IQ Hodnoty a Mentálna Retardácia: Komplexný Prehľad

Mentálna retardácia, v súčasnosti označovaná ako mentálne postihnutie, je komplexná problematika, ktorá ovplyvňuje život jednotlivcov a ich rodín. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na definíciu mentálnej retardácie, jej klasifikáciu, príčiny, špecifiká vo vzdelávaní a psychosociálne aspekty života ľudí s mentálnym postihnutím. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na ľahkú mentálnu retardáciu, jej špecifiká, vplyv na motoriku a možnosti podpory a vzdelávania.

Definícia a Klasifikácia Mentálnej Retardácie

Mentálna retardácia / retardácia intelektového vývinu je postihnutie, pri ktorom z rôznych príčin dochádza k zníženiu rozumových schopností, zastaveniu, oneskoreniu alebo nedokončeniu vývinu intelektu.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) je mentálna retardácia stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu, charakterizovaný narušením schopností, ktoré sa prejavujú v priebehu vývinového obdobia a prispievajú k celkovej úrovni inteligencie. Ide najmä o schopnosti poznávacie, rečové, motorické a sociálne.

Inými slovami, mentálna retardácia zahŕňa zníženie rozumových schopností, zastavenie, oneskorenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. Dôležité je zdôrazniť, že mentálna retardácia nie je choroba, ale stav, ktorý môže byť spôsobený rôznymi faktormi. Ako uvádza terminologický slovník UNESCO: "mentálna retardácia je celkové zníženie intelektových schopností postihnutého, ktoré vzniklo v priebehu vývinu a ktoré je sprevádzané zníženou schopnosťou orientovať sa v živote."

D. Krejčířová definuje mentálnu retardáciu ako závažné postihnutie vývinu rozumových schopností prenatálnej, perinatálnej alebo rano postnatálnej etiológie, ktoré vedie i k významnému obmedzeniu v adaptívnom fungovaní postihnutého dieťaťa či dospelého v jeho sociálnom prostredí.

Prečítajte si tiež: Dôležitosť hodnôt v zariadeniach pre seniorov

M. uvádza, že mentálna retardácia je súhrnné označenie vrodeného defektu rozumových schopností. Je definovaná ako neschopnosť dosiahnuť zodpovedajúci stupeň intelektového vývinu (menej než 70% normy), hoci bol takýto jednotlivec prijateľným spôsobom výchovne stimulovaný. Okrem úrovne inteligencie môžu byť znížené ďalšie schopnosti a vyskytujú sa zmeny v štruktúre osobnosti.

Stupne Mentálnej Retardácie

Stupeň duševnej zaostalosti sa meria pomocou inteligenčných testov a výsledok sa vyjadruje tzv. inteligenčným kvocientom - IQ. Hodnoty tohto kvocientu sú vyjadrené číslom, ktoré stanovuje jednotne pre celý svet Svetová zdravotnícka organizácia WHO v Ženeve a sú uverejnené v tzv. Medzinárodnej klasifikácii chorôb.

Podľa toho, do akého stupňa je intelekt znížený, hovoríme o ľahkej, stredne ťažkej, ťažkej a hlbokej mentálnej zaostalosti - retardácii.

Stupeň mentálnej retardácie sa určuje pomocou inteligenčných testov, ktorých výsledkom je inteligenčný kvocient (IQ). Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definovala štyri stupne mentálnej retardácie, ktoré sú uvedené v MKCH-10:

• Ľahká mentálna retardácia (F70): IQ 50-69 (kedysi označovaná ako debilita)
• Stredná mentálna retardácia (F71): IQ 35-49 (kedysi označovaná ako imbecilita)
• Ťažká mentálna retardácia (F72): IQ 20-34 (kedysi označovaná ako jednoduchá idiocia)
• Hlboká mentálna retardácia (F73): IQ nižšie ako 20 (kedysi označovaná ako hlboká idiocia)
• Iná mentálna retardácia (F78)
• Nešpecifikovaná mentálna retardácia (F79)

Je však dôležité si uvedomiť, že IQ je len orientačným ukazovateľom a nepostihuje všetky aspekty osobnosti človeka. Číselné hodnoty je potrebné chápať len ako orientačné s vedomím, že vyšetrením nikdy nezískavame presnú hodnotu IQ.

