
Kapitálový fond z príspevkov predstavuje flexibilný nástroj na posilnenie vlastného imania spoločnosti. Článok sa zameriava na podmienky a aspekty poskytovania príspevkov mimo základné imanie spoločnosti, s dôrazom na právnu úpravu a praktické príklady. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre podnikateľov a odborníkov v oblasti obchodného práva.
Vytvorenie a prerozdelenie kapitálového fondu z príspevkov upravuje § 217a Obchodného zákonníka (zákon č. 264/2017 Z. z.), platný od 1. januára roku. Toto ustanovenie sa vzťahuje na akciovú spoločnosť (a. s.), pričom pre spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.) sa používa rovnako, v zmysle § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka. To znamená, že pre tvorbu kapitálového fondu príspevkami spoločníkov a ich použitie na rozdelenie medzi spoločníkov platí § 217a Obchodného zákonníka rovnako.
Pojmy použité v § 217a Obchodného zákonníka pre a. s. je potrebné použiť primerane v nadväznosti na s. r. o., napr. pri a. s. ide o príspevky akcionárov, pri s. r. o. sú to príspevky spoločníkov alebo to, čo musí byť upravené pri a. s. v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách, to pri s. r. o.
Zmena hodnoty základného imania môže byť v podnikaní s.r.o. veľmi dôležitá.
Minimálna hodnota základného imania v s.r.o. musí byť podľa platnej právnej úpravy aspoň 5 000 eur. Prečo sa teda podnikatelia často rozhodujú pre jeho dobrovoľné zvyšovanie?
Prečítajte si tiež: Možnosti pre osoby s ŤZP: Peňažný príspevok
V súčasnosti poskytne tieto informácie správcovi dane príslušný registrový súd.
Kapitálové fondy z príspevkov je možné zaradiť medzi vlastné zdroje financovania spoločnosti. Sú evidované na strane pasív súvahy vo vlastnom imaní spoločnosti. Po novele Obchodného zákonníka účinnej od 1.1.2018, nemožno považovať za viazané imanie (základné imanie) ale ani voľné imanie (použitie podlieha pravidlám), ostali tak niekde na rozhraní medzi uvedenými druhmi imania.
Kapitálový fond z príspevkov slúži ako nástroj, ktorý flexibilne posilňuje vlastné imanie. Kapitálový fond sa zriaďuje z príspevkov spoločníkov alebo akcionárov. Právna úprava zriadenia kapitálového fondu spoločníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným odkazuje na použitie ust. § 217a Obchodného zákonníka, t.j. na zriadenie kapitálového fondu v akciovej spoločnosti.
Keďže tvorba kapitálových fondov z príspevkov v podobe ostatných kapitálových fondov bola možná aj pred účinnosťou úpravy § 217a je nevyhnutné sa venovať prechodným ustanoveniam upraveným v § 768q ods. 2, ktoré stanovujú, že ustanovenia § 217a sa použijú len na príspevky do kapitálového fondu poskytnuté po 1.
Príspevky do fondu sa za kapitálový fond považujú až okamihom splatenia, t.j. aby bol príspevok považovaný za súčasť fondu musí byť splatený. Podľa § 179 ods.
Prečítajte si tiež: Sluchové pomôcky: Kto má nárok?
Kapitálový fond z príspevkov nemožno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov, ak je spoločnosť v kríze alebo ak by sa v dôsledku prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov akcionárov dostala do krízy. Kapitálové fondy z príspevkov predstavujú súčasť vlastného imania spoločnosti, do ktorých spoločníci alebo akcionári dobrovoľne prispeli mimo základného imania. Tieto prostriedky nie sú viazané na samostatný bankový účet, čo znamená, že sú dostupné na všeobecné použitie v rámci hospodárenia spoločnosti. O použití týchto prostriedkov rozhoduje štatutárny orgán spoločnosti (napr. predstavenstvo), alebo iné osoby oprávnené konať za spoločnosť.
Okrem reálneho použitia môžu byť kapitálové fondy z príspevkov použité aj účtovne - t. j. na presun v rámci položiek vlastného imania na strane pasív súvahy. Takéto presuny nemajú priamy dopad na likviditu spoločnosti, ale ovplyvňujú jej finančnú štruktúru.
Zatiaľ čo prvé dva spôsoby použitia musia byť výslovne uvedené v zakladateľských dokumentoch, použitie na krytie strát túto podmienku nemá.
Vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti u spoločníka obchodnej spoločnosti a družstva, s výnimkou a. s., sa vyjadruje jednou sumou ako podiel na spoločnosti. Jeho všeobecná definícia je v § 61 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej OZ), ktorý obsahuje základné ustanovenia pre všetky obchodné spoločnosti a družstvo.
