Poskytovanie služieb zákazníkom bezodplatne a daň z pridanej hodnoty (DPH)

Úvod

Poskytovanie služieb a uskutočňovanie rôznych činností zdaniteľnou osobou podlieha za určitých podmienok dani z pridanej hodnoty (DPH). Nie každá činnosť, resp. plnenie, ktoré je uskutočňované zdaniteľnou osobou, je vždy predmetom DPH. Tento článok sa zameriava na situácie, kedy je poskytnutie služby zákazníkom bezodplatné a ako to ovplyvňuje povinnosť platiť DPH. Právny stav článku je platný od 1. januára do 31. decembra.

Definícia dodania služby

V zmysle § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) je dodaním služby každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru, vrátane:

• prevodu práva k nehmotnému majetku,
• poskytnutia práva k priemyselnému alebo inému duševnému vlastníctvu,
• poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
• prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
• služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. Ide o prípady refakturácie služby, keď zdaniteľná osoba v skutočnosti službu sama neposkytuje, ale službu prijme od osoby, ktorá jej ju dodá (fakturuje) a následne túto službu poskytuje svojmu odberateľovi (odberateľ nemusí mať informáciu o tom, kto je skutočný poskytovateľ služby).

Podľa § 10 zákona o DPH sa za dodanie služby (a tovaru) nepovažuje predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku a vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva v prípade, ak nadobúdateľ je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty, s výnimkou prípadov, ak nadobúdateľ prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 41 zákona o dani z pridanej hodnoty.

Finančné plnenia, sankčné nároky, pokuty a náhrady škody

Od dodania služby je potrebné odlišovať fakturáciu rôznych finančných plnení, sankčných nárokov, pokút a náhrady škody. Tieto finančné plnenia nie sú dodaním služby a nie sú vôbec predmetom dane. Často ide o prípady, kedy v súvislosti s dodaním tovaru alebo služby dodávateľ spôsobí škodu na majetku odberateľa, resp. odberateľovi v súvislosti s činnosťou jeho dodávateľa vznikne nejaká finančná ujma a z toho dôvodu žiada odberateľ jej finančnú náhradu. Fakturácia takýchto finančných náhrad nie je predmetom DPH, pretože zo strany odberateľa nedochádza k dodaniu služby.

Prečítajte si tiež: Možnosti pre osoby s ŤZP: Peňažný príspevok

Ekonomický charakter služby

I keď služby na účely DPH majú veľmi širokú pôsobnosť, predmetom dane sú vtedy, ak majú ekonomický (hospodársky) charakter.

Priama väzba medzi službou a platbou

Pre posúdenie poskytovania služieb, ktoré sú predmetom dane, je nutná priama väzba medzi poskytnutou službou a obdržanou platbou. Ak jednotliví príjemcovia získavajú úžitok zo služieb, je odvodený nepriamo z úžitku, ktorý plynie všeobecne pre odvetvie ako celok. Nemôže byť preto usúdené, že jednotliví príjemcovia odvodzujú úžitok z výkonu špecifických činností poskytovateľa. Navyše, musí existovať vzťah medzi výškou úžitku, ktorý získavajú jednotliví príjemcovia zo služieb poskytovaných poskytovateľom, a čiastkou povinného poplatku, ktorý sú povinní podľa vládneho nariadenia zaplatiť.

Bezodplatné poskytovanie služieb a DPH

V prípade poskytnutia služieb bez obdržania jednoznačnej jednostrannej odplaty, ktorá má priamu spojitosť s poskytnutou službou, nemôže takéto poskytnutie služby predstavovať plnenie „voči platbe“, a teda podliehať DPH.

Právny vzťah medzi poskytovateľom a príjemcom služby

K dodaniu tovaru alebo k poskytnutiu služby za odplatu, ktoré sú predmetom dane, dochádza len za predpokladu existencie právneho vzťahu medzi poskytovateľom služby a jeho príjemcom. Predmetom DPH je služba za predpokladu existencie právneho vzťahu medzi poskytovateľom a príjemcom služby.