Prečítajte si tiež: BMI a starší dospelí

Typológia a Druhy Mentálneho Postihnutia

Okrem klasifikácie podľa stupňa závažnosti existujú aj ďalšie typológie mentálneho postihnutia, ktoré zohľadňujú etiológiu a dobu vzniku:

• Oligofrénia: Všeobecný termín pre vrodené alebo získané mentálne postihnutie v ranom veku.
• Demencia: Získané mentálne postihnutie v neskoršom veku, spôsobené organickým poškodením mozgu.
• Sociálne podmienené mentálne postihnutie: Mentálne postihnutie spôsobené nepriaznivými sociálnymi a environmentálnymi faktormi.

Ďalej sa rozlišujú typy mentálneho postihnutia na základe prejavov správania:

• Eretický typ: Hyperaktívny, nepokojný, s impulzívnym správaním.
• Apatický typ: Pasívny, nezáujem o okolie, s nízkou motiváciou.
• Nevyhranený typ: Bez špecifických charakteristík správania.

Príčiny Mentálnej Retardácie

Príčiny mentálnej retardácie môžu byť rôzne a komplexné. Medzi najčastejšie príčiny patria:

• Teratogénne vplyvy v prenatálnom období: Ide o faktory, ktoré narúšajú normálny vývin plodu počas tehotenstva. Konkrétne to môžu byť fyzikálne, chemické a biologické vplyvy (napr. poškodenie plodu počas ťažkého pôrodu, vplyvom nedostatku kyslíka, infekčného ochorenia u matky počas raného tehotenstva - nebezpečná je napr. rubeola, či toxoplazma).
• Vrodené faktory: Dedičné faktory pochádzajú od predkov a prejavujú sa už pred počatím. Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia. Takže mentálne postihnutie môže vzniknúť kvôli poruche v štruktúre, alebo vo funkcii genetického aparátu (chromozómová porucha - napr. Downov syndróm).
• Poškodenie mozgu po narodení: Mentálne postihnutie, ktoré vzniká na základe postnatálneho poškodenia mozgu - narušenie rozvoja rozumových schopností - napr. po poškodení CNS, alebo prekonaní meningitídy v ranom detstve.

Medzi najčastejšie príčiny patria:

• Prenatálne faktory: Faktory pôsobiace počas tehotenstva, ktoré poškodzujú normálny vývin plodu. Patria sem fyzikálne, chemické a biologické vplyvy, ako sú infekčné ochorenia matky (napr. rubeola), užívanie alkoholu alebo drog, vystavenie žiareniu a iné.
• Vrodené faktory: Dedičné faktory, ktoré majú svoj pôvod pred počatím. Chromozómové aberácie, ako napríklad Downov syndróm, vznikajú v čase počatia. Genetické faktory zahŕňajú rôzne chromozómové poruchy (napr. Downov syndróm, Edwardsóv syndróm, Turnerov syndróm), metabolické poruchy (napr. fenylketonúria) a iné genetické abnormality.
• Perinatálne faktory: Poškodenie mozgu počas pôrodu, napríklad v dôsledku nedostatku kyslíka.
• Postnatálne faktory: Poškodenie mozgu po narodení, spôsobené napríklad úrazmi, infekciami (napr. meningitída, encefalitída) alebo toxickými látkami.
• Sociálne faktory: Extrémne zanedbávanie a nedostatok stimulácie v ranom detstve.

Príčiny sú rôzne a často pôsobia vo vzájomnej kombinácii.

Prečítajte si tiež: Súčasná hodnota a príklady

Špecifiká vo Vzdelávaní Detí s Mentálnym Postihnutím

Vzdelávanie detí s mentálnym postihnutím vyžaduje individuálny prístup a prispôsobenie vzdelávacieho programu ich špecifickým potrebám. Možnosti vzdelávania zahŕňajú:

• v špeciálnej škole pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím (tu má dieťa do vzdelávania automaticky zaradené jemu potrebné špecifické predmety podľa stupňa mentálneho postihnutia)
• v špeciálnej triede pre žiakov s mentálnym postihnutím, zriadenej v bežnej škole (ak škola má takúto triedu zriadenú)
• v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť na vzdelávanie konkrétneho žiaka primerané, jemu potrebné podmienky (podmienkou je, že škola musí mať školského špeciálneho pedagóga)

Dieťa s ľahkým stupňom mentálneho zaostávania sa vzdeláva podľa Varianu A vzdelávacieho programu pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pre primárne vzdelávanie. Žiak s MP, ktorý je integrovaný v bežnej triede ZŠ sa vzdeláva taktiež podľa tohto vzdelávacieho programu, na základe ktorého je vypracovaný jeho individuálny vzdelávací program (IVP).

