Možnosti vzdelávania dospelých so zdravotným postihnutím: Inklúzia, integrácia a sociálna rehabilitácia

V súčasnosti je téma inkluzívneho vzdelávania veľmi aktuálna, pričom sa často zabúda na jej spojitosť so základnými ľudskými právami. Inklúzia a integrácia sú pojmy, ktoré sa často zamieňajú, no majú odlišný význam. Integrácia predpokladá umiestňovanie žiakov so zdravotným postihnutím do bežného vzdelávacieho prúdu, kde sa od nich očakáva, že sa prispôsobia existujúcej výučbe a organizácii školy. Inklúzia, naopak, predpokladá prispôsobenie vzdelávacieho systému špecifickým potrebám žiakov so zdravotným postihnutím.

Inklúzia vs. Integrácia: Rozdiel v prístupe

Integrácia kladie bremeno prispôsobenia sa na dieťa alebo jeho rodičov, zatiaľ čo inklúzia presúva túto zodpovednosť na školu a štátne orgány. Inklúzia sa netýka len detí so zdravotným postihnutím, ale všetkých detí, celej rozmanitej ľudskej rodiny, vrátane detí nadaných alebo rómskych. Všetky deti by mali byť vzdelávané spoločne, vždy keď je to možné, bez ohľadu na ich odlišnosti. Vzdelávací systém by nemal vnímať deti so zdravotným postihnutím ako problém, ktorý treba vyriešiť, ale ako súčasť rozmanitej školskej populácie.

Právo na vzdelanie a medzinárodné dohovory

Inkluzívne vzdelávanie súvisí so základným právom na vzdelanie, ktoré garantuje Ústava a medzinárodné dohovory o ľudských právach. Najdôležitejším z nich je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Právo na vzdelanie je kľúčové pre realizáciu ďalších ľudských práv, ako je právo na prácu a účasť na správe vecí verejných.

Pred Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím formovali diskusiu o práve na vzdelanie v inkluzívnom prostredí aj ďalšie dokumenty OSN. V roku 1993 prijala OSN Štandardné pravidlá pre vyrovnanie príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sa v článku 6 zaoberali aj otázkou vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím. V roku 1994 nasledovalo Prehlásenie zo Salamanky, ktoré zdôraznilo naliehavosť zaistenia vzdelávania všetkých detí, mládeže a dospelých so špeciálnymi vzdelávacími potrebami v rámci bežného vzdelávacieho systému.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a inkluzívne vzdelávanie

Článok 24 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím upravuje právo na vzdelanie. Štáty, s cieľom realizovať toto právo bez diskriminácie a na základe rovných príležitostí, zaistia inkluzívny vzdelávací systém na všetkých úrovniach. Slovenská republika musí prehodnotiť svoj vzdelávací systém a zmeniť ho tak, aby bol inkluzívny.

Prečítajte si tiež: Možnosti vzdelávania pre dospelých s postihnutím

Pri realizácii práva na vzdelanie štáty zaistia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli z dôvodu svojho postihnutia vylúčené zo všeobecnej vzdelávacej sústavy. Majú mať na rovnakom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému a strednému vzdelávaniu v mieste, kde žijú. Deťom so zdravotným postihnutím musia byť upravené podmienky tak, aby mohli byť vzdelávané inkluzívne v bežnom vzdelávacom prúde.

Primerané úpravy a špeciálne vzdelávanie

Primerané úpravy sú nevyhnutné pre zabezpečenie inkluzívneho vzdelávania. Nezaistenie primeraných úprav môže znamenať diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia. Pri inkluzívnom vzdelávaní je potrebné prehodnotiť rozsah špeciálneho vzdelávania. Nejde o rušenie špeciálnych škôl, ale o transformáciu vzdelávacieho systému tak, aby deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami mohli byť vzdelávané v bežnom vzdelávacom prúde.

Dohovor v článku 24 ods. 4 zaväzuje štát k tomu, aby zamestnal ako učiteľov aj ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí poznajú Braillovo písmo a znakovú reč, a vyškolil učiteľov a personál vo všetkých druhoch vzdelávania tak, aby vedeli poskytnúť plnohodnotné vzdelanie pre ľudí s postihnutím.