Poskytovanie služieb bez priamej úplaty

Tam, kde činnosť osoby spočíva vo výlučnom poskytovaní služieb bez priamej úplaty (napr. obchodná komora založená s cieľom podpory obchodu poskytovala bezplatne informácie a poradenstvo obchodníkom), neexistuje základ pre vymeranie dane a uvedené bezodplatné služby nie sú predmetom DPH. Za týchto okolností musí byť osoba poskytujúca služby zahrnutá medzi konečných spotrebiteľov, pretože sa nachádza na konečnom stupni výrobného a distribučného reťazca. Za týchto okolností sú služby poskytnuté bezodplatne svojím charakterom odlišné od zdaniteľných plnení.

Prečítajte si tiež: Sluchové pomôcky: Kto má nárok?

Princíp fiškálnej neutrality

Európsky súdny dvor (ESD) zastáva názor, že zásada fiškálnej nestrannosti bráni všeobecnému rozlišovaniu pri ukladaní DPH medzi zákonnými a nezákonnými transakciami. To neplatí v prípade poskytovania výrobkov, ako sú narkotiká, ktoré majú osobitnú charakteristiku, vzhľadom na to, že vďaka svojej povahe sú predmetom celkového zákazu predaja vo všetkých členských štátoch s výnimkou prísne kontrolovaných ekonomických kanálov pre používanie na lekárske a vedecké účely.

Ekonomické činnosti a DPH

Ekonomické činnosti sa musia posudzovať pre účely uplatňovania samotného spoločného systému DPH nezávisle od ich účelu alebo účinku a na základe ekonomickej reality.

Hospodárska činnosť a prípravné činnosti

Hospodárska činnosť môže pozostávať z viacerých po sebe nasledujúcich činností. Z judikatúry vyplýva, že pojem hospodárskej činnosti v zmysle šiestej smernice nepozostáva nevyhnutne z jediného konania, ale môže pozostávať zo série po sebe nasledujúcich konaní. Prípravné činnosti musia byť tiež považované za hospodárske činnosti v zmysle šiestej smernice. Ktokoľvek vykonáva prípravné činnosti, musí byť následne považovaný za zdaniteľnú osobu a má právo na odpočet.

Zásada daňovej neutrality

Smernica má zabezpečiť dodržiavanie zásady daňovej neutrality, ktorá okrem iného vylučuje, aby bolo z hľadiska DPH odlišne zaobchádzané s poskytovaním podobných služieb, ktoré si navzájom konkurujú. Toto ustanovenie zohľadňuje situáciu, v ktorej sa verejnoprospešné organizácie ako subjekty verejného práva zúčastňujú a ktorých sa môžu zúčastniť aj osoby v režime súkromného práva. Ak by teda nezdanenie predmetnej činnosti malo za následok narušenie voľnej súťaže, prevádzkovanie krematória obcou by malo byť zdanené.

Bezplatná doprava zamestnancov

V prípade, ak platiteľ zabezpečoval podľa kolektívnej zmluvy svojim zamestnancom bezplatnú dopravu z miesta bydliska do miesta výkonu práce, ESD vo svojom stanovisku vychádzal zo špecifických podmienok posudzovaného prípadu, kedy bolo preukázané, že je problém pri zabezpečení iného dostupného dopravného prostriedku a tiež dochádzalo k častým zmenám miesta výkonu práce zamestnancov. Boli teda preukázané objektívne dôvody, aby zamestnávateľ za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti zabezpečil dopravu zamestnancov do miesta výkonu práce, a preto táto doprava mala súvislosť s jeho podnikateľskou činnosťou. ESD zaujal názor, že za odplatu nemožno považovať časť práce vykonanej zamestnancom, a teda neexistuje odplata v subjektívnej hodnote a priamej spojitosti s poskytnutou službou - zabezpečením dopravy, teda nedochádza k plneniu za odplatu.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o žiadosti o dôchodok

Kompenzácia za nepokračovanie v činnosti

V prípade, ak sa platiteľ za odplatu zaviaže nepokračovať v určitej činnosti a táto skutočnosť neprináša úžitok konkrétnej osobe, ale ide o všeobecný záujem, nedochádza k poskytnutiu služby, ktorá by bola predmetom DPH.

