
Pes equinovarus, známy aj ako konská noha, je vrodená deformita dolnej končatiny, ktorá postihuje novorodencov. Ide o stav, pri ktorom je chodidlo otočené dovnútra a nadol, čo obmedzuje pohyblivosť členkového kĺbu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na toto ochorenie, vrátane jeho príčin, diagnostiky, liečby a prognózy.
Pes equinovarus je relatívne častá vrodená vada, ktorá sa vyskytuje približne u 1 z 1 000 novorodencov. Chlapci sú postihnutí dvakrát častejšie ako dievčatá. Táto deformita môže byť jednostranná alebo obojstranná. Včasná diagnostika a správna liečba sú kľúčové pre zabezpečenie správnej funkcie chodidla a predchádzanie dlhodobým komplikáciám.
Ľudovo nazývaná konská noha je najčastejšia vrodená vada. Noha je nepohyblivá, smeruje nadol a rotuje dovnútra. Vyzerá veľmi nezvyčajne, pretože kosti, svaly, šľachy a väzy sa zle vyvinuli.
Medzi charakteristické príznaky konskej nohy patrí:
Príčina vzniku konskej nohy nie je úplne známa. Predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických a environmentálnych faktorov. Môže sa jednať o problém vo vývoji nohy v prvom trimestri tehotenstva.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na viacnásobné postihnutie
U niektorých detí sa pes equinovarus vyskytuje izolovane, zatiaľ čo u iných môže byť súčasťou komplexnejších syndrómov alebo neurologických porúch, ako je napríklad spinálna muskulárna atrofia. Keď jeden z rodičov sa sám narodil s konskou nohou, pravdepodobnosť, že dieťa zdedí túto vadu, leží medzi 3 až 4 %. U väčšiny novorodencov sa diagnostikuje tzv. idiopatická konská noha, to znamená, že všetky ostatné nálezy sú v norme a dieťa sa vyvíja úplne normálne. Malé percento detí má aj pridružené ochorenia ako napríklad artrogrypóza.
Existuje viacero teórii vzniku. Jedna z nich je tzv. mechanická teória, ktorá hovorí o úzkych pomeroch v maternici. To znamená, že plod nemá dostatok miesta na vývin v maternici. Iní autori si myslia, že pes equinovarus vzniká na podklade deformít kostí, ktoré tvoria chodidlo. Ďalšia teória hovorí o zlom cievnom zásobení kostí. Dá sa povedať, že je mnoho faktorov, ktoré sa podieľajú na vzniku tejto vady. Stále prebiehajú rôzne výskumy, ktoré sa snažia objasniť príčinu.
Diagnóza sa zvyčajne stanovuje už pri narodení na základe klinického vyšetrenia. V niektorých prípadoch môže byť deformita identifikovaná aj prenatálne ultrazvukovým vyšetrením. Pri diagnostike sa hodnotí rozsah deformity, pohyblivosť kĺbov a prítomnosť ďalších ortopedických alebo neurologických abnormalít.
Po prvýkrát sa môže ochorenie diagnostikovať počas ultrazvuku, kde si lekár všimne zlú polohu nožičiek. I vďaka tomu je potom možná včasnejšia príprava na prvé kroky v liečbe, ktoré sú mimoriadne dôležité.
Vzhľadom na klinické prejavy sa dá pes equinovarus potvrdiť počas tehotenstva na ultrazvuku, nedá sa však popísať charakter vady a stupeň poškodenia chodidla. Pomocou RTG sa zhodnotí postihnutie nožičky pred liečbou, niekedy je však veľmi ťažké posúdiť chodidlo z RTG snímku.
Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty
Pes equinovarus sa delí na:
Vzhľadom sa liečebné postupy sa pes equinovarus delí na:
Liečba pes equinovarus je nevyhnutná na zabezpečenie správnej funkcie chodidla a predchádzanie dlhodobým komplikáciám, ako sú poruchy chôdze alebo bolesti. Liečba konskej nohy závisí najmä od stupňa deformity a od veku pacienta. Liečba sa vždy začína pomocou konzervatívnych techník. Po ich zlyhaní prichádzajú na rad operačné techniky.
Konzervatívna, teda neoperačná liečba spočíva v sadrovaní postihnutej nohy a formovaní nohy do normálneho postavenia. Táto liečba sa tiež nazýva technika Ponsetiho sadrovania.
Zlatým štandardom v terapii je Ponsetiho metóda, ktorá zahŕňa postupné manipulácie a sadrovanie nohy, pričom sa postupne koriguje nesprávne postavenie. Po dosiahnutí správnej pozície sa často vykonáva perkutánna tenotómia Achillovej šľachy, aby sa zabezpečila dostatočná pohyblivosť.
