Poručiteľ, ručenie a dedičstvo: Rozdiely a súvislosti

Tento článok sa zameriava na objasnenie rozdielov a súvislostí medzi inštitútmi poručiteľa, ručenia a dedičstva v slovenskom právnom systéme. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre širokú verejnosť, od študentov až po odborníkov, a to s dôrazom na praktické aspekty a možné komplikácie.

Vydedenie: jednostranný právny úkon poručiteľa

Vraví sa, že pokým ste nededili, nemôžete hovoriť o dobrých vzťahoch v rodine. Niekedy dobré vzťahy v rodine jednoducho nie sú a môže dôjsť k rozhodnutiu o uplatnení inštitútu vydedenia. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu o vylúčení neopomenuteľného dediča (dedičov) z dedenia. Tzv. neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Poručiteľom v dedičskom práve je fyzická osoba, po ktorej sa dedí. Poručiteľ môže vydediť potomka iba z dôvodov, upravených priamo v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvody vydedenia sa môžu vzťahovať i na deti potomkov (vnuci, pravnuci). Práve vyššie uvedené, zákonom taxatívne stanovené, dôvody vydedenia predstavujú materiálnu náležitosť vydedenia.

Formálne náležitosti vydedenia

Formálna náležitosť vydedenia je spôsob, forma vyhotovenia listiny o vydedení. Táto forma listiny musí takisto napĺňať znaky, ktoré sú potrebné pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia potomka. Je potrebné, aby listina o vydedení bola urobená vždy písomne. Prejav vôle poručiteľa o vydedení potomka musí byť urobený výslovne. V listine o vydedení sa musí uviesť deň, mesiac, rok podpísania.

Požiadavky na formu listiny:

• Holografná listina: V prvom rade môže byť listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa (tzv. holografná listina). Listina musí byť i vlastnoručne podpísaná poručiteľom.
• Alografná listina: V druhom rade môže nastať prípad, ak nie je listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa (tzv. alografná listina), je napísaná strojom, počítačom (mechanicky) alebo je napísaná cudzou rukou, než poručiteľovou. Uvedené nastáva vtedy, ak poručiteľ síce nemôže čítať ani písať, ale môže sa aspoň vlastnoručne podpísať. Listinu vlastnoručne poručiteľ podpíše. V prípade, že poručiteľ sa nemôže ani len vlastnoručne podpísať, musí pred troma svedkami poručiteľ prejaviť svoju vôľu vydediť potomka a táto vôľa sa zachytí v listine. Uvedie sa v nej, že poručiteľ nemôže písať ani čítať. Svedkovia túto listinu vlastnoručne podpíšu a potvrdia, že listina obsahuje vôľu poručiteľa o vydedení potomka. V listine sa musí uviesť kto ju napísal za poručiteľa, kto ju nahlas svedkom prečítal a akým spôsobom dal poručiteľ najavo svoju vôľu, resp. potvrdil, že obsahuje jeho vôľu (napr. kývnutím). Pre nepočujúcich zákon vyžaduje, aby svedkovia ovládali znakovú (posunkovú) reč a aby bola listina pretlmočená do tejto reči. Svedkami môžu byť iba osoby, spôsobilé na právne úkony.
• Notárska zápisnica: Listina o vydedení môže byť napísaná aj vo forme notárskej zápisnice. Spisuje ju notár a z toho dôvodu sa predpokladá, že bude obsahovať všetky náležitosti, či už formálne alebo materiálne, ktoré ukladá zákon pre jej platnosť.Ak listina neobsahuje všetky vyššie popísané formálne náležitosti, je neplatná.

Dedičská nespôsobilosť vs. Vydedenie

Od inštitútu vydedenia je nutné odlíšiť inštitút dedičskej nespôsobilosti. Dedičskú nespôsobilosť definuje Občiansky zákonník tak, že "nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičskú nespôsobilosť je teda možné charakterizovať ako objektívne jestvujúci stav, kedy ak príde k jeho naplneniu, osoba ktorá by ináč bola dedičom, priamo zo zákona nie je spôsobilá dediť. Nie je teda potrebný jednostranný úkon zo strany poručiteľa. Rozhodujúce pre dedičskú nespôsobilosť je len to, že osoba spáchala úmyselný trestný čin za podmienok uvedených v § 469 OZ, a to, že k nemu prišlo počas života poručiteľa. Potomkovia, ktorí sú vydedení, nestávajú sa dedičmi a nevstupujú do dedičskoprávnych vzťahov. Dedičské podiely vydedeného potomka prechádzajú na jeho deti (vnukov), pokiaľ nie je výslovne v listine o vydedení uvedené, že sa vydedenie vzťahuje i na potomkove deti.