Vklad spoločníka obchodnej spoločnosti predstavuje majetok, ktorý sa spoločník zaviazal vložiť do spoločnosti a podieľať sa ním na výsledku hospodárenia spoločnosti. Na účtoch podielových cenných papierov a vkladov účtuje investor - vkladateľ, vklady do obchodných spoločností bez ohľadu na vecnú podstatu vkladu.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o žiadosti o dôchodok
V prípade založenia spoločnosti peňažnými vkladmi je účtovanie pomerne jednoduché. Zvyčajne pôjde o vloženie peňažnej sumy na osobitný účet v banke zriadený správcom vkladu alebo predstavenstvom. Napríklad OZ ukladá v § 204 ods. 2 povinnosť predstavenstvu a. s.
Pri zaviazaní sa k peňažnému vkladu v cudzej mene do tuzemskej spoločnosti sa cudzia mena ocení kurzom NBS ku dňu upísania vkladu. Pri splatení vkladu vložením na devízový účet sa použije na prepočet Sk kurz NBS ku dňu splatenia vkladu. Rozdiely, ktoré vzniknú pri splácaní vkladu v cudzej mene z titulu zmeny kurzov, nie sú podľa § 24 ods. 2 opatrenia MF SR č.
Spoločnosť AZ, a. s., sa zaviazala ako vkladateľ (40 % podiel na ZI) vložiť spoločnosti DEV, s. r. o., vo výške 10 000 Eur. Ku dňu upísania vkladu bol kurz 34,264 Sk/Eur. Vklad bol splatený na devízový účet v banke pri kurze 33,985 Sk/Eur. Kurz NBS bol rovnaký ku dňu úbytku devíz na účte spoločníka a príjmu devíz na účte spoločnosti.
Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hodnota sa dá určiť v peniazoch. Vklady alebo časti vkladov splatené pred vznikom spoločnosti do obchodného registra spravuje zakladateľ, ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve (správca vkladu). Spoločenská zmluva môže správou vkladu poveriť aj banku alebo pobočku zahraničnej banky, aj keď nie je zakladateľom spoločnosti.
Pri nadobudnutí majetku z titulu prijatia vkladu do obchodnej spoločnosti upozorňujeme na osobitné vymedzenie vstupnej ceny pre daňové účely pre účely odpisovania a vyradenia majetku z účtovníctva, upravené v § 25 ods.
Spoločnosť AB, s. r. o., sa rozhodla v roku vložiť do dcérskej spoločnosti Dcéra, s. r. o., ako nepeňažný vklad pozemok, ktorého účtovná hodnota je 240 tis. Sk. Pozemok bol pre účely vkladu ocenený trhovou hodnotou 3,5 mil. V marci spoločnosť Dcéra, s. r. o., pozemok predala za 4,2 mil. Sk.
Ustanovenie § 59 ods. 5 OZ ukladá spoločníkovi zodpovednosť za vymožiteľnosť pohľadávky, ktorú vložil ako nepeňažný vklad do spoločnosti. Ak má spoločník postavenie ručiteľa, možno vychádzať z podstaty inštitútu ručenia upraveného v § 546 až § 550 Občianskeho zákonníka, resp. v § 303 až § 312 OZ.
Peňažné vyjadrenie súhrnu všetkých peňažných aj nepeňažných vkladov je v spoločnosti, ktorá vklady prijíma, základným imaním (ďalej aj ZI). Základné imanie sa povinne vytvára v akciovej spoločnosti a v spoločnosti s ručením obmedzeným a jeho výška sa zapisujedo obchodného registra. Prenovozaloženú spoločnosť alebo obchodnú spoločnosť už existujúcu sú prijaté vklady súčasťou vlastného kapitálu. Vlastný kapitál je súhrnné vyjadrenie pre majetok, ktorý patrí vlastníkom spoločnosti. Predstavuje kapitál, ktorý vkladajú vlastníci pri založení obchodnej spoločnosti alebo družstva. Základné imanie predstavuje rozhodujúcu zložku vlastného imania spoločnosti a pri vzniku spoločnosti sa rovná vlastnému imaniu. Obchodný zákonník predpisuje povinnú výšku zapisovaného základného imania pri akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným a pri družstve.
Na účte 411 - Základné imanie sa účtuje len základné imanie zapísané do obchodného registra. Základné imanie nezapísané do obchodného registra, ako aj všetky jeho zmeny sa účtujú na účte 419 - Zmeny základného imania.
Účtuje sa tu rozdiel medzi menovitou hodnotu a vyššou predajnou cenou akcií, prípadne vkladov pri zvyšovaní základného imania upísaním nových akcií, prípadne vkladov. Emisné ážio predstavuje cenu, ktorú platia noví akcionári alebo spoločníci za prístup k jestvujúcim ostatným fondom spoločnosti, ak podiel akcie na vlastnom imaní (účtovná hodnota akcie) je vyšší ako jej nominálna hodnota. Pôvodní akcionári sú týmto chránení proti tzv.