Prenájom hmotného majetku a hospodárska činnosť

Prenájom hmotného majetku predstavuje využívanie daného majetku, ktoré musí byť klasifikované ako hospodárska činnosť, ak sa tak činí s cieľom získavania pravidelného príjmu. Je na tej osobe, ktorá si chce uplatniť odpočet DPH, aby preukázala splnenie kritérií zdaniteľnej osoby - daňové orgány môžu požadovať, aby deklarovaný zámer bol podložený objektívnym dôkazom. Jedným z faktorov, na základe ktorého sa posúdi, či osoba podliehajúca dani nadobudla tovar na účely jej hospodárskych činností, je povaha predmetného tovaru. V prípade jeho využívania na podnikateľské aj súkromné účely predstavuje jednu z možností overenia si toho, či sa príslušná činnosť vykonáva s cieľom získavania pravidelného príjmu, porovnanie okolností, za ktorých príslušná osoba skutočne využíva majetok, s okolnosťami, za ktorých sa táto činnosť typicky vykonáva.

Politická strana ako zdaniteľná osoba

K otázke, či sa z titulu uvedených činností politická strana považuje za zdaniteľnú osobu, ESD uviedol, že na to, aby politická strana mohla trvale vykonávať svoju činnosť, musí byť financovaná z verejného rozpočtu podľa zákona o financovaní politických strán, rôznych darov a členských príspevkov. Pravidelné príjmy pochádzajú len z financovania z verejného rozpočtu a členských príspevkov, pričom tieto príjmy predovšetkým vyrovnávajú straty, ktoré vznikli z činnosti externej propagácie. Uvedenými činnosťami navyše strana uskutočňuje komunikačnú činnosť v rámci plnenia svojich politických cieľov, ktorá sa zameriava na šírenie jej názorov ako politickej organizácie. Má prispievať k formovaniu politickej vôle s cieľom účasti na výkone politickej moci.

Protihodnota a základ dane

Pojem poskytovanie služieb za protihodnotu predpokladá existenciu priamej súvislosti medzi poskytnutou službou a prijatou protihodnotou. Základ dane pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služieb je protihodnota skutočne prijatá na tento účel. Táto protihodnota je teda subjektívnou hodnotou, a to hodnotou skutočne prijatou a nie hodnotou stanovenou na základe objektívnych kritérií.

Komplexné plnenie - dodávka tovaru alebo poskytovanie služieb

Na účely určenia, či jediné komplexné plnenie sa má považovať za dodávku tovarov alebo poskytovanie služieb, treba zohľadniť všetky okolnosti, za ktorých sa predmetné plnenie vykonáva, aby bolo možné nájsť charakteristické prvky a medzi nimi identifikovať prevažujúce prvky. Prevažujúci prvok musí byť určený z pohľadu priemerného spotrebiteľa a v rámci celkového posúdenia zohľadniť nielen kvantitatívnu, ale aj kvalitatívnu relevantnosť prvkov poskytovania služieb vo vzťahu k prvkom, ktoré sa týkajú dodávky tovarov. Nie je rozhodujúca kvantitatívna prevaha prvkov poskytovania reštauračných služieb vo vzťahu k prvkom prípravy jedál a ich dodávky, ale je dôležité, či pri celkovom posúdení kvalitatívne prevažuje poskytovanie služieb charakteristických pre pohostenie.

Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby

Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa (príjemcu plnenia) alebo od inej osoby, za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Protihodnotou za plnenie sa rozumie odplata, ktorá nemusí byť vždy platená v peniazoch, ale môže ísť aj o platenie inou formou, napr. v naturáliách, ktorú je možné vyjadriť v peniazoch. Protihodnota, ktorú dodávateľ má prijať alebo prijal za dodaný tovar alebo službu, ktoré podliehajú zdaneniu, obsahuje aj sumu dane a pri určení základu dane, z ktorého sa daň vypočítava, sa protihodnota zníži o sumu dane.