Implementácia Dohovoru OSN do školskej legislatívy

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nebol doposiaľ plne implementovaný do školskej legislatívy. Otázku vzdelávania detí so zdravotným postihnutím upravuje § 29 ods. 10 a 11, § 31 ods. 3, § 144 ods. 2, 3 školského zákona. Aj keď školská legislatíva nebola upravená, aby zodpovedala moderným požiadavkám Dohovoru OSN, je nutné tieto ustanovenia interpretovať v súlade s čl.

V oblasti vzdelávania detí so zdravotným postihnutím je veľmi dôležitý koncept primeraných úprav. Školská legislatíva tento koncept jasne neupravuje, ale môžeme sa oprieť o § 144 ods. 2 školského zákona. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že budú vytvorené podmienky v špeciálnych školách - taký výklad by bol totižto v rozpore s Dohovorom OSN.

Prečítajte si tiež: Ako trávia postihnutí voľný čas

Sociálna rehabilitácia ako forma pomoci

Program sociálnej rehabilitácie je vhodnou formou pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti. Sociálna rehabilitácia umožňuje ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote.

Komplexná rehabilitácia

Komplexná rehabilitácia je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.

• Liečebná rehabilitácia: smeruje k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie.
• Sociálna rehabilitácia: smeruje k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na zdravotné postihnutie.
• Pedagogická rehabilitácia: je zameraná na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím.
• Pracovná rehabilitácia: umožňuje nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta.

Technické prostriedky a interaktívne pomôcky pre osoby s VNP

Technologické pomôcky môžu byť účinné pri rozvoji schopností detí s postihnutím.

• Ovládače: umožňujú jednotlivcom s VNP dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich.
• Komunikátory: slúžia ako prostriedok alternatívnej a augmentatívnej komunikácie u jednotlivcov s obmedzenými možnosťami vyjadrovania.
• Interaktívne pomôcky v Snoezelen miestnosti: stimulujú všetky zmysly a umožňujú deťom s VNP aktívne vyvolávať rôzne podnety a získavať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu.

Nové programy práce so žiakmi s VNP

• Program W. Strassmeiera: screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov.
• Bazálna stimulácia: koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené.
• Snoezelen: navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania.

Prístupnosť informácií a celoživotné vzdelávanie

Oblasť vzdelávania ľudí s mentálnym postihnutím je jednou z kľúčových, do ktorých rozvoja sa v ZPMP v SR vkladá veľa energie. V posledných rokoch sa intenzívne pracovalo na tvorbe a zlepšovaní vzdelávacích kurzov pre dospelých ľudí s mentálnym postihnutím. Z nášho pohľadu je nesmierna škoda, že vedomosti a zručnosti, ktoré si človek s mentálnym postihnutím osvojí v škole, počas povinnej školskej dochádzky, nemá ďalej kde rozvíjať a udržiavať.

Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím v Bratislave (IPR)

Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím v Bratislave (IPR) má viac ako 60 ročnú tradíciu. Poskytuje komplexnú sociálnu a pracovnú ale čiastočne aj liečebnú rehabilitáciu a starostlivosť občanom so zdravotným postihnutím. Hlavnú súčasť IPR tvoria Stredná odborná škola pre žiakov s telesným postihnutím (SOŠ pre ŽTP) a Centrum sociálnej a pracovnej rehabilitácie (CSPR).

Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky pre ľudí s epilepsiou

Inkluzívne vzdelávanie v praxi

V súčasnosti sa inkluzívne vzdelávanie stáva čoraz bežnejším štandardom v mnohých krajinách. Na Slovensku sa však stále nachádza v počiatočnej fáze implementácie. Odborná aj laická verejnosť už roky volá po zohľadnení potrieb individuálneho prístupu k žiakom vo výučbe na školách. Dobrou správou je, že s inkluzívnym vzdelávaním konečne počíta aj novela školského zákona, ktorá prvýkrát definuje pojem inkluzívne vzdelávanie a dostáva ho do princípov vzdelávania.

Nové možnosti pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím

Novelou zákona sa otvárajú nové možnosti aj pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím. Po novom budú môcť už aj ony študovať na stredných školách. Doteraz mohli takéto deti ukončiť iba prvý stupeň základnej školy, hoci mali na viac.

tags: #postihnutý #dospelý #vzdelávanie #možnosti