovi aj splnomocnencovi), tak aby sa obe strany podľa týchto údajov dali jednoznačne identifikovať, predmet splnomocnenia a jeho rozsah. V prípade, že sa jedná o dve fyzické osoby, je potrebné uviesť:
Ja dolupodpísaný Michal Mrkvička, trvale bytom ……, nar………., r.č…………. dávam týmto plnú moc, aby ma p. Peter Novotný, trvale bytom ……… , nar………., r.č. plne zastupoval pri všetkých právnych úkonoch týkajúcich ………………… Túto plnú moc udeľujem na dobu neurčitú. V …………….., dňa ………………. (*pozn. miesto a dátum podpisu)
Prečítajte si tiež: Možnosti získania príspevku na presťahovanie
Pred rokom 2014 bolo možné podpisovať záložné zmluvy v banke aj na základe plnej moci. V súlade s právnou úpravou účinnou od 01.05.2014 (§ 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) je právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, neplatný. V prípade, že je záložcom právnická osoba, môže konateľ splnomocniť inú osobu na podpis záložnej zmluvy.
Hoci sa to nemusí priamo týkať porady bytového družstva, je dôležité, aby si členovia družstva boli vedomí trestnoprávnej zodpovednosti a postupov pri oznamovaní trestných činov.
Trestným činom je protiprávny čin, ak má znaky uvedené v Trestnom zákone. Podľa škodlivosti a závažnosti rozlišujeme trestné činy na prečiny a zločiny. Každý trestný čin spáchaný z nedbanlivosti je prečin. Nejde o prečin, ak je jeho závažnosť nepatrná, u mladistvých páchateľov malá, a to vzhľadom na spôsob, akým bol čin spáchaný, následky, ktoré spôsobil, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, pohnútku páchateľa, či mieru zavinenia, aj keby mal znaky trestného činu. Úmyselne možno spáchať prečin alebo zločin. Prečin je každý úmyselný trestný čin, ak zaň podľa Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody neprevyšujúci 5 rokov. Ostatné úmyselné trestné činy sú zločiny. Za zločin sa považuje aj prečin, ak zaň v prísnejšej skutkovej podstate hrozí trest odňatia slobody s hornou hranicou prevyšujúcou 10 rokov.
Od trestných činov treba odlišovať priestupky, ktorých nebezpečnosť a závažnosť je v porovnaní s trestnými činmi nižšia. Priestupkom je napríklad porušenie nočného kľudu, vzbudenie verejného pohoršenia, urážka na cti, porušenie dopravných predpisov, výtržnosti, krádeže, ktoré sú menej závažné. V prvom rade rieši priestupky polícia. Polícia môže v niektorých prípadoch uložiť na mieste aj blokovú pokutu do výšky 33 eur.
Spáchanie trestného činu sa oznamuje orgánom činným v trestnom konaní, ktorými sú policajt a prokurátor. Priamo na najbližšej policajnej stanici oznamujeme skutok službukonajúcemu policajtovi. Policajtom je aj vyšetrovateľ Policajného zboru, vyšetrovateľ colnej správy, poverený príslušník Policajného zboru, poverený príslušník vojenskej polície, poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže, poverené colné orgány a veliteľ námornej lode. Ďalej môžeme trestný čin oznámiť na najbližšej okresnej prokuratúre. V praxi sa často stáva, že prokurátor oznámenie odovzdá na vybavenie vyšetrovateľovi alebo policajtovi. O tom však musí prokurátor písomne upovedomiť oznamovateľa a poškodeného. Trestné oznámenie možno podať aj na ktoromkoľvek súde ústne do zápisnice.
Prečítajte si tiež: Prehľad o koncesionárskych poplatkoch a ZŤP
Trestné oznámenie môže podať každý, kto sa hodnoverným spôsobom dozvedel o spáchaní trestného činu. Môže to byť očitý svedok trestného činu alebo osoba, ktorá sa o skutku dozvedela, aj keď nebola prítomná na mieste činu. Podnet na začatie trestného stíhania môže podať aj skupina osôb, občianske združenie alebo iná právnická osoba.
Oznamovateľ by mal uviesť všetko, čo mu je o skutku známe. čo mu je známe o spôsobe spáchania krádeže a prípadne aj informácie na určenie možného okruhu páchateľov. Ak bola škoda spôsobená oznamovateľovi, musí byť vypočutý aj o tom, či žiada, aby bolo rozhodnuté o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní.
Súd nevykonáva osobitné dokazovanie o výške škody. Ak je škoda jasne preukázaná, súd odsúdenému uloží, aby škodu poškodenému nahradil. V opačnom prípade súd poškodeného odkáže, aby uplatnil svoj nárok na náhradu škody žalobou v občianskom súdnom konaní. Svoje nároky na náhradu škody musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.
Ak osoba oznámi trestný čin ústne, je poučená o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov, vrátane následkov krivého obvinenia.