DPH výpočet

DPH sa vypočíta podľa vzorca, kde v čitateli je cena vrátane DPH vynásobená príslušnou sadzbou dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej sadzby dane. Ak je však osobitne dohodnutá cena bez DPH, a dodanie podlieha zdaneniu, základom dane je cena bez DPH a DPH sa vypočíta podľa vzorca, v čitateli ktorého je cena bez DPH vynásobená príslušnou sadzbou dane a v menovateli číslo 100. Ak požadovaná odplata má byť bez DPH, napr. v prípade, že ide o oslobodenú transakciu, základ dane sa rovná dohodnutej protihodnote. Ak podmienky pre oslobodenie od dane nie sú splnené a dodanie má podliehať zdaneniu, základom dane je odplata, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať, znížená o daň. DPH sa v takomto prípade vypočíta podľa vzorca, kde v čitateli je odplata, ktorá je vrátane DPH, vynásobená príslušnou sadzbou dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej sadzby dane.

Povinnosť platiť daň príjemcom plnenia

Pokiaľ ide o dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku, pri ktorých má povinnosť platiť daň príjemca plnenia podľa §69 zákona o DPH, základom dane je dohodnutá protihodnota. Protihodnota neobsahuje DPH z dôvodu, že dodávateľ nie je povinný uplatniť a odviesť daň. Daň do štátneho rozpočtu odvádza príjemca plnenia, odberateľ.

Protihodnota a naturálie

Súdny dvor EÚ už rozhodol, že zmluvy o výmene, v ktorých je protihodnota v zásade vyjadrená v naturáliách, a plnenia, pri ktorých je protihodnota vyjadrená v peniazoch, z ekonomického a obchodného hľadiska predstavujú dve rovnocenné situácie. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ môže protihodnota za poskytnutie služieb alebo tovarov spočívať v dodaní tovaru alebo služby a na základe tohto predstavovať základ dane v zmysle čl. 73 smernice ( §22 ods.1 zákona o DPH), ak existuje priama a bezprostredná súvislosť medzi poskytnutými plneniami, a ak sa dá vzájomné plnenie vyjadriť v peniazoch. Ak hodnota nie je vyjadrená sumou peňazí dohodnutou medzi stranami, na to, aby bola subjektívnou, musí ísť o hodnotu, ktorú príjemca poskytnutých služieb predstavujúcich protihodnotu za dodanie tovaru priradí službám, ktoré mu majú byť poskytnuté, a ktorá zodpovedá sume, ktorú má v úmysle na tieto účely zaplatiť.

Dotácie a príspevky

Dotáciu alebo príspevok priamo viazaný na cenu zdaniteľného plnenia ide v prípade, ak ide o tri strany: subjekt poskytujúci dotácie, subjekt, ktorý má z nich prospech a kupujúci, ktorému dotovaný subjekt dodáva tovary alebo služby. Pojem dotácie priamo viazané na cenu sa musia vykladať tak, že pokrývajú len dotácie alebo príspevky, ktoré predstavujú celú odplatu alebo časť odplaty za dodanie tovarov alebo poskytnutie služieb a ktoré zaplatila tretia strana dodávateľovi alebo predávajúcemu.

Podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bola dotácia predmetom dane

• Dotácia musí byť poskytnutá vo väzbe na konkrétne plnenie (tovary a služby) poskytované príjemcom dotácie (pričom sa nejedná o plnenia uskutočňované voči poskytovateľovi dotácie).
• Musí existovať priama väzba medzi poskytnutým plnením a dotáciou. Tento vzťah je možné preveriť na základe porovnania ceny daného plnenia s jeho bežnými výrobnými nákladmi.
• Ďalšou možnosťou je preverenie, či by došlo k zrušeniu, resp. k zníženiu týchto dotácii alebo príspevkov, keby nebolo plnenie poskytované.
• V okamihu, kedy je zistená vnútorná súvislosť medzi dotáciou a plnením poskytnutým vďaka tejto dotácie, musí byť cena plnenia v jej základných rysoch prinajmenšom identifikovateľná. Nemusí však byť ešte jednoznačne stanovená. Postačujúce je, pokiaľ je zrejmá väzba medzi znížením ceny a poskytnutou dotáciou.
• Väzba medzi dotáciou a cenou plnenia sa musí jednoznačne prejaviť pri analýze jednotlivých prípadov okolností úhrady odplaty za plnenie.

