
Postihnutie je komplexný fenomén, ktorý môže mať rôzne príčiny a prejavovať sa v mnohých formách. Tento článok sa zameriava na rôzne druhy postihnutia, ich príčiny a dôsledky, ako aj na možnosti podpory a začlenenia osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti.
Postihnutie sa dá rozdeliť do niekoľkých základných skupín:
U mnohých ľudí sa môže vyskytovať kombinácia viacerých druhov postihnutia. Napríklad, starší človek môže trpieť demenciou a zároveň byť imobilný v dôsledku úrazu.
Telesné postihnutie sa zvyčajne definuje ako stav, keď človek nemôže fyzicky vykonávať určité činnosti. Môže ísť o poruchu pohybového ústrojenstva, svalov, skeletu alebo o neurologické poškodenie. Dôležitým prejavom je obmedzená hybnosť alebo úplná imobilita.
Príčiny telesných postihnutí môžu byť rôzne:
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na viacnásobné postihnutie
Telesné postihnutia sa často objavujú už v detstve a vyžadujú si pomoc opatrovateľa. S pribúdajúcim vekom sa môžu objaviť ďalšie druhy postihnutí v priebehu života, ako sú prepuknutia progresívnych ochorení alebo stavy po úrazoch vedúce k imobilite.
Zdravotné postihnutie sa zvyčajne týka stavov, ktoré súvisia s inými funkciami tela, než je pohybový aparát.
Niektoré dlhodobé ochorenia nevyžadujú starostlivosť opatrovateľa, zatiaľ čo iné môžu spôsobovať progresívne zhoršovanie stavu a prekrývať sa s telesným postihom (skleróza multiplex, onkologické ochorenia).
Mentálne postihnutie sa delí do dvoch podkategórií:
Ľudia s mentálnym postihnutím majú k dispozícii osobnú asistenciu, ktorá im umožňuje viesť relatívne samostatný život.
Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty
Staroba nie je postihnutie, ale normálny vývoj. Niektorí starší ľudia sú zdraví, iní potrebujú opateru. S pribúdajúcim vekom často ubúda síl a pridružia sa rôzne chronické ochorenia, mozgové či srdcové príhody.
Časté stavy, kedy je potrebná opatera:
Kombinované zdravotné aj telesné znevýhodnenie nie je ojedinelé. Napríklad, deti s DMO trpia okrem telesných problémov aj mentálnou nedostatočnosťou. Ľudia s Downovým syndrómom trpia vážnymi telesnými poruchami.
Ľudí s mentálnym postihnutím spoločnosť často vníma ako "iných". Spoločnosť má určité normy a ideály krásy a úspešnosti. Ľudia s mentálnym postihnutím sa odlišujú od týchto noriem a majú určité limity, ktoré im zabránia dosiahnuť určité vzdelanie alebo kariéru.
Človek s mentálnym postihnutím môže mať niektoré schopnosti vysoko vyvinuté, ale iné zasa oslabené. K týmto schopnostiam patrí schopnosť komunikácie, sebestačnosti, sociálneho kontaktu, praktické zručnosti, schopnosť čítať a počítať, pracovať a všeobecná schopnosť a iniciatíva využívať možnosti a žiť nezávisle.
Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím
Mentálne postihnutie nie je možné "liečiť", ale vhodnou výchovou a vzdelávaním je možné naučiť človeka s mentálnym postihnutím veľa vecí.
V minulosti sa používali pojmy, ktoré sa stali dehonestujúcimi. V roku 2009 bola zahájená kampaň za "Ukončenie používania slova Retard".
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH10) z roku 1992 je mentálna retardácia stav zastaveného, alebo neúplného duševného vývinu, ktorý je charakterizovaný najmä narušením schopností, prejavujúcich sa v priebehu vývinového obdobia, prispievajúcich k celkovej úrovni inteligencie.
S vytvorením prvých inteligenčných testov sa otvorila otázka vplyvu dedičnosti a prostredia. Začína sa pomalé odstraňovanie pesimizmu v terapii, rehabilitácii a vzdelávaní.
V roku 2002 definovala mentálne postihnutie ako neschopnosť charakterizovanú signifikantnými obmedzeniami v intelektovom funkcionovaní a adaptívnom správaní. Obmedzenia sa týkajú hlavne adaptívnych schopností z oblasti pojmovej, praktickej a sociálnej inteligencie.
AAIDD identifikuje tri typy inteligencie: pojmovú, praktickú a sociálnu. V súčasnosti sa kladie dôraz na mieru podpory, ktorú takýto človek s mentálnym postihnutím potrebuje.
Každý človek s mentálnym postihnutím je jedinečný subjekt s charakteristickými osobnými črtami.
Je nevyhnutné brať ohľad na jeho individuálne charakteristiky a prostredie, v akom sa pohybuje. Je potrebné pristupovať individuálne a poskytnúť mu takú mieru podpory, ktorá mu umožní začlenenie a sebarealizáciu. Akceptovať ich takých, akí sú.