Vzdelávací program pre žiakov s mentálnym postihnutím sa člení na tri varianty v závislosti od stupňa mentálneho postihnutia:

• Variant A: Pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia.
• Variant B: Pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia.
• Variant C: Pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.

Dôležitou súčasťou vzdelávania je pracovné vyučovanie, ktoré vedie žiakov k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností. Vyučovací predmet pracovné vyučovanie u žiakov s mentálnym postihnutím patrí medzi hlavné vyučovacie predmety. Vo vzdelávaní žiakov s mentálnym postihnutím má takú váhu, ako napríklad matematika a slovenský jazyk v bežnej základnej škole. Pracovné vyučovane plní aj dôležitú rehabilitačnú funkciu a najmä vedie žiaka k nadobúdaniu pracovných návykov a motorických zručností, ktoré majú pre jeho ďalší život rozhodujúcu úlohu. Má tri základné zložky: práce v dielni, pestovateľské práce a práce v domácnosti. Vo vyšších ročníkoch je tento predmet predprofesionálnou prípravou na budúce povolanie.

Ukončením posledného ročníka ZŠ žiaci s MP nadobúdajú primárne vzdelanie - nie nižšie sekundárne, ako ostatní bežní žiaci základnej školy. Preto v ďalšom vzdelávaní nemôžu pokračovať - a to ani formou integrácie - v bežných stredných školách, pretože v týchto je predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie stredné vzdelanie. Žiaci s mentálnym postihnutím môžu však pokračovať vo svojej ďalšej profesionálnej príprave vzdelávaním v špeciálnom odbornom učilišti, alebo v praktickej škole. Špeciálne odborné učilište - poskytuje odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností a žiaci sa uplatnia v ďalšom bežnom živote na pozíciách pomocných kvalifikovaných pracovných síl. Môže mať aj prípravný ročník, v ktorom sa žiak vyprofiluje na určitý učebný odbor. Praktická škola - poskytuje prípravu na jednoduché pracovné činnosti, pripravuje na život v rodine, učí práce v domácnosti, učí sebaobsluhe, zaučí žiakov tak, aby mohli vykonávať jednoduché pracovné činnosti zväčša pod dohľadom inej osoby.

Psychosociálne Osobitosti a Charakteristika Jednotlivých Stupňov Mentálnej Retardácie

Pri hodnotení poruchy psychického vývinu sa nezdôrazňuje zaostávanie rozumových schopností mentálne retardovaného, ale dôraz sa kladie na charakteristiku rozvoja celej jeho osobnosti (Dolejší, 1978). Aj keď rozumové schopnosti zostávajú obmedzené, nepokladá sa dnes mentálna retardácia za stav nemenný.

Ľahká Mentálna Retardácia

Ľahká mentálna retardácia znamená relatívne najmenšiu mieru poškodenia, obmedzenia komplexného vývinu. Toto obmedzenie vývinu nemusí byť nápadné, pri porovnaní s intaktnými rovesníkmi je však zjavné. U ľahko mentálne postihnutých sa najvýraznejšie odchýlky od normy pozorujú v oblasti kognície, komunikácie, správania a autoregulácie. Vančová (2005, s.156) hovorí o osobitostiach ľahko mentálne postihnutých: „Majú problémy s učením, myslením, vnímaním, pozornosťou, pamäťou, abstrakciou, dedukciou, úsudkom, logickým myslením". Reč ľahko mentálne postihnutých je v porovnaní s intaktnými chudobnejšia, je narušená po stránke obsahovej i formálnej. Častý je dysgramatizmus, pasívny slovník je bohatší ako aktívny. Sú ľahko ovplyvniteľní, manipulovateľní, nekritickí voči sebe i ostatným, sú málo zvedaví, vynaliezaví a tvoriví. V správaní sú impulzívni alebo naopak príliš pasívni. V motorickej, senzorickej a sebaobslužnej stránke nie sú prítomné závažnejšie problémy a poruchy, prejavujú sa skôr ako mierne vývinové zaostávania, ktoré je možné stimuláciou a edukáciou podnecovať a rozvíjať. Majú konkrétno-názorné myslenie, nedostatky v myšlienkových operáciách, najmä v analýze a syntéze, abstrakcii, porovnávaní, sú jedny z hlavných špecifík procesu myslenia mentálne postihnutých.