Akciová spoločnosť Nora, a. s., má zapísané ZI vo výške 20 mil. Vlastné imanie spoločnosti podľa súvahy k 31. 12. je vo výške 24 mil. Sk.
Pri investovaní do obchodnej spoločnosti je dôležitý akt zakladania.
O zvýšení základného imania rozhoduje valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Uznesenie valného zhromaždenia o zvýšení základného imania sa ukladá do zbierky listín (zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnomregistri a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Zvýšenie základného imania upísaním nových akcií môže nastať až vtedy, keď akcionári splatili emisný kurz všetkých skôr upísaných akcií. Takéto zvýšenie základného imania sa nazýva aj efektívne, pretože spoločnosť získa nové zdroje financovania. Z pohľadu prezentácie majetku v účtovníctve sa zvýšia aktíva (obchodný majetok spoločnosti) a v pasívach súvahy sa zvýšia vlastné zdroje financovania majetku.
Valné zhromaždenie môže rozhodnúť, že nerozdelený zisk alebo prostriedky fondov vytvorených zo zisku, ktorých použitie nie je zákonom stanovené (OZ, t. j. Z majetku spoločnosti možno zvýšiť základné imanie len na základe schválenej ročnej účtovnej závierky, ktorá bola overená audítorom bez výhrad a ktorá je zostavená z údajov zistených najneskôr ku dňu, od ktorého ku dňu konania valného zhromaždenia neuplynulo viac ako 6 mesiacov. Valné zhromaždenie je povinné presne označiť zdroj, z ktorého sa bude základné imanie zvyšovať. Pri takomto zvýšení základného imania nemôže dôjsť k zmene štruktúry akcionárov. Na zvýšení základného imania z majetku spoločnosti sa podieľajú akcionári podľa menovitých hodnôt upísaných akcií. Účtovanie v spoločnosti je rovnaké bez ohľadu na to, či zvýšením ZI sa len zvýši menovitá hodnota akcií alebo sa vydajú ďalšie akcie v pôvodnej menovitej hodnote.
Možnosť zníženia ZI v akciovej spoločnosti je upravená v § 211 až § 216 OZ. Rozhoduje o ňom valné zhromaždenie 2/3 väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Účelom zníženia základného imania je v podstate získanie určitých zdrojov (napr. prevod do iného použiteľného fondu) alebo vysporiadanie straty (zúčtovanie zníženia so stratou). OZ pripúšťa ako jeden z dôvodov zníženia ZI získanie zdrojov na rozdelenie medzi akcionárov. V tomto prípade možno predpokladať, že pôjde predovšetkým o rozdelenie ziskov minulých rokov, ktoré spoločnosť v predchádzajúcich rokoch použila na zvýšenie základného imania. Obchodný zákonník predpisuje v § 211 obligatórne náležitosti uznesenia valného zhromaždenia o znížení základného imania. Základné imanie nemôže byť znížené pod stanovenú hranicu 1 mil. Sk.
Zníženie základného imania a. s. sa môže technicky vykonať viacerými spôsobmi, čo sa aj u akcionára prejaví rôzne. Pri zaknihovaných akciách sa zníži ich menovitá hodnota a vykoná sa zmena zápisu vyznačujúca zníženie menovitej hodnoty akcií v evidencii zaknihovaných cenných papierov.
Vklad spoločníka do obchodnej spoločnosti u spoločníka obchodnej spoločnosti a družstva, s výnimkou a. s., sa vyjadruje jednou sumou ako podiel na spoločnosti. Jeho všeobecná definícia je v § 61 OZ, ktorý obsahuje základné ustanovenia pre všetky obchodné spoločnosti a družstvo. Podiel je miera účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti. OZ vymedzuje podiel v troch podobách, a to ako obchodný podiel, vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku. V praxi sa s obchodným podielom stretávame najčastejšie v obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným, preto budeme vychádzať z úpravy podielov pre s. r. Obchodný podiel v s. r. o. (§ 114 OZ) predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spo…
Kapitálové fondy sú súčasťou právnej úpravy nachádzajúcej sa v Obchodnom zákonníku už od 01.01.2018. Kapitálové fondy do zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) priniesla novela zákona č. 264/2017 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Kapitálové fondy však existovali aj pred účinnosťou Novely a spoločnosti ich aj vytvárali. Vzhľadom na absenciu ich zákonnej úpravy však vznikali viaceré aplikačné otázky, ktoré mala Novela odstrániť. Právna úprava kapitálových fondov sa však obmedzuje iba na znenie jedného zákonného ustanovenia, a to § 217a Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie sa systematicky zaraďuje medzi ustanovenia týkajúce sa akciovej spoločnosti. V zmysle § 217a ods. 1 Obchodného zákonníka môže spoločnosť vytvoriť kapitálový fond. Kapitálové fondy sú fondy tvorené z príspevkov akcionárov alebo spoločníkov spoločnosti. Nie sú teda tvorené zo zisku spoločnosti (ako napr.