V niektorých prípadoch je zákonom uložená povinnosť oznámiť trestný čin. Jedná sa o určité zločiny a trestné činy korupcie. Každý musí bezodkladne oznámiť zločin, za ktorý sa trestá najmenej 10-ročným väzením alebo niektorý z trestných činov korupcie, ak sa o nich hodnoverným spôsobom dozvedel. Je teda povinnosťou každého, aby uvedené trestné činy oznámil na ktoromkoľvek útvare polície alebo prokuratúre a opísal, čo sa stalo. Prípadne môže zaslať písomné oznámenie.
Oznámiť trestný čin nemusí osoba, ak by tým seba alebo svojho blízkeho vystavila nebezpečenstvu smrti, ublíženia na zdraví alebo inej závažnej ujmy. Rovnako nemusí oznámiť skutok ten, kto by tým sebe alebo blízkej osobe privodil možnosť trestného stíhania. Za blízku osobu sa považuje príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec, manžel a osoby v obdobnom pomere, ktorých ujmu pociťujú ako svoju vlastnú.
Opletačky so zákonom môžete mať aj v prípade neprekazenia niektorých zločinov alebo trestných činov korupcie. Teda každý, kto sa dozvedel, že ktosi pripravuje alebo pácha tieto činy, mal by ich prekaziť. Zabrániť im môže aj sám, ale lepšie je o pomoc požiadať iné osoby, napríklad zamestnanca bezpečnostnej služby. Najbezpečnejším spôsobom je oznámenie skutku orgánom činnným v trestnom konaní.
Povinnosť prekaziť trestný čin sa nevzťahuje na osobu poverenú pastoračnou činnosťou, ktorá by jej splnením porušila spovedné tajomstvo. Beztrestnosť sa zaručuje aj tomu, kto neprekazil trestný čin z dôvodu, že by tak nemohol urobiť bez značných ťažkostí alebo bez toho, že by seba alebo blízku osobu vystavil nebezpečenstvu smrti, ťažkej ujmy na zdraví, inej závažnej ujmy, či trestnému stíhaniu.
Trestné oznámenie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami. Netreba zabudnúť, že podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu je nutné potvrdiť či už písomne alebo ústne do 3 pracovných dní. V opačnom prípade hrozí, že sa ním orgány činné v trestnom konaní nebudú zaoberať. O ústnom trestnom oznámení spíše policajt zápisnicu. Ak policajt alebo prokurátor potrebuje doplniť trestné oznámenie, môže tak urobiť výsluchom oznamovateľa alebo poškodeného alebo si vyžiada písomné podklady.
Po prijatí trestného oznámenia musí orgán činný v trestnom konaní rozhodnúť o ďalšom postupe do 30 dní. Pokiaľ zo všetkých skutočností vyplýva, že došlo k spáchaniu trestného činu, policajt začne trestné stíhanie. O tomto je povinný upovedomiť oznamovateľa, poškodeného a zároveň doručiť do 48 hodín uznesenie o začatí trestného stíhania prokurátorovi.
Môže nastať aj prípad, keď policajt napriek trestnému oznámeniu nezačne trestné stíhanie. Policajt vec odovzdá príslušnému orgánu, ak skutok nie je trestným činom, ale mohol by byť napríklad priestupkom alebo vec odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné, napríklad je páchateľ maloletý alebo zomrel. O tomto postupe musí oznamovateľa i poškodeného informovať.
Ak nie ste spokojný s postupom polície, môžete podať sťažnosť alebo požiadať prokurátora, aby tento postup preskúmal. Sťažnosť sa podáva do 3 dní od doručenia uznesenia. Sťažnosť treba odôvodniť a doručiť orgánu, ktorý uznesenie vydal. Ak orgán sám sťažnosti nevyhovie, postúpi ju nadriadenému orgánu - prokurátorovi. Ten o sťažnosti rozhodne.
Ďalej môžete prokurátora požiadať o preskúmanie postupu policajta, ktorý je povinný tak urobiť najneskoršie do 30 dní a výsledok vám oznámiť. Ak ani prokurátor okresnej prokuratúry podnetu alebo sťažnosti nevyhovie, možno podať podnet na nadriadenú prokuratúru - krajskú prokuratúru na preskúmanie zákonnosti postupu okresnej prokuratúry. Nadriadený prokurátor prijatie podnetu potvrdí a mal by ho vybaviť do 2 mesiacov.
Existuje prípad, kedy musí dať poškodený súhlas na trestné stíhanie, ak má blízky vzťah k páchateľovi. Ide o príbuzného v priamom rade, súrodenca, osvojiteľa, osvojenca, manžela a druha páchateľa. Súhlas poškodeného treba získať ešte pred začatím trestného stíhania a ak už bolo začaté, hneď po tom, ako bol zistený pomer poškodeného a páchateľa alebo pred vznesením obvinenia. Súhlas sa oznamuje policajtovi alebo prokurátorovi písomne alebo ústne do zápisnice. Súhlas možno vziať späť, až kým sa odvolací súd neodoberie na záverečnú poradu. Ak je nesporné, že poškodený súhlas nedal alebo vzal späť, pretože mu bolo vyhrážané, je v tiesni, pod nátlakom, v závislosti alebo podriadenosti, platí zákonná fikcia, že súhlas bol daný.
tags: #porada #bytoveho #druzstva #splnomocnenie #vzor