Okrem týchto sa popisujú i ďalšie osobitosti:

• Porucha organizácie myšlienkovej činnosti
• Tendencia k stereotypnému mysleniu
• Nedôslednosť myslenia
• Nekritičnosť myslenia
• Pomalšie utváranie pojmov

Ich sociálna prognóza je veľmi priaznivá. Väčšina sa zaraďuje do pracovného procesu ako kvalifikovaní, alebo nekvalifikovaní pracovníci, dosiahnu úroveň sociálnej adaptácie a integrácie.

Pri vhodnej edukácii, školskej i rodinnej výchove, adekvátnom vedení, akceptácii zo strany komunity a vytvorení vhodných podmienok majú ľudia s ľahkým mentálnym postihnutím predpoklady plne sa zaradiť do spoločnosti.

Stredná Mentálna Retardácia

Osoby so stredným stupňom mentálnej retardácie opisujú autori špeciálnopedagogickej literatúry ako osoby s výrazne zníženými schopnosťami chápania, komunikácie a úkonov sebaobsluhy.

Badateľné je aj zaostávanie v motorike, niekedy, najmä ak sú pridružené i somatické poruchy, v pohybe a koordinácii. Myslenie je primitívne, pozornosť a koncentrácia sú narušené, pamäť slabá. Vývin reči je oneskorený a väčšinou obmedzený na konkrétne, jednoslovné vyjadrovanie. Citovo sú viac menej vyrovnaní, dokážu rozpoznať a pomenovať svoje pocity, zvládnu osvojiť si spoločenské, pracovné návyky i prvky čítania, písania, počtov.

Sú schopní pracovať, rozvíjať svoje danosti, no v závislosti od individuálnych potrieb potrebujú väčšiu, či menšiu mieru pomoci a asistencie. S primeranou pomocou môžu dosahovať výborné výsledky v oblasti vlastného rozvoja osobnosti, v pracovnej, sebaobslužnej, komunikačnej sfére a v mnohých ďalších oblastiach.

Pri aktívnej pomoci a podpore sa dokážu zaradiť do spoločnosti, byť užitočným a nápomocným takmer vo všetkých sférach spoločenského života.

Ťažká Mentálna Retardácia

Pri ťažkej mentálnej retardácii prichádza k výraznému oneskoreniu ako psychického, tak fyzického (oblasť motoriky - oneskorené sedenie, státie, chôdza, slabý svalový tonus) vývinu. Myslenie, pamäť, predstavy, asociačné schopnosti sú výrazne narušené. Tiež aj ostatné oblasti (komunikácia, senzorika, sebaobsluha, sociálna adaptácia).

Väčšina z nich má pridružené rôzne iné postihnutia a poruchy. Pri vhodnej podpore, edukácii, rehabilitácii je možné pozitívne podnecovať ich vývinové kapacity a zabezpečiť zlepšenie ich života.

Človek s ťažkým mentálnym postihnutím sa dokáže naučiť mnoho vecí. Napríklad pracovným návykom, sebaobslužným činnostiam, vytvára vzťahy s okolím, komunikuje. Komunikácia a ostatné prejavy, či činnosti sú výrazne obmedzené a pre intaktných ľudí často ťažko pochopiteľné. No za pomoci asistenta môže byť plnohodnotnou súčasťou komunity alebo spoločnosti a podieľať sa na spoločenských procesoch a aktivitách.

Hlboká Mentálna Retardácia

Ide o hlboké zaostávanie vo všetkých vývinových etapách a oblastiach s výrazným defektom motoriky. Často sú prítomné stereotypné formy správania a pohybu. Reč je výrazne narušená, pozornosť slabo udržateľná, myslenie obmedzené. Úplne chýba abstrakcia, dedukcia a úsudok.

Hlboká mentálna retardácia býva často sprevádzaná i pohybovým defektom. Poznávacie schopnosti rozvíjajú iba výnimočne. Vačšinou vedia rozpoznať známe a neznáme veci a reagujú na ne pozitívne alebo negatívne.

Potrebujú asistenčnú pomoc takmer pri všetkých úkonoch a činnostiach. Trpezlivým podnecovaním a stimuláciou dokáže asistent rozvíjať ich schopnosti a zvyšovať ich kvalitu života vo všetkých smeroch.

Dospelý Človek s Mentálnym Postihnutím

„Dospelosť je obdobie vrcholu zrenia určitej funkcie alebo súboru funkcií. Obvykle sa delí na dospelosť biologickú, emocionálnu, sociálnu, kognitívnu. Dôležitým pojmom dospelosti je právny pojem dospelosti, ktorý je daný zákonnou formou. Dospelosť je stav, kedy človek dosiahol určitej veľkosti a sily, ktorú potrebuje na vykonávanie určitých činností, aby sa mohol prispôsobiť životu.

Dospelosť sa vyznačuje nasledujúcimi znakmi:

• Realistické plány do budúcnosti, ktoré zodpovedajú jeho schopnostiam, záujmom a sklonom
• Cieľavedomé rozširovanie orientácie v prostredí, v ktorom žije a pracuje
• Vykonávanie produktívnej práce
• Schopnosť pracovať bez konfliktov, výkyvov
• Schopnosť prijímať rady a podnety
• Schopnosť vyspelo konať a vystupovať voči autoritám
• Schopnosť samostatne hospodáriť
• Schopnosť samostatne bývať
• Schopnosť tráviť svoj voľný čas sám i s priateľmi
• Schopnosť bez problémov a ostychu stýkať sa a komunikovať s opačným pohlavím
• Vytvárať dlhodobé vzťahy
• Pripravenosť založiť si vlastnú rodinu, starať sa o jej blaho
• Starať sa aj o spokojnosť priateľov i spoločnosti

Dospelosť sprevádzajú zrelosti, ktoré môžeme popísať takto:

• Sociálna (človek je ekonomicky nezávislý)
• Citová (človek nie je závislý od rodičov)
• Biologická (fyzická zrelosť, schopnosť založiť si rodinu)
• Mentálna (schopnosť prevziať zodpovednosť)
• Psychologická (stabilita prejavov, foriem správania, myslenia)
• Sociologická (prijímanie sociálnej role, uspokojenie svojich individuálnych potrieb)
• Právna (získanie práv a povinností)

Paradoxne v praxi sa nám ukazuje, že práve najväčšie problémy v dospelosti ľudí s mentálnym postihnutím, sú aj ich najväčšími túžbami. Tak, ako každý dospelý jedinec, aj človek s postihnutím túži po samostatnosti, nezávislosti, túži po vhodnom a dôstojnom bývaní, zmysluplnom živote, dobrej práci, ktorá ho napĺňa a baví, atď. Túžby viac, či menej ovplyvňujú jednotlivé riziká, akými sú napríklad: zdravotné komplikácie, somatické možnosti, apatia, slabá motivácia, nedostatočné sebaobhajovanie a iné.

Jedinci s postihnutím sú často aj v dospelosti odkázaní na pomoc a starostlivosť iných. Vo väčšine prípadov si vyžadujú aspoň čiastočnú, niekoľkohodinovú asistenciu. Jej miera je priamo úmerná schopnostiam dospelého jedinca a závažnosti zdravotného postihnutia. Čím viac dokáže byť človek s postihnutím samostatnejší, tým je miera potreby asistencie menšia. Dospelý človek s mentálnym postihnutím potrebuje asistenciu najmä v oblasti:

• Sebaobsluhy
• Rozvoji schopností, činností a návykov
• Sociálnej interakcie a integrácie

Dôležitým aspektom v živote každého dospelého človeka, o to viac dospelého človeka s mentálnych postihnutím, je jeho práca. Zaradenie do pracovného procesu upevňuje sociálny status jedinca, dáva príležitosť, slobodu a dokazuje, že človek patrí do spoločnosti a je jej potrebnou súčasťou.

Človek s mentálnym postihnutím sa musí na pracovný proces dobre pripraviť. Táto príprava začína v rámci edukačnej činnosti na špeciálnej základnej škole. Dobre zvolená a pripravená profesionálna príprava je základným predpokladom pre pracovnú integráciu človeka s postihnutím do spoločnosti. Každý jedinec má však inú mieru začlenenia, iné potreby, nároky, iné možnosti. Avšak platí, že uplatnenie človeka s postihnutím na trhu práce je podmienené dobrým zvládnutím všetkých etáp profesionálneho vývinu, prípravy.

„Profesionálnu orientáciu postihnutých žiakov možno charakterizovať ako cieľavedomý, multifaktoriálne podmienený výchovný proces, ktorý sa uskutočňuje na základe rozpoznania individuálne podmienených dispozícií (včítane záujmov) žiaka, pri ktorom sa tieto zosúlaďujú s požiadavkami kladenými na profesionálnu prípravu. Tento proces vrcholí voľbou povolania.“ (Vašek, 2006, s.61)

Ak sa nepodarí človeku s postihnutím zamestnať sa na voľnom trhu práce, jeho ďalšími možnosťami sú chránené pracovné miesta a chránené dielne. Tu, za upravených podmienok a pripraveného prostredia pre jeho špecifické potreby, môže využiť svoje pracovné zručnosti pre potreby zamestnávateľa a za riadnu mzdu sa stať súčasťou pracovného systému.

V rámci zariadení sociálnych služieb dospelý jedinec s mentálnym postihnutím prostredníctvom pracovných činností a aktivít rehabilituje, rozvíja svoju osobnosť po všetkých stránkach, učí sa novým zručnostiam, nadobúda nové vedomosti, aktívne sa zapája do spoločenského života a stáva sa tak plnohodnotným členom spoločnosti.

Diagnostika a Možnosti Liečby

Rodič, ktorý má podozrenie, že vývin intelektových schopností jeho dieťaťa nezodpovedá celkom bežnému štandardu, by mal čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc. Čím skôr sa začne s terapiou, tým je väčšia pravdepodobnosť, že dieťa bude úspešne napredovať, samozrejme, v rámci svojich možností. Dieťa sa môže lepšie socializovať, či učiť novým zručnostiam. V terapii spolupracuje odborný tím - lekár, psychológ, špeciálny pedagóg, rehabilitačný pracovník, asistent učiteľa. Psychológ poradenského centra pomocou testov zhodnotí mentálny vek dieťaťa a odborne rodičovi poradí, ako čo najlepšie a najúčinnejšie rozvíjať schopnosti dieťaťa do maximálne možnej miery. Intelektové schopnosti sa vplyvom cvičení, učenia či rehabilitácie môžu časom meniť, aj zlepšiť. Špeciálny pedagóg po odbornej diagnostike poradí, ako ďalej postupovať vo vzdelávaní dieťaťa a spolu so školským zariadením nastaví efektívny individuálny vzdelávací program.

Neuropsychológia a neuropsychiatria skúma vzťahy medzi fungovaním mozgu a správaním človeka. Má svoje významné miesto v odboroch ako je neurológia, psychiatria, neurochirurgia, rehabilitácia a mnohé iné. Jej primárnym cieľom je zhodnotiť prejavy správania/prežívania a kognitívne zmeny vyplývajúce z určitého ochorenia, poruchy alebo poranenia. Je veľmi nápomocná práve pri diagnostickej a terapeutickej pomoci pacientom.

Zníženie inteligenčných a kognitívnych funkcií je jedným z príznakov ochorenia nervovej sústavy. Preto je potrebné nepodceniť zdravotný stav a navštíviť lekára. Všeobecný lekár zhodnotí klinické príznaky, celkový zdravotný stav a odoberie vzorku krvi. Podľa podozrenia Vás prepošle na príslušnému špecialistovi, ako je neurológ, psychiater či neuropsychiater. U pacienta môže byť testovaná sebestačnosť, kognitívne i inteligenčné schopnosti. V rámci zobrazovacích vyšetrení je indikované CT mozgu (počítačová tomografia) či MRI (magnetická rezonancia). Pri vyšetrení sa získava kompletná anamnéza od pacienta alebo rodinných príslušníkov. Základným prvkom hodnotenia sú neuro-psychologické testy. Ak dotyčný nie je jedinec schopný vykonať rozhovor sám (napríklad pri ťažkej retardácii alebo demencii), je nutné, aby sa zúčastnila najbližšia rodina.

V súčasnosti sa liečba zameriava na čo najväčšie spomalenie progresie ochorenia demencie. Zníženie inteligenčných funkcií sa prakticky nedá úplne vyliečiť. Terapeutický proces je komplexný a dlhodobý. Konkrétna liečba závisí od príčiny vzniku príznakov a presnej diagnózy. Vo väčšine prípadov spočíva v úprave životosprávy, medikamentóznej liečbe (farmakoterapia) a rehabilitačnej i psychologickej liečbe.

tags: #IQ #hodnoty #mentálna #retardácia