DMO je jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich ochorení nervového systému u detí. Súčasná medicína nedokáže liečiť prvotnú príčinu vzniku, len zmierniť následky.
Hoci je DMO nevyliečiteľným ochorením, môže liečba priniesť pozitívne výsledky a ovplyvniť kvalitu života postihnutého dieťaťa. Na terapii sa podieľajú špecialisti z viacerých odborov (neurológ, fyzioterapeut, ortopéd, neurochirurg, logopéd, sociálny pedagóg, psychológ). Kľúčovým členom tímu je pacient a jeho rodina.
Cieľ terapie by mal byť zameraný aj na rozvoj zručností a celej osobnosti postihnutého dieťaťa.
Pre dieťa postihnuté DMO je životne veľmi dôležitá plná podpora, trpezlivosť a láskyplná starostlivosť rodičov a najbližšej rodiny. Je potrebné učiť dieťa pohybovať sa a rôzne zručnosti. Jeho psychiku je možné podporiť pripomínaním, že niektoré činnosti môže vykonávať rovnako dobre, ak nie lepšie ako zdravé deti. Pri handicape dieťaťa by mali rodičia pomáhať nenápadne a šetrne a nechať ho, aby si samé vyskúšalo vlastné možnosti a hranicu únosnosti. Treba sa vyhýbať akejkoľvek ľútosti či súcitu.
ADHD je dnes uznávaná ako pomerne častá duševná porucha adolescentov a dospelých, postihujúca 4-5 % dospelej populácie. Porucha má pervazívny dopad na väčšinu hlavných oblastí každodenného života - vrátane pracovného, školského a spoločenského fungovania, ako aj zdravotného správania.
V súčasnosti sa používa príručka DSM-5, vydaná v roku 2013. Kritériá DSM pre diagnostiku ADHD sú uvedené na nasledujúcich slidoch. Najprv je tu zoznam príznakov nepozornosti, ktoré sa musia vyskytovať často - a dospelý musí mať aspoň päť alebo viac z týchto príznakov. Ďalšia skupina príznakov sa týka hyperaktívneho a impulzívneho správania. Opäť platí, že dospelý musí mať aspoň päť z týchto príznakov, a tieto príznaky sa musia vyskytovať často alebo veľmi často.
Príznaky sa musia objaviť už v detstve alebo dospievaní (do 18. roku života) a vyskytovať sa vo viacerých oblastiach života (domov, práca, škola, spoločenský život). Príznaky musia viesť k negatívnym dôsledkom v každodennom živote.
ADHD zahŕňa dve hlavné oblasti neuropsychologických porúch:
Dospelí s ADHD majú ťažkosti s potlačením nechcených myšlienok, uprednostňujú okamžité odmeny a majú nízku emocionálnu sebareguláciu. Hyperaktívne správanie s vekom ustupuje, ale pretrvávajú príznaky impulzivity.
ADHD ovplyvňuje najmä schopnosť udržať pozornosť (vytrvalosť pri plnení úloh), schopnosť odolať rozptýleniam a schopnosť vrátiť sa k nedokončenej úlohe. Pracovná pamäť je vážne narušená.
ADHD zasahuje väčšinu výkonných funkcií mozgu (plánovanie, vytrvalosť, riešenie problémov).
Špeciálne postavenie u detí s DMO má pohybová výchova, ktorá vychádza z kinezioterapie. Pohybová výchova je zameraná na rozvoj jemnej a hrubej motoriky a koordináciu pohybových návykov.
Dôležitý je rozvoj poznávacích a psychických procesov, sebaobslužných návykov a manipulačných schopností, hudobných a výtvarných schopností, citovej a sociálnej adaptácie a akceptovania telesného obmedzenia so snahou o jeho prekonanie.
Telesný vývin je poznamenaný prvým obdobím "vytiahnutosti". Psychický vývin nadobúda vplyvom školy novú kvalitu (vnímanie, pociťovanie, pozornosť, predstavy, fantázia, pamäť, myslenie, reč). Nonkognitívne oblasti osobnosti sa výrazne obohacujú.
Dôležitosť citového rozvoja (vyššie city), motivácie a sebahodnotenia dieťaťa pre jeho vývin.
Je veľmi potrebné poznať a ovládať zásady prvej pomoci pri práci ako učiteľky MŠ alebo vychovávateľky ŠKD.
Ťažké zdravotné postihnutie je poškodenie zdravia zapríčinené ochorením alebo úrazom, ktoré spôsobuje funkčnú poruchu v rozsahu aspoň 50%. O ťažkom zdravotnom postihnutí rozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Dokladom o ťažkom zdravotnom postihnutí je preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pomocou ktorého si jeho držiteľ uplatňuje rôzne výhody a zľavy.
Peňažné príspevky môže poberať iba ťažko zdravotne postihnutý, ktorého príjem neprekročí hranicu určenú zákonom a je na takúto pomoc odkázaný.
Žiadosť o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu a žiadosť o peňažný príspevok na kompenzáciu sa podáva na Oddelení posudkových činností úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska.
tags: #postihnutie #jednej #veci #vznika #príčiny