Stravovacie služby zamestnancom

Pri stravovacích službách poskytnutých za protihodnotu zamestnávateľom, platiteľom dane, svojim zamestnancom nevchádza do základu dane príspevok zamestnávateľa k cene jedla, ktorý si môže dať zamestnávateľ do výdavkov (nákladov) na účely dane z príjmov, alebo príspevok poskytnutý zo sociálneho fondu pri poskytnutí stravovacej služby. Protihodnotu vždy poskytuje kupujúci, zákazník alebo tretia strana, a teda nikdy dodávateľ alebo poskytovateľ plnenia sám.

Dane, clá a poplatky

Do základu dane vchádzajú aj dane, napr. spotrebná daň z minerálnych olejov. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že na preukázanie toho, či daň, clo alebo poplatok, sa musí zahrnúť do základu dane alebo naopak, musí byť z tohto základu dane vylúčená, je potrebné najprv určiť, či spadá pod pojem „dane, clá a poplatky“ v zmysle čl. 78 prvého odseku písm. a) smernice 2006/112/ES ( §22 ods.2 pism. a) zákona o DPH) a ďalej, či sa na ňu vzťahuje výnimka stanovená v čl. 79 prvého odseku písm. c) tejto smernice ( §22 ods.3 prvá veta zákona o DPH). Na to aby dane, clá a poplatky mohli byť zahrnuté do základu dane, aj keď samé o sebe nepredstavujú pridanú hodnotu a nie sú ekonomickou protihodnotou za dodanie tovaru alebo služby, musia sa priamo vzťahovať na toto dodanie.

Náklady súvisiace s dodaním tovaru alebo služby

Pri určení základu dane u dodávateľa je potrebné rozlišovať, či ide o nákladovú položku dodávateľa alebo prijímateľa, resp. či ide o takú nákladovú položku, ktorá u dodávateľa predstavuje samostatné dodanie tovaru alebo služby alebo ktorá vznikla v spojitosti s dodaním tovaru alebo služby. Do základu dane vchádzajú všetky náklady, ktoré dodávateľovi tovaru alebo služby vzniknú v spojitosti s dodaním tovaru alebo s poskytnutím služby, t.j. majú sa zahrnúť do ceny plnenia a nezdaňujú sa samostatne, napr. poštovné, balné, prepravné, atď. Osobitne je možné zdaňovať také plnenia, ktoré tvoria samostatné dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. Suma, ktorá je nákladovou položkou prijímateľa plnenia a nie je nákladom dodávateľa, sa do základu dane u dodávateľa nezahŕňa.

Výdavky zaplatené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka

Výdavky zaplatené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka sú považované za tzv. „prechodné položky“ a nevchádzajú do základu dane ( §22 ods.3 zákona o DPH). Zdaniteľná osoba musí predložiť dôkaz o skutočnej výške výdavkov uvedených v písm. c) prvého odseku čl. 79 cit. smernice a nesmie odpočítať DPH, ktorá mohla byť účtovaná.

Slobodné povolania

U osôb, platiteľov dane, ktorých činnosť je vykonávaná ako slobodné povolania, ktoré majú odmenu určenú osobitnými predpismi (napr. súdni exekútori, notári, advokáti, znalci, tlmočníci), je základom dane odplata, ktorú tieto osoby dostanú alebo majú dostať, znížená o daň. Do základu dane sa nezahŕňajú prijaté úhrady za výdavky platené v mene a na účet inej osoby, tzv. prechodné položky.

Mandátna zmluva

Ak na základe mandátnej zmluvy mandatár pre zdaniteľnú osobu (mandanta) v mene mandanta a na jeho účet zariadi za odmenu (odplatu) určitú obchodnú záležitosť, základom dane u mandatára je len odmena prijatá od mandanta. V prípade, ak je mandatár splnomocnený mandantom vybrať platbu od tretej osoby (kupujúceho), prijatá platba za zariadenie obchodnej záležitosti mandatárom od tretej osoby (kupujúceho) nevchádza do základu dane u mandatára z dôvodu, že mandatár pri prijatí platby koná v mene a na účet mandanta.

Zálohované obaly

Zákon o DPH v §19 ods.10 pri zálohovaných obaloch ustanovuje určenie vzniku daňovej povinnosti zo zálohovaných obalov na nápoje osobitným spôsobom u vybranej skupiny dodávateľov, a to u dodávateľov, ktorí ako prví v poradí uvádzajú na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s nápojom a zároveň im umožňuje odpočítanie dane pri kúpe zálohovaných obalov. Osobitná úprava zákona o DPH sa vzťahuje výhradne na dodanie a vrátenie zálohovaných obalov, ktoré je možné podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o odpadoch“) definovať ako zálohované obaly opakovane použiteľné, u ktorých je vyhláškou MŽP SR pevne stanovená výška zálohy, ktorej vrátenie sa spotrebiteľovi zaručuje pri vrátení tohto obalu.

Predmet dane a oslobodenie od dane

Predmet dane vymedzuje zákon č. 222/2004 Z. z. V rámci takto zadefinovaného predmetu dane zákon ďalej určuje, čo sa nepovažuje za dodanie tovaru alebo služby a súčasne vymedzuje tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane. Medzi týmito kategóriami je rozdiel v tom, že aktivita platiteľa dane, ktorá nie je predmetom dane, dani nepodlieha, t. j. zákon o DPH sa na ňu nevzťahuje a platiteľ toto plnenie neuvádza ani v daňovom priznaní. Na druhej strane plnenia oslobodené od dane sú predmetom dane, t. j. platiteľ ich uvádza v daňovom priznaní, ale daň pri ich dodaní neuplatňuje.

Tovar a služby, ktoré nie sú predmetom dane

• vzoriek na kontrolné účely podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 128/2002 Z. z.
• predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku a vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú jednotku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva v prípade, ak nadobúdateľ je platiteľom dane alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods.

Tovar a služby oslobodené od dane

Medzi služby oslobodené od dane bez možnosti odpočítania dane zadefinované v § 29 až § 41 patria predovšetkým činnosti, ktoré majú verejnoprospešný charakter, napr. poštové služby, služby zdravotnej a sociálnej starostlivosti a pod. Činnosti zadefinované v § 29 až § 41 sa nezahŕňajú do obratu pre účely registrácie za platiteľa dane podľa § 4 ods. 9 zákona o DPH (okrem finančných a poisťovacích služieb, ktoré do obratu nevstupujú iba vtedy, ak sú poskytované ako doplnkové služby). Platiteľ, ktorý dodáva tieto služby, nemôže si odpočítať daň ( § 49 ods. 3) s výnimkou finančných služieb alebo poisťovacích služieb poskytnutých zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskych spoločenstiev alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskych spoločenstiev. Ak platiteľ dodáva tovary a služby oslobodené od dane bez možnosti odpočítania dane a súčasne tovary a služby, pri ktorých si môže odpočítať daň, postupuje pri určení pomernej výšky odpočítateľnej dane podľa § 50, t. j. aplikuje koeficient.

Univerzálne poštové služby

Oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby vymedzené § 3 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov a súčasne aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou. Zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách ich definuje ako poštové zásielky a poštový platobný styk. Univerzálnymi poštovými službami podľa citovanej právnej normy je súbor trvalo poskytovaných poštových služieb za prijateľné ceny, a to za rovnakých podmienok a v určenej kvalite dostupných všetkým užívateľom v prístupových mestách. Univerzálna poštová služba sa vzťahuje aj na medzinárodný poštový styk. Poskytovať univerzálnu poštovú službu môže poštový podnik iba na základe poštovej licencie vydanej Poštovým úradom.

Zdravotná starostlivosť

Oslobodené od dane je poskytovanie zdravotnej starostlivosti štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami podľa osobitného predpisu ( zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, od. 1. 1. 2005 aj zákon č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov) a tovary a služby so zdravotnou starostlivosťou priamo súvisiace, poskytované týmito zdravotníckymi zariadeniami. Za tovar súvisiaci s poskytovaním zdravotnej starostlivosti možno považovať napr. Podľa § 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je zdravotnou starostlivosťou súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Okrem zdravotnej starostlivosti tento zákon vymedzuje aj neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorá je poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorý bezprostredne ohrozuje jej život. Neodkladná starostlivosť je aj starostlivosť pri pôrode a súčasťou tejto starostlivosti je aj neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, príp.

#

tags: #poskytnutie #služby #zákazníkom #bezodplatne #DPH