Vytvorenie kapitálového fondu nie je zákonnou povinnosťou. Ak sa akcionári alebo spoločníci rozhodli vytvoriť kapitálový fond, musí byť jeho vytvorenie upravené v zakladateľskej zmluve alebo stanovách (v prípade kapitálového fondu spoločnosti s ručením obmedzeným v zakladateľskej listine alebo spoločenskej zmluve). Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu pred vznikom spoločnosti musia ho schváliť zakladatelia spoločnosti. Ich prejavy vôle budú v tomto prípade obsiahnuté v príslušných zakladateľských dokumentoch spoločnosti. Ak ide o jeho vytvorenie po vzniku spoločnosti, schvaľuje ho valné zhromaždenie. Pri vytvorení kapitálového fondu nie je nutné, aby zakladateľská zmluva, zakladateľská listina, spoločenská zmluva či stanovy obsahovali výšku kapitálového fondu.
Obchodný zákonník v § 217a ods. 1 stanovuje, že na splatenie príspevku akcionára do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch a za kapitálový fond sa považujú okamihom splatenia. Vkladom môže byť tak peňažný ako nepeňažný vklad. V praxi bežne dochádza ku vkladu pohľadávky spoločníka voči spoločnosti do kapitálového fondu. V tomto prípade netreba zabúdať na to, že pohľadávka sa považuje za nepeňažný vklad, pri ktorom sa vyžaduje, aby jeho hodnota bola určená znaleckým posudkom za primeranej aplikácie § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka. Za určitých okolností môže valné zhromaždenie rozhodnúť o tom, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom. Pôjde o prípady podľa § 59b ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platí, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila znaleckým posudkom k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu.
Na splatenie príspevku do kapitálového fondu sa vyžaduje, aby došlo k jeho skutočnému splateniu. Nebude tak postačovať iba vyhlásenie o prevzatí záväzku na splatenie príspevku do kapitálového fondu. Spoločnosť však v zmysle § 179 ods.
Ustanovenie § 217a ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje možnosť použitia kapitálového fondu. Splatený kapitálový fond z príspevkov možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov (spoločníkov) alebo na zvýšenie základného imania. boli splnené podmienky stanovené v § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka, t.j. Ak by ku prerozdeleniu splateného kapitálového fondu došlo v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka, primerane sa použijú ustanovenia § 67f ods.2 a ods. 3 Obchodného zákonníka. Suma vo výške prerozdeleného splateného kapitálového fondu by sa tak musela vrátiť spoločnosti. Akcionár (príp. spoločník) však nie je povinný vrátiť plnenie z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov, v prípade ak preukáže, že toto plnenie prijal dobromyseľne.
Najčastejším využitím kapitálových fondov je odstránenie záväzkov spoločnosti (napr. pôžičiek) ich kapitalizáciou. Napríklad, ak má spoločnosť z titulu pôžičky záväzok voči spoločníkovi, znamená to, že spoločník má zároveň pohľadávku voči spoločnosti. Spoločnosť teda v rámci svojho účtovníctva eviduje záväzky, t.j. dlhy čo nemusí byť ideálne v prípade, ak by spoločnosť napríklad chcela žiadať banku o poskytnutie úveru. Riešením je tzv. kapitalizácia, t.j. vklad pohľadávky spoločníka voči spoločnosti do kapitálového fondu.
V zmysle § 67a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Ak bola spoločnosť zrušená, má povinnosti spoločnosti v kríze až do vstupu do likvidácie.
V nadväznosti na novelizáciu Obchodného zákonníka vo vzťahu k úprave kapitálového fondu z príspevkov (§ 123 ods. 2 a § 217a Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1.1.2018) boli zákonom č. 264/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov vykonané aj úpravy zákona č. 595/2003 Z. z. Príjem fyzickej osoby z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov vytvoreného po 1.1.2018 podľa ustanovenia § 217a Obchodného zákonníka v prospech účtu 413 - Ostatné kapitálové fondy predstavuje príjem podliehajúci dani z príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. s) zákona o dani z príjmov, ak sa nejedná o príjem podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Pri tomto druhu príjmu si daňovník môže uplatniť do daňových výdavkov podľa § 8 ods. 5 písm. g) zákona o dani z príjmov sumu ním splateného príspevku podľa § 123 ods. 2 a § 217a Obchodného zákonníka.
#
tags: #poskytnutie #príspevku #mimo #základné #imanie #spoločnosti