Prečítajte si tiež: Ako sa starať o dieťa s telesným postihnutím
Ponsetiho metóda sa zakladá na dokonalých znalostiach funkcie a anatómie nohy a odpovede svalov a väzov na korigujúce opatrenia. Ošetrenie treba začať v prvých dvoch týždňoch života. Primár detskej ortopédie v Speisingu vo Viedni doc. Radler sa už roky venuje sadrovaniu Ponsetiho metódou. Bol v USA žiakom priamo Dr. Ponsetiho a dá sa povedať že pokračuje v jeho šlapajách. Ide o sadrovanie ktorému predchádza špeciálna manipulácia s chodidlom. Takto pripravenú nožičku ľahšie dostane do správnej polohy, teda vbočené chodidlo smeruje presne opačne von. V takejto polohe ho zasadrujú a pravidelne v týždenných intervaloch presadrujú. Už po 2-3 sadrovaniach sú viditeľné výsledky.
Konzervatívna liečba sa delí na dve fázy:
Po úspešnej korekcii je potrebné dlhodobé nosenie dlahy, aby sa zabránilo recidíve deformity. Keď sa vada úplne napraví, dieťa nosí plastové dlahy, ktoré siahajú nad koleno. Dlahy sa ponechávajú dovtedy, pokiaľ dieťa začne chodiť. Ako náhle začne dieťa chodiť, dlahy sa ponechávajú počas denného a nočného spánku do 2-3 rokov. Rodičia s dieťaťom musia počas nosenia plastovej dlahy neustále cvičiť. Správne vyliečená deformita nevyžaduje nosenie ortopedickej obuvi. Lekár pravidelne sleduje dieťa do 14 - 16 veku.
Druhá liečba je operačná. Tá rieši väčšinou už ťažké, rezistentné deformity, ktoré sa nepodarilo vyliečiť sadrovaním. Taktiež sa robia operácie u starších pacientov alebo pri zanedbaných prípadoch, ktoré už nie je možné liečiť sadrovanim. U závažnejších prípadov, alebo ak konzervatívna liečba nie je účinná, môže byť potrebná chirurgická intervencia na uvoľnenie skrátených šliach a väzov.
Nie každý typ vady sa dá vyriešiť iba sadrovaním, často je nutná kombinácia sadrovania a operačnej techniky. Typ operácie a načasovanie zákroku závisí od typu poruchy a od veku dieťaťa. Cieľom operácií je dosiahnutie takmer normálneho postavenia tvaru nožičky a dostatočná pohyblivosť v kĺboch.
Pri správnej a dôslednej liečbe sa u 90% postihnutých detí dosiahnu uspokojivé výsledky. Za uspokojivý výsledok sa označuje schopnosť dieťaťa stúpiť celou plochou chodidla na podložku. Rodičov treba upozorniť, že noha však zostáva natrvalo kratšia. Ďalším prognostickým faktorom je dlhodobé pravidelné cvičenie a stimulácia chodidla. V priebehu rastu chodidla môže kedykoľvek dôjsť k recidíve vady, preto sú nutné pravidelné návštevy u lekára do 16. rokov života.
Ochorenie Pes equinovarus congenitus (PEC) sa ľudovo nazýva aj konská noha. Ide o zle vyvinuté šľachy, svaly, kosti a väzy, ktoré zapríčiňujú neprirodzenú polohu chodidiel, ktoré by neskôr výrazne obmedzovali alebo zabraňovali i pohyblivosti týchto detí. Po zistení tejto skutočnosti prežívajú rodičia istotne ťažké chvíľky. Musia sa vysporiadať s nečakanou výzvou a riešiť problémy, na ktoré matky a otcovia zdravých detí nemusia ani len pomyslieť. V tejto ťažkej situácii im chce byť nápomocné občianske združenie PECKA, ktoré pomáha rodinám na základe skúsenosti jeho samotných členov.
OZ PECKA bolo prirodzeným vyústením po stovkách príspevkoch v internetovej diskusii. Existoval „hlad“ po informáciách. Cieľom je predovšetkým informovať rodičov novorodencov, ktorí sú zrazu postavení pred diagnózu, ktorá im väčšinou nič nehovorí. Každý hľadá rady skúsených rodín. O možnostiach a formách liečby, rôznych pracoviskách u nás aj v zahraničí. Ďalšou veľmi významnou úlohou združenia je možnosť zbierať 2% z dane na pokrytie nákladov liečby v zahraničí, kúpeľnú liečbu a rehabilitácie.
Stále viac rodičov vyhľadáva odbornú starostlivosť vo Viedni, kde pôsobí odborník doc. Radler. Práve vďaka našej činnosti sa veľmi veľa detí dostalo do jeho rúk včas a boli tak uchránení pred dlhodobým sádrovaním s neuspokojivými výsledkami. Často prvý kontakt rodiča s naším OZ je za účelom získania referencií na lekárov. Psychická podpora a praktické rady sú už prirodzenou súčasťou pomoci. Nikto lepšie nepochopí a neporadí, pokiaľ neprežíva presne to isté.
tags: #postihnutie #novorodenca #konske #príčiny #a #liečba