Prečítajte si tiež: Poručiteľ a Obchodný Zákonník

Dôvody vydedenia

Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka, či potomkov. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24. Prvý dôvod vydedenia - v rozpore s dobrými mravmi neposkytnutie poručiteľovi potrebnej pomoci v chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch - je presne takýmto subjektívnym dôvodom, so širokospektrálnou škálou vymenovania negatívnych skutočností vo vzťahu poručiteľa a potomka. Pojem dobré mravy predstavuje určité pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. V takýchto prípadoch je potrebné posúdiť a zvážiť objektívnu možnosť poskytnutia pomoci zo strany potomka ako i potrebnosť poskytnutia pomoci poručiteľovi zo strany potomka. Zo strany potomka poručiteľa môže ísť o objektívne prekážky, ktoré mu bránia poskytnúť poručiteľovi pomoc (pobyt v zahraničí, choroba samotného potomka, iná nemožnosť). Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, sa považuje za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24. Pre naplnenie tretieho dôvodu vydedenia - ak bol potomok odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, sa vyžaduje právoplatné odsúdenie vydedeného dediča rozhodnutím trestného súdu pre úmyselný trestný čin. Štvrtý dôvod vydedenia - potomok vedie trvale neusporiadaný život, je znova z kategórie subjektívne posudzovaných dôvodov, so širokou škálou skutočností, ktoré môžu charakterizovať neusporiadaný život. Usporiadaným životom sa má na mysli zriadený, čestný, poriadny, počestný život. Ak potomok trvale nežije takýmto životom, môže byť poručiteľom vydedený. Inštitút vydedenia umožňuje poručiteľovi zabrániť v dedení potomkom, ktorí sa správajú, konajú a chovajú práve vyššie popísanými spôsobmi.

Zrušenie vydedenia

Poručiteľ, počas života, môže zmeniť názor na potomka, v otázke jeho vydedenia a môže svoje rozhodnutie o vydedení potomka zrušiť. Môže zničiť listinu o vydedení alebo môže napísať listinu o zrušení vydedenia.

Dedičská zodpovednosť za dlhy poručiteľa

JUDr. Dostalo sa mi do rúk rozhodnutie súdu v veci žaloby veriteľa proti dedičovi dlžníka v ktorom sa súd (pre mňa prekvapujúcim spôsobom) vysporiadal s dikciou § 470 OZ, ktorý určuje rozsah dedičskej zodpovednosti za poručiteľove dlhy a to tak, že pri stanovení dedičskej zodpovednosti vychádzajú z tzv. čistej hodnoty dedičstva (zistené aktíva mínus zistené pasíva), cit.: … „ Majetok poručiteľa, ktorý nadobudol odporca má podľa osvedčenia o dedičstve cenu 33.000,-Sk, od tejto ceny je však potrebné odpočítať výšku pasív dedičstva , ktoré cenu dedičstva nadobudnutú odporcom znížili na sumu 16.500,- Sk. Táto suma potom vyjadruje aj výšku dlhov poručiteľa, ktoré prešli na odporcu, a za ktoré ako dedič zodpovedá, t.j. je povinný ich plniť.“…. Dikcia § 470 ods. 1 OZ je takáto : „Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.“ Bol som presvedčený, že stačí z dedičského osvedčenia zistiť sumár aktív dedičstva a jeho hodnotu ( v prípade viacerých dedičov zistiť kto z nich koľko nadobudol) a táto suma je najvyššou sumou v akej dedič zodpovedá každému veriteľovi . Ak je pohľadávka uplatnená v konaní nižšia ako zistený strop, je možné dediča zaviazať na jej úhradu, v opačnom prípade sa dedič zaviaže najviac v sume zisteného stropu. Pri tomto výklade je mysliteľný stav kedy je tu viacero veriteľov, ktorých jednotlivé pohľadávky sú nižšie ako nadobudnutá cena dedičstva ale sumárne ju prevyšujú. Napríklad jediný dedič zdedil dedičstvo v hodnote 5000 ale sú tu 8 veritelia každý s pohľadávkou 1000. Keďže norma nestanovuje žiadne pravidlo na vnútorný pomer jednotlivých veriteľov (napr. pomerné vyporiadanie), všetci títo veritelia podľa mojej mienky majú nárok, aby im súd priznal pohľadávku v plnej výške (predpokladajme, že samotná pohľadávka nie je sporná)v súlade s § 470 OZ. Dedič sa môže brániť iba námietkou plnenia, ak by v priebehu konaní niektorému z nich (alebo aj inému, ktorý sa medzi časom objavil) plnil. Jeho dedičská zodpovednosť zaniká v rozsahu plnenia ktoréhokoľvek dlhu (prior tempore potior iure). Tak som si myslel.

Kontroverzie vo výklade zákona

Prístup súdov obmedzujúci zodpovednosť dediča iba do výšky „čistej hodnoty dedičstva“ vytvára (bez normatívnej opory) dve kategórie veriteľov, A) Tých ktorí prihlásili pohľadávky do dedičského konania (a neboli popreté) majú nárok na „uspokojenie“ do výšky celých aktív. B) Ostatných veriteľov , ktorých pohľadávky sa majú „uspokojovať“ iba z aktív mínus prihlásené pasíva (čistá hodnota dedičstva) Podľa mňa tento postup súdu

1. Ignoruje znenie § 470 OZ, ktoré nehovorí o čistej hodnote dedičstva ale o cene nadobudnutého dedičstva. V komentárovej literatúre (SR aj CR) som nenašiel ani len náznak konceptu čistej hodnoty dedičstva.
2. Hodnota dedičstva sa znižuje o pasíva t.j. prihlásené pohľadávky ako keby už boli skutočne uhradené z dedičstva. (nie je to tak)
3. Pasíva zistené v dedičskom konaní typicky neodzrkadľujú skutočný rozsah existujúcich záväzkov poručiteľa. Rovnako cena aktív zistená v dedičskom konaní nemôže byť záväzná pre všeobecný súd .
4. Ak by nikto z veriteľov pohľadávku do dedičského konania neprihlásil, ale po jeho skončení by postupne jednotliví veritelia žalovali dedičov, mala by sa analogicky dynamicky znižovať „čistá hodnota dedičstva“ o judikované pohľadávky , či ako? Jasné , že nie, ale potom prečo by sa tak malo diať v rámci dedičského konania o prihlásené pohľadávky. Najprv som si myslel, že ide bežný „prvostupňový úlet“, ale po ďalšom pátraní som zistil, že ide o bežnú prax súdov. Ak mi niečo uniklo, prípadne ak viete o nejakom zásadnejšom rozhodnutí o tejto otázke rád sa nechám poučiť .

Názory odborníkov na danú problematiku

Michal Novotný, 22. 07. 2011 v 15:57 - Je tohkúposť už na prvý pohľad - stačí si uvedomiť, že ak by v dedičskom konaní zistená suma pasív = sume aktív, dedič by podľa takejto koncepcie už nezodpovedal nikomu inému, len tým veriteľom, ktorí budú uvedení v dedičskom uznesení.Podľa boha pravdy by ani situácia, že pasíva v súhre > ako aktíva, nemala nastať, pretože v takom prípade by sa dedičstvo malo likvidovať (v civilizovaných právnych poriadkoch sa v takom prípade vyhlasuje na pozostalosť/podstatu dedičstva konkurz). Princíp prior tempore, potior iure je totiž u nás práve konkurzom prelomený, pričom dlžník je v zásade povinný podať návrh na jeho vyhlásenie, ak zistí predlženie. Tu sa vytvára zaujímavá situácia - poručiteľ by na svoj majetok mal nechať vyhlásiť konkurz, ale keď zomrie, dedičia tak už urobiť nemusia, hoci k dedičstvu sa pristupuje ako (minimálne hodnotovo) oddelenej majetkovej podstate. Takže postavenie poručiteľovho veriteľa je - aj pri neosobných záväzkoch - závislé od toho, či dlžník žije alebo nie. Neviem, či je toto spôsobilé kritérium na odlišné zaobchádzanie s pohľadávkou veriteľa…Pevne dúfam, že raz sa nad takýmito úpravami zamyslí napr. nejaký súd a napadne to na súde Ústavnom - aspoň pre zaujímavosť.

Prečítajte si tiež: Dedenie manželom po smrti

Zsolt Varga, 22. 07. 2011 v 16:49 - Vďaka za reakciu ešte by ma zaujímal Váš názor na Napríklad jediný dedič zdedil dedičstvo v hodnote 5000 ale sú tu 8 veritelia každý s pohľadávkou 1000. Keďže norma nestanovuje žiadne pravidlo na vnútorný pomer jednotlivých veriteľov (napr. pomerné vyporiadanie), všetci títo veritelia podľa mojej mienky majú nárok, aby im súd priznal pohľadávku v plnej výške (predpokladajme, že samotná pohľadávka nie je sporná)v súlade s § 470 OZ. Dedič sa môže brániť iba námietkou plnenia, ak by v priebehu konaní niektorému z nich (alebo aj inému, ktorý sa medzi časom objavil) plnil. Jeho dedičská zodpovednosť zaniká v rozsahu plnenia ktoréhokoľvek dlhu (prior tempore potior iure). Tak som si myslel. OK?

Michal Novotný, 22. 07. 2011 v 17:40 - Ad pomerné vysporiadanie dedičovNo, či nemáme pomerné vysporiadanie dedičov, to je také na diskusiu. Totiž (ďakujem Martinovi M. za podnet), keď si pozorne prečítate ustanovenie § 175n O.s.p., tak vás zarazia 2 veci:Ak skutočne platí prior tempore, potior iure + § 470 Obč. zák., tak potom nie je zrejmé, prečo § 175n O.s.p. viaže tento následok na kovokáciu. To logicky podnecuje k pochybnostiam o tom, či to naozaj platí. Alebo inak - možno povedať, že v našom práve je všeobecným pravidlom, že ak sa nejaké nároky rovnakého poradia majú uspokojiť z obmedzenej majetkovej podstaty, uspokojujú sa pomerne ( § 95 ods. 1 konk. zák., § 157 ods. 2 Ex. por., ale konečne aj § 175v ods. 3 O.s.p. pri likvidácii dedičstva). Prečo by teda táto zásada mala byť porušená práve pri dedičstve - čím je dedičské konanie odlišné? Konečne si myslím, že takéto riešenie je aj ústavne konformnejšie, pretože posilňuje rovnosť veriteľov vo vzťahu k dedičom a poskytuje všetkým z nich rovnakú ochranu.Uznávam ale, že na riešenie praktických problémov je toto možno príliš revolučné nazeranie, ale zasa môže to byť zaujímavé v závislosti od toho, na čiej strane stojíte.

Martin Maliar, 22. 07. 2011 v 22:58 - Michal - to je ako výzva do diskusie Som rád, že túto vec niekto otvoril.Začnem z iného konca (právneho poriadku) a na úvod spomeniem pár pravidiel.1./ V zmysle § 240 TZ platí, že platobne neschopný dlžník má zákaz zvýhodňovať niektorého z veriteľov.2./ V zmysle ZKR platí, že fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie je v úpadku v zásade len z dôvodu platobnej neschopnosti (súčasná definícia predĺženia je však tiež len inou definíciou platobnej neschopnosti).3./Ak je dlžník v úpadku, má povinnosť sám na seba podať návrh na K ( § 11 ods. 2 ZKR).4./ Tvrdím, že pomery dedičské a pomery konkurzné sú v zásade veľmi podobné. To čo ich spája je idea nevyhnutnosti sukcesie iných osôb k celému majetku poručiteľa/úpadcu. A možnože to nie je vidieť z procesnej úpravy dedičského konania, ale je tam množstvo podobných inštitútov (napr. nejaví sa vám podobný inštitút konvokácie veriteľov v dedičstve a konvokácie veriteľov v K? alebo pozrel sa niekto na to tak, že dedičia sú v podstate len veritelia na majetku poručiteľa s určitou prioritou - pravidlo priority vysvetlím ďalej). Samozrejme, prijmem námietku, že konvokácia v D je fakultatívna a v K obligatórna a prijmem aj námietku, že v K sa speňažuje a v D sa majetková podstata nespeňažuje. Tieto odlišnosti nezakladajú základné koncepčné rozdiely.5./ Tvrdím však, že sú dve úplne základné pravidlá (princípy), ktoré obe tieto konania ovládajú (porovnajte v tomto výslovné uvedenie týchto pravidiel v § 514 OZ z roku 1950):pari passau (pomerné dedenie v dedičských skupinách, pomerné uspokojenie veriteľov rovnakého poradia v K)priority rule (t.j. nejaká forma „štrukturovania“ skupín veriteľov s porovnateľným postavením - porovnaj napr. § 175v OSP; v konkurze to snáď ani nemusím uvádzať, že prioritne má byť uspokojený napr. zabezpečený veriteľ pred nezabezpečeným; v K dokonca tzv. pravidlo „absolute priority rule“)Zo žiadneho ustanovenia (zrejme okrem neprihlásenia sa po konvokácii/vyhlásení konkurzu) však neviem vyvodiť, že by prior tempore potior iure medzi tieto pravidlá z nejakého dôvodu patril resp. by mal patriť. Jeden zásadnejší rozdiel, ktorý obe konania odlišuje je, že K sa (logicky) stávajú záväzky splatnými, čo pri D nenastáva.6./ K pôvodne nadnesenému problémuMajetok poručiteľa, ktorý nadobudol odporca má podľa osvedčenia o dedičstve cenu 33.000,-Sk, od tejto ceny je však potrebné odpočítať výšku pasív dedičstva , ktoré cenu dedičstva nadobudnutú odporcom znížili na sumu 16.500,- Sk. Táto suma potom vyjadruje aj výšku dlhov poručiteľa, ktoré prešli na odporcu, a za ktoré ako dedič zodpovedá, t.j. je povinný ich plniťDedič zodpovedá aj svojím majetkom za hodnotu pasív dedičstva do výšky aktív dedičstva, ktoré na neho pripadli. Dlho som si aj ja myslel, že je to v podstate jasné a že ak nadobudol 100 ako aktíva, tak ak zaplatí jednému veriteľovi 80 a druhý veriteľ má pohľadávku povedzme 50, tak jemu už len maximálne 20. Ono to tak však úplne nie je. Pretože6.1 Zhodnime sa na tom, že to, že som dedič mám potvrdené rozhodnutím, ktoré má povahu uznesenia. Toto uznesenie per se nie je záväzné pre tých, ktorí nie sú účastníkmi a tvrdím, že v niektorých častiach (určenie hodnoty dedičstva a dovolím si tvrdiť, že ani určenie pasív dedičstva) ani pre súd, ktorý prejednáva žalobu veriteľa voči dedičovi. 6.2. Neverím, že by niekto presadil ten výklad, že ak sa dedičia dohodnú na hodnote dedičstva 100, ja ako veriteľ nemôžem tvrdiť, že ku dňu smrti poručiteľa má jeho majetok hodnotu 500.6.3 Zároveň neverím, že by niekto presadzoval ten výklad, že dedičia môžu selektovať, ktorých veriteľov uspokoja s akým poradím (zvýhodňovanie niektorého veriteľa?) To môže len zákon - ustanovením pravidiel priority - a on to aj robí, ale zrejme nie úplne zreteľne. Celkom nerozumiem uvedenému odôvodneniu súdu (kĺže sa samozrejme po povrchu), z ktorého má vyplynúť, že je potrebné odpočítať od ceny dedičstva nejaké jeho pasíva. Ktoré? prečo? a ktoré pred ktorými? Veriteľ pohľadávkou „za poručiteľom“ t.j. ku dňu smrti poručiteľa, nie je pasívum dedičstva? Toto chce súd akože povedať? Takáto jednoduchá argumentácia súdu sa zjavne nemôže presadiť.6.4 Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Ku dňu smrti poručiteľa prechádzajú na dedičov zjavne aj zodpovednosť (svojím aj nadobudnutým majetkom) za dlhy. V § 579 Ods. 1 ja nečítam, že by sa s pohľadávkou malo niečo momentom smrti poručiteľa stať (logicky okrem pohľadávky splniteľnej poručiteľom osobne). 7. Kde sú skryté pari passau a priority rule? Prekvapivo a nie úplne jasne viditeľne, ale v § 175v ods. 2 OSP. 8./ Nejdem na tomto mieste rozoberať situáciu, aký a či je rozdiel v tom, ak som zabezpečený veriteľ a ak som nezabezpečený veriteľ resp. je nás viac - pravidlá ako postupovať v týchto prípadoch verím, že v blízkej dobe objasní judikatúra našich súdov (alebo aj nie). Zjednodušme si to a skúsme si len uviesť, čo v prípade, ak sme traja nezabezpečení veritelia z pohľadávkou každý po 100 a dedičstvo má celkovú hodnotu taktiež 100. Ide o dedičstvo zjavne predĺžené, ale dedič (možnože bažiaci po majetku a možnože posmelený radou právnika) si povie - popieram všetkých a dedím. Mňa pasíva nezaujímajú. Ako veriteľ s pohľadávkou za poručiteľom by ste si povedali „No tak to je teda bieda. Mám ho vôbec žalovať? Však ak pozriem na § 470 ods. 1 OZ, tak idem dosť do risku, že sa mi dedič v konaní obráni námietkou, že už plnil hodnotu dedičstva a som nahratý. Dokonca môžem pocítiť aj trovy konania.“ 9./ Podstatné je ale to, že s ohľadom na pari passau a priority rule to nie je tak ako sa to na prvý pohľad zdá.Ak štandardne ako veriteľ patrím do skupiny 175v ods. 2 písm. c), tak prioritu nad mojou pohľadávkou majú len pohľadávky:a) náklady poručiteľovej choroby a primerané náklady jeho pohrebu, trovy konania a splatné výživné,b) dlžné dane a poplatky,Takže v podstate len týmito pasívami sa vo vzťahu ku mne ako veriteľovi môže dedič efektívne brániť. Inými v zásade nie.10. Takmer z každej zásady je aj výnimka a teda aká výnimka bude z tejto? Konvokácia - § 175n OSP v spojení s § 471 ods. 2 OZ11. Má význam konvokácia - má a veľký (pre ochranu dediča). Nerozumiem, prečo dedičia toto nevyužívajú. Zrejme vychádzajú z toho, že si snáď môžu vybrať, ktorého z veriteľov uspokoja a ktorého nie, ktoré pasívum zahrnú do dedičstva a ktoré nie?12. Takže ono sa to má tak, že dedič, ktorý neurobia konvokáciu, môžu pri nadobudnutí dedičstva povedzme v hodnote 100 (prioritné pohľadávky povedzme 10), zaplatiť veriteľom (3 veritelia s pohľadávkami po 100) každému 90 t.j. spolu 3x 90 t.j. 270.13. Viem, že na prvý pohľad sa to každému čitateľovi môže zdať zvláštne, ale ak to premyslíte najpoctivejšie ako viete a nebudete čítať § 470 OZ len samostatne, tak dôjdete len k tomuto záveru.

Zsolt Varga, 23. 07. 2011 v 16:14 - Ad M.M - niekoľko poznámokSorry, že reagujem s takým oneskorením, ale rodinné povinnosti …Jedna z vecí, ktorá sa mi na lexfóre páči je poctivá snaha autorov o hľadanie všeobecnejších princípov za pravidlami formulovanými v pozitívnom práve. Takže vďaka za podnetné myšlienky.Konkrétne si ale dovolím s niektorými nadhodenými úvahami nesúhlasiť, Ad 1 až 3 Nezdá sa mi, že môžme z princípov identifikovaných v bodoch 1 až 3 čokoľvek vyvodiť vo vzťahu dedičskej zodpovednosti. Napr. ak dedič v čase plnenia nevie o iných veriteľoch, tažko môže plniť pomerne …Bod 4 Myslím, že ide o podobnosť iba časti javovej stránky. Účel a podstata oboch sú odlišné D ako zachovanie majtkovej podstaty širšej rodiny (a blízkych osôb) teda princíp kontinuity oproti K ako likvidácie majetkovej podstaty s cieľom pomerného uspokojenia veriteľov. Ale s po…

Prečítajte si tiež: Spravodlivé rozdelenie majetku v závete

tags: #porucitel #ručenie